Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Pestovanie zeleninových priesad

 

Zeleninové priesady sa v našich klimatických podmienkach využívajú pre potreby pestovania skorej a rýchlenej zeleniny a teplomilných zeleninových druhov.

Patria sem hlavne skoré odrody šalátu hlávkového. Z hlúbovín kaleráb, karfiol, kel hlávkový, kapusta hlávková. Teplomilné zeleniny sú zastúpené väčšinou plodovou zeleninou ako sú rajčiaky, paprika, melóny, uhorky, baklažán. Z koreňovej zeleniny sa predpestováva zeler. Z cibuľovej zeleniny pór a niekedy cibuľa.

Dopestovaním priesady sa skracuje vegetačné obdobie zeleniny na trvalom stanovišti, ktoré sa môže skrátiť až o 25-50 dní. Pri teplomilných zeleninových druhoch sa prakticky vylučuje možnosť poškodenia alebo zničenia rastlín mrazom a nízkymi teplotami. Správne predpestované priesady umožňujú dosiahnuť skoršie a vyššie úrody, čo je významné hlavne pri rýchlenej a skorej zelenine. Predpestovávaním priesad sa znižuje spotreba osiva. V chránenom prostredí je výhodou dopestovanie priesady v optimálnych podmienkach, kde sa môžu regulovať vlastnosti prostredia, ktoré podporujú rýchly priebeh klíčenia, vzchádzania, nerušenú tvorbu listovej plochy a koreňovej sústavy. Takto dopestované rastliny sú správne pripravené pre podmienky budúceho stanovišťa.

Kvalitná priesada má silnú, ale pružnú stonku, dobre vyvinuté korene, je husto olistená. Klíčne listy sú na stonke čo najnižšie. Priesada by mala mať krátky hypokotyl. Pravé listy majú dobre vyvinuté čepele. Nevhodná je priesada tenká, vybehnutá a riedko olistená.

Spôsob sejby predpestovávaných zeleninových druhov sa volí podľa toho ako sa bude priesada ďalej pestovať. Sejba naširoko sa využíva pri výseve do výsevných debničiek, alebo pareniska. Semená sa rovnomerne vysejú na pôdu a prikryjú tenkou vrstvou substrátu. V tomto prípade je však vzídené priesady potrebné rozsádzať. Sejba do riadkov sa využíva pri predpestovávaní priesad v parenisku, alebo na voľnom krytom záhone. Semeno sa vysieva ručne do vyznačených riadkov. Množstvo semena v riadku a vzdialenosť riadkov sa volí podľa druhu zeleniny a jej ďalšieho ošetrovania. Priesady sa už nerozsádzajú. Doba výsevu je pri skorom kalerábe od 1.2. do 25.2., pri zeleri od 15.1. do 15.2., pri skorom keli hlávkovom od 20.1. do 15.2., pri skorom karfiole od 25.1. do 28.2., pri rajčiakoch, paprike, melónoch, uhorke, baklažáne od 1.3. do 15.3., pri šaláte jarnom od 1.2. do 28.2. a pri skorej kapuste hlávkovej od 20.1. do 20.2..

Rozsádzanie vzídených priesad sa robí najčastejšie vo fáze klíčnych alebo prvých pravých listov. Počet listov hotovej priesady závisí od druhu zeleniny a spôsobu predpestovania. Plodová zelenina z čeľade Cucurbitaceae-tekvicovité (dyňa červená, melón cukrový, uhorka šalátová) sa rozsádza vo fáze klíčnych listov. Plodová zelenina z čeľade Solanaceae-ľuľkovité (rajčiak, baklažán) vo fáze dvoch klíčnych a dvoch pravých listov, paprika vo fáze dvoch klíčnych alebo tvoriaceho sa prvého pravého listu. Šalát hlávkový sa rozsádza vo fáze klíčnych listov. Kaleráb vo fáze klíčnych listov alebo tvoriaceho sa prvého pravého listu. Rastlinky sa vyberú z výsevnej debničky a pomocou kolíka sa presádzajú na miesto ďalšieho pestovania do pareniska, črepníkov alebo balíčkov.

Pestovanie priesad v črepníkoch je zhľadiska biológie a zdravého vývoja priesad najoptimálnejším spôsobom. Najvhodnejšie sú črepníky s priemerom 8 cm. Zeleninové druhy, ktoré neznášajú rozsádzanie-pikírovanie (uhorky, melóny,tekvice) je lepšie siať priamo do črepníka. Výhodou tohto pestovania je, že vypestovaná priesada dáva najskoršiu a najvyššiu úrodu. Nevýhodou sú vysoké náklady súvisiace so skladovaním a častým poškodzovaním črepníkov z pálenej hliny.

Balíčkovanie priesad patrí k najstarším spôsobom dopestovávania priesad. Vytvárajú sa zemné balíčky, do ktorých sa vysievajú alebo rozsádzajú rastliny vo fáze klíčnych listov. Najoptimálnejší rozmer balíčka je 5x5x6 cm. Balíčky sa tvoria lisovaním, kedy sa substrát lisuje priamo do pestovacích kaziet. Lisovacie zariadenia majú zabudovaný nožový systém, ktorý rozkrajuje vylisovanú vrstvu na jednotlivé balíčky. Nevýhodou je, že sa jednotlivé balíčky v priebehu pestovania v dôsledku závlahy spájajú a dochádza k vzájomnému prerastaniu koreňového systému medzi balíčkami. Opätovným rozdelením sú prerušované vláskové korienky rastliny. V súčasnosti sú už k dispozícii plne automatizované lisy, ktoré toto prerastanie koreňov uspokojivo vyriešili.

Rašelinovo-celulózové zakoreňovače sú tenkostenné rašelinové kvetináče, ktoré obsahujú 75% rašeliny, 22% celulózy a zvyšok tvoria ľahko rozpustné živiny. Výhodou oproti črepníkom je, že rašelinové zakoreňovače sú nerozbitné, priesada sa vysádza celá aj so zakoreňovačom. Niekoľko týždňov po výsadbe sa zakoreňovače v pôde rozkladajú činnosťou mikroorganizmov. Nevýhodou je nedostatok dusíka 10-15 dní po pikírovaní, ktorý je viazaný v rozkladných mikrobiálnych procesoch a tým je pre rastliny neprístupný. Toto sa prejavuje rastovou depresiou, sprevádzanou žltozeleným až antokyanovým sfarbením rastlín. Preto je potrebné doplniť nedostatok dusíka hnojením.

Systém minisadeníc – tento spôsob dopestovávania priesad sa rozšíril v posledných desaťročiach. Je to vlastne prechod medzi priamokorennými výsevmi a systémom dopestovávania priesad v balíčkoch, črepníkoch a rašelinových zakoreňovačoch. Priesady sa dopestovávajú v mini-kontajneroch v tvare ihlanu, kužeľa alebo s kruhovým obvodom v podložkách s rôznych typov umelých hmôt. Počet buniek v jednom sadbovači je 160 – jedna bunka má objem 25 cm3, 260 – jedna bunka má objem 15 cm3, 308 – jedna bunka má objem 9 cm3. Všetky bunky majú spodný prevzdušňovací a odvodňovací otvor, pretože je potrebný prístup kyslíka priamo ku koreňom na zabezpečenie dobrého prekorenenia. U nás vyrábané sadbovače majú rozmery 400-600 mm, s hmotnosťou 0,56 kg. Ako substrát sa väčšinou používa rašelina (90-95%) s prímesou piesku (5-10%). Semená sa vysievajú výsevným zariadením s podtlakom vytvoreným pomocou vysávača. Výhodou je malá spotreba substrátu a úspora rýchliarenského priestoru. V porovnaní s balíčkovanou sadbou sa rastliny oneskorujú v raste.

 

Vystavené: 24.2. 2006

Autor textu: Ing. Ján Červenka