e-mail: sudzinamarian@gmail.com

 


Poľná zelenina vo vybraných aspektoch pre nároky na skladovanie

Pre zabezpečenie dosiahnutia a uchovania poľne pestovanej zeleniny pre konečných spotrebiteľov a spracovateľov je dôležitá nielen celková požadovaná agrotechnika pestovania v priebehu vegetačného obdobia, systém starostlivosti pri určitých druhov zeleniny i v mimovegetačnom období v poľných podmienkach ale i podmienky, nároky súvisiace s ďalšou etapou jej uchovateľnosti v požiadavkách pre predaj, spracovanie a distribúciu, a to i v systéme podmienok a prístupov jej skladovania.

Vybrané druhy koreňovej zeleniny

V prípade skladovania koreňovej zeleniny zo zameraním na petržlen, mrkvu a paštrnák je zber realizovaný špeciálnymi zberačmi, ktoré vyoranú zeleninu v operácii zberu vyťahujú, zbavujú vňate a bez odhlinenia a čistenia priamo nakladajú na sklapacie prívesy. Zameranie je dôležité predovšetkým po naskladnení, kde je potrebné intenzívne vetranie suchším vzduchom pri teplote + 10°C (fáza chladenia, osušenia, hnojenia). Najmä od stupňa zahlinenia je dôležité regulovať množstvo a tlak vetracieho vzduchu. V priebehu skladovania je potrebné zabezpečiť vetranie s intenzitou 30 m3.t-1.h-1. Správnosť skladovania je v prioritách i v udržiavaní odporúčaných mikroklimatických podmienok a je namieste zdôrazniť, že vyššia teplota podporuje vyrastanie a nižšia relatívna vlhkosť vzduchu pod 80% má za následok vädnutie. V takýchto prípadoch je vhodná inštalácia zvlhčovačov alebo zakrývanie vychladených stohov polyetylénovou fóliou. Viac citlivá na zaparenie ako na namrznutie je v prípade skladovanej mrkvy a petržlenu. Pri týchto druhoch nemožno zdôrazniť neopodstatnenosť skladovania i keď len v niekoľkodňovom období spolu s ovocím, pretože pôsobením etylénu horknú a tento prejav po vyskladnení z chladiarne je až po niekoľkých dňoch. V prípade zeleru, tento nie je vhodný na skladovanie v prípade ak pochádza z pestovateľských plôch prehnojených dusíkom a zavlažovaných pred zberom. Taktiež horšia kvalita je pri zeleroch, ktoré boli pestované v pôdach s nedostatkom vápnika. Pri zameraní na uskladňovanie sadzačiek zeleru je vhodné ich presypávať pieskom, do ktorého je možné pridávať vápenný prach a srdiečka ponechať voľné. Z koreňovej zeleniny pre uskladňovanie nie je príliš vhodný čierny koreň (hladomor španielsky), pri ktorom pestovateľská plocha bola na ťažších, príliš ľahkých a suchých pôdach. Pri skladovaní červenej repy šalátovej je pri voľbe voľného hrobľovania v rizikách značných strát, preto je vhodné presypávať ju v hrobli vlhkým pieskom. Udržateľnosť červenej repy v chladiarniach je na obdobie až 5 mesiacov. Z hľadiska dĺžky uskladnenia pri reďkovkách sa lepšie uchovajú červené odrody ako biele. Okrúhlica v porovnaní s ostatnou koreňovou zeleninou sa vyznačuje vyššou citlivosťou na hnitie, pričom v optimálnych podmienkach vydrží 5 mesiacov. Pomerne dobrú znášateľnosť nízkych teplôt má kvaka, ktorá však nesmie namrznúť a najlepšie je uskladňovať ju (hrobľovať) vo vyhĺbených hrobliach 0,3 ma hlbokých a 0,8 m širokých. Doba skladovateľnosti chrenu v chladiarniach je až rok, pričom opatrnosť a zváženie je v prípade voľby nechladených skladov, v ktorých za pomerne krátky čas dochádza k strate arómy a vysychaniu.

Vybrané druhy hlúbovej zeleniny

Vzhľadom k optimálnym podmienkam pre skladovanie je možné pri kapuste uchovať neskoré odrody 6 - 8 mesiacov, jesenné odrody 3 mesiace a skoré po dobu 1 mesiaca. Pri postupe zameranom na odstránení vonkajších listov, pri intenzívnom vetraní vonkajším vzduchom pre zabezpečenie vychladenia a odparenia povrchovej vody tento umožňuje zasychanie povrchových listov a ochranu pred mikroorganizmami. Daná fáza trvá 4 - 6 týždňov, rýchlosť vzduchu má byť až 0,9 m.s-1 pri tlaku 700 Pa a vlhkosť 80 - 90%. V ďalšej fáze je potrebné zabezpečenie tepoty okolo 0°C a relatívnu vlhkosť 90 - 97% pre zamedzenie hmotnostných úbytkov. Rýchlosť vetrania by mala byť 0,3 m.s-1, intenzita 50 -150 m3.t-1.h-1. V porovnaní s kapustou je kel odolnejší voči nízkym teplotám, pričom z fyziologických porúch je časté opadávanie listov, žltnutie a hnedá škvrnitosť vnútorných listov. Z hľadiska určitých rizík je potrebné sledovať a realizovať opatrenia proti možným patogénom, predovšetkým Erwinia, Peronospora, Phoma, Sclerotinia, Pseudomonas, Xanthomonas, Alternaria. Z hľadiska dĺžky skladovateľnosti sú pri druhoch kalerábu vhodnejšie modré odrody, ktoré nie sú náchylné na drevnatenie. Je možno uviesť, že v chladiarniach si uchováva optimálnu kvalitu. Pri karfioloch pre skladovanie je dôležité ponechávať listy na ochranu ružíc, pričom si vyžaduje rýchle schladenie po zbere a uloženie do chladiarne. Pri dlhšom uskladnení dochádza k zhoršovaniu chuti, zmeny farby a rizikám rozširovania mikrobiálnych chorôb, pričom problémom je častý výskyt Alternarie.

Vybrané druhy cibuľovej zeleniny

V prípade cibule je dôležité, že pri vlhkom počasí (zber) je potrebné dodatočné predsúšanie vzduchom zohriatym na + 30°C, a to v nasledovných fázach:

  1. v priebehu 24 hodín po dobu 3 dní je potrebné vetrať vzduchom s teplotou 30 °C, vlhkosťou pod 75%, kým teplota horných vrstiev dosiahne 25°C, pričom množstvo vzduchu má byť až 400 m3.t-1.h-1,
  2. zabezpečenie plynulého vetrania vonkajším nezohriatym vzduchom po dobu 6 -12 hodín,
  3. pre účely ochladzovania je dôležité vetranie chladným vonkajším vzduchom s vlhkosťou pod 75% - 10 až 12 hodín,
  4. realizovať približne 2 týždne vetranie v noci chladným vonkajším vzduchom s vlhkosťou pod 75%, týždenne 30 - 40 hodín,
  5. pre zníženie teploty k 0°C vetranie chladným vonkajším vzduchom s vlhkosťou 65%, podľa potreby 16 - 22 hodín týždenne.

Pri neskorej cibuli je v priebehu skladovania potrebné vetranie 80 m3.t-1.h-1, tlak vzduchu 750 - 800 Pa, vetranie 2 -3 h.d-1. Využitie chemických retardátorov je v prípade obmedzenia vyrastania cibule. Z hľadiska možného výskytu patogénov je potrebné venovať pozornosť predovšetkým pri Peronospora, Fusariu, Botryotinia, Penicillium.

V prípade cesnaku pre lepšiu uchovateľnosť vône je vhodná teplota v chladiarni 1 -3°C, pričom v priebehu skladovania je potrebné sledovať a pristúpiť na opatrenia pri možnosti výskytu huby Fusarium a Penicillium.

Vybrané druhy plodovej zeleniny

Pri rajčiakoch je potrebná opatrnosť v súvislosti s rýchlosťou schladenia plodov v súvislosti so strácaním konzistencie a chuti. Po vyskladnení zelených rajčiakov ich dozrievanie možno umelo rýchliť a z hlavných chorôb je potrebné sledovať možnosti výskytu a poškodenia Pseudomonas, Erwinia, Alternaria, Aspergillus, Coletotrichum, Phoma, Fusarium, Cladosporium, Phytophthora.

Z hľadiska požiadaviek v rámci skladovania je na vetranie náročná paprika, pričom dobré výsledky sú pri skladovaní v polyetylénových vrecúškach, ktoré chránia pre vädnutím. Nevhodnosť skladovania uhoriek je v prípade s rajčiakmi a zrejúcim ovocím (etylén spôsobuje žltnutie uhoriek). Tekvice je možné i skladovať v nechladenom sklade s primeraným vetraním pri teplotách + 8°C až + 13°C v klietkach alebo voľne uložené na policiach. Pri skladovaní dyne červenej i melónu cukrového je potrebné zdôrazniť ich citlivosť na nižšie teploty, pričom pre skladovanie sú vhodné teploty nad +7°C a pre zamedzenie popraskania plodov vhodnosť uloženia v jednej vrstve. Podobne baklažán, ktorý je taktiež citlivý na chlad je vhodné uchovávať pri teplote nad +7°C a pri nevyzretých plodoch je potrebná teplota nad + 12°C. Z hubových chorôb je poškodzovaný najmä pri Alternaria a Penicillium.

Vybrané druhy strukovej zeleniny

V prípade fazuliek so žltým strukom je namieste zdôrazniť ich pomerne dobrú odolnosť voči nízkym teplotám. Po vyskladnení sa môže farba strukov meniť ak skladovanie je pri teplote pod + 4°C. Dostatočná intenzívna cirkulácia vzduch je nevyhnutná počas skladovania. Následkom dlhého skladovania hrášku je prejav v strácaní farby a zasychaní.

Vybrané druhy listovej zeleniny

V rámci príprav šalátu hlávkového pre skladovanie, ktoré je krátkodobé je dôležité ho zberať vo večerných alebo ranných hodinách. Nesmie sa skladovať súčasne s ovocím, ktoré dozrieva a vdychuje etylén. Pri kapuste pekinskej je potrebné pred uložením vonkajšie listy odstrániť a za optimálnych podmienok je možné ju uchovať až 2 mesiace. Nevhodný na uskladnenie je špenát mokrý alebo namrznutý a pri vyskladňovaní je potrebné ho pozvoľne otepľovať.

Z hľadiska skladovania ostatnej zeleniny pri artičokách je potrebné zdôrazniť ich citlivosť na nízku teplotu, pričom sa môžu uchovať až 30 dní pri teplote 0°C a zároveň je vhodné pri uskladnení ponechať približne 0,1 m dlhý kvetný stvol. V prípade špargle je nutnosť uviesť, že neznáša ani prechodný pokles teploty pod bod mrazu.

Vystavené: 7.2.2014

Autori textu: Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD.; prof. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.