Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Pestovanie a ošetrovanie zeleniny v zime

V našich podmienkach zimné pestovanie v chránených priestoroch ako sú skleníky alebo fóliovníky s dvojitou vrstvou je možné ale energeticky náročné. Vymenované priestory sú vyhrievané teplom z tepelných zdrojov. Pri rešpektovaní agrotechnických termínov výsadieb do chránených priestorov sa produkcia môže načasovať napr. pre vianočnú spotrebu.

Pestovanie jesenných druhov vo volnej pôde, ktoré do zimného obdobia vytvoria dostatočnú biomasu na prezimovanie a ktoré po pominutí zimy a po roztavení poslednej snehovej pokrývke začínajú vegetovať, má určitý stupeň rizika spočívajúci práve v nepriaznivých teplotných a svetelných podmienkach prezimovania porastu.

Vyhrievané chránené priestory

V takomto pestovateľskom prostredí je možné produkovať v priebehu neskoro jesenného, zimného a predjarného obdobia temer všetky druhy u nás pestovaných zelenín. V chránených priestoroch je v našich podmienkach zaužívané pestovať rýchlený hlávkový šalát, ktorého cielené využitie v zimnom období je pre zabezpečenie čerstvej zeleniny pre organizmus, ďalej rýchlené rajčiaky pestované na opore. Medzi významné druhy patria rýchlená zeleninová paprika, uhorky šalátovky s plodmi veľkosti 200 - 220 mm. Pri rýchlenej cibuli alebo reďkovke trhovým spotrebiteľským tovarom je zväzok. Medzi menej pestované druhy môžeme uviesť čakanku šalátovú, ktorá je dvojročnou rastlinou. Jej dužinatý vretenovitý koreň po prvom roku pestovania sa v novembri ukladá tesne jeden vedľa druhého do debničky v zvislej polohe. Korene zasypeme cca 20 cm vrstvou pareniskovej zeminy. Pri teplote 12 – 16o C pod parapetným stolom v klasickom skleníku v priebehu zimného obdobia nastáva v tme produkcia puku vo forme vybielených listov bez chlorofylu. Puky sú jemné a krehké s typickou chuťou.

Vzhľadom na vysokú spotrebiteľskú cenu tepla pre chránené priestory u nás javí sa dovoz čerstvej zeleniny v zimnom pestovateľskom období z oblastí subtropického pásma EU alebo z južných prímorských oblastí stredozemného mora ekonomicky výhodnejší.

Pestovanie vo volnej pôde

Cieľom pestovania vybraných druhov zeleniny vo volnej pôde v zimnom období je zabezpečenie dostatku prístupnej čerstvej konzumnej zeleniny vrátane predjarného a skorého jarného obdobia za podmienok normálnych poveternostných podmienok pestovania. Vo volnej pôde prezimujúce zeleniny musia odolávať nepriaznivému priebehu poveternostných a svetelných podmienok pri znížení alebo čiastočnom zastavení tvorby biomasy, užitočnej časti rastliny, spôsobenej nedostatkom slnečného svitu a priebehom striedania mrazivého pre rast a vývin nepriaznivého počasia. Tieto okolnosti spôsobujú aj výpad rastlín vymŕzaním v pôvodne dobrou poľnou vzchádzavosťou zabezpečenom a zapojenom poraste. Z uvedeného vyplýva určité riziko výroby zeleniny ako trhového tovaru z takéhoto druhu pestovania. Potlačenie pestovateľského rizika môžeme podporiť formou zlepšenia podmienok prezimovania založeného porastu, včasnou prípravou pôdy pred výsevom alebo výsadbou pod jednotlivé druhy zeleniny ako kel ružičkový, šalát hlávkový jesenný, petržlen koreňový a listový, cibuľa zimná, pór, cesnak kuchynský zimný a iné. Dôležitý je i rešpektovanie termínu jesenného priameho výsevu alebo jesennej výsadby pripravených priesad biologického materiálu na pole. Správna hustota a kondičný stav jesenného porastu smeruje k dobrému prezimovaniu a štartu produkcie po pominutí menej priaznivého zimného obdobia.

Kel ružičkový – Brassica oleracea L. var. gemmifera DC. Po výseve osiva do pareniska alebo fóliovníka na určený záhon, v priebehu druhej polovice marca sa vypestované a pripravené priesady vysadzujú v máji na pole. Po ošetrení a v priebehu vegetácie sa vytvárajú malé ružice hlávok ktoré sa zbierajú prebierkou z hlavnej osi v priebehu jesenného obdobia. Jednotlivé odrody majú dlhé vegetačné obdobie až 200-220 dní. Rastliny sú odolné mrazu a jednotlivé hlávky zbierame i v zimnom období. Majú vyšší obsah vitamínov ako kapusta hlávková.

Šalát hlávkový jesenný – Lactuca sativa L. var. capitata. Osivo vysievame do pareniska alebo fóliovníka v priebehu mesiaca september a vysadzujeme do pôdy na pole koncom septembra alebo v priebehu prvej polovice októbra. Rastliny musia zakoreniť a rásť. Prezimujú v pôde. Konzumnou časťou je čerstvá hlávka ktorá je krehká, šťavnatá a ľahko stráviteľná a má osviežujúcu chuť. Termín zberu je ešte pred skorým jarným šalátom. Vzhľadom k možnej kumulácii dusičnanov je potrebné vykonať chemické rozbory s cieľom deklarácie ich obsahu pod povolenou hranicou.

Petržlen koreňový a listový – Petroselium crispum Miller. Vysievame priamo na pole v priebehu konca mesiaca august až september. V priebehu jesennej vegetácie sa vytvorí koreň, ktorý po ponechaní v pôde v zimnom období má vegetačný kľud, ale pri miernych teplotách poskytuje čerstvú zeleninu pre kuchynskú úpravu. Začiatkom jari koreň začína rýchlo vegetovať a tvorí vňať, ktorá je ingredientom do jedál a šalátov. Ponechanie koreňov v pôde cez zimné obdobie má určité riziká pričinením pôdnych škodcov.

Cibuľa zimná – Allium fistulosum L. (vňať, listy). Porast založený semenom alebo trsmi na jar alebo v júli sa ošetruje podobne ako cibuľa kuchynská. Rastlina sa rozrastá tvorbou nových dcérskych cibúľ a ktoré sa v zime nezaťahujú. Poskytuje vňať (listy). Rastie aj pod snehom. Je to vlastne prvá poľná zelenina.

Cibuľa kuchynská – allium cepa L. Pre zimné pestovanie je možné založiť porast z priameho výsevu osiva alebo z pripravenej sadzačky. Agrotechnický termín výsevu je v priebehu druhej polovice augusta alebo začiatkom septembra. Do príchodu zimného počasia z osiva vytvorená malá cibuľka dobre zakorení. Pri dostatku vlahy a prípadne potrebnej závlahy vytvorí jeden alebo niekoľko listov. Najväčším rizikom v zimnom období je striedanie teplôt resp. mrazov v priebehu dňa a noci vzhľadom na to, že veľké výkyvy teplôt spôsobujú poškodenie založeného porastu. Cibuľu zberáme v mesiaci máj najprv ako zväzkový tovar. Pri výsadbe cibule sadzačky priemeru 7 – 15 mm v priebehu konca septembra až začiatkom októbra, dbáme o správnu hĺbku výsadby na 20-25 mm. Založený porast zavalcujem a to preto, aby striedanie teplôt v zimnom období nezapríčinilo zdvihnutie vysadených sadzačiek na povrch pôdy. Zber suchej cibule vypestovanej zo sadzačky sa uskutočňujeme v júli, kým porast založený zo semena je vhodný na zber v auguste.

Pór pestovaný – Allium porrum L. Je to dvojročná kultúra ale prezimuje na poli. Priesady vysadzujeme v júli ale pre prezimujúcu zeleninu lepšie výsledky sú pri priamom výseve ktorý vykonáme v máji. Založený porast ošetrujeme, zavlažujeme, jednotíme do sponu 0,4m x 0,1 m. Rastliny postupne prihŕňame, aby sa vybielila čo najdlhšia cibuľa. Prezimujúce rastliny využívame v kuchyni.

Pažítka – Allium schoenoprasum L. je to trvácna zelenina a pestuje sa pre zelené listy ako ochucovanie a ozdobu šalátov a jedál. Listy sú v trsoch. Pestuje sa z priamych výsevov alebo z priesad. Je citlivá na zaburinenie, preto porast udržujeme v čistom stave bez burín. Nepestujeme ju dlhšie ako 3 roky. Trhovým tovarom sú listy dlhé 150 mm, ktoré režeme i v zimnom období.

Cesnak kuchynský zimný – Allium sativum L. Po jesennej príprave pôdy vysadzujeme zdravé a vybrané strúčiky cesnaku do pôdy v období koncom septembra až začiatkom októbra. Založený porast do príchodu mrazov a zimného počasia zakorení a vyrastie malý silnejší bičík. Porast skoro na jar ošetrujeme plečkovaním, okopávkou a zavlažovaním. Zrer vykonáme v priebehu mesiaca jún až začiatkom júla.

 

Vystavené: 2.2. 2007

Autor textu: Ing. Tibor Tóth, PhD.