|
Liečivé účinky zeleniny
Zelenina je cenná nielen preto, že obsahujú
živiny a nutrične významné látky, ale aj zložky so špecifickými
liečivými účinkami. Všeobecne zvyšujú imunitu, obranyschopnosť organizmu
proti chorobám, znižujú riziko ochorení, pôsobia proti choroboplodným
mikroorganizmom, spomaľujú nežiadúce procesy v ľudskom tele,
alebo chránia iným spôsobom zdravie človeka. Tieto rôznorodé špecifické
látky súhrnne nazývame chemoprotektívne zložky.
Sú to všetky doteraz spomínané a popisované základné
zložky v zelenine a mnohé ďalšie. Súbor mnohých látok so silnými
antimikrobiálnymi účinkami, ktoré priaznivo ovplyvňujú ústnu a črevnú
mikroflóru nazývame fytoncídy. V čistom stave sú vysoko
účinné, niektoré aj po zriedení v pomere 1:10 000. Medzi takéto
látky patrí horčicová silica, ktorá sa nachádza v horčici a v chrene.
Ďalej je to alicín a garlicín v cibuli a cesnaku,
rafanín v reďkvi a reďkovke. Tomanín rajčiakov má aj proti
alergický a proti zápalový účinok. Podobné látky sa nachádzajú
aj v kapuste, keli hlávkovom, kučeravom, brokolici, paprike
a v iných zeleninách.
Niektoré zložky zelenín sa využívajú pri liečení
niektorých chorôb. Petržlen, paštrnák, zeler, mrkva, špargľa, tekvica
majú močopudné účinky. Proti zápche sa využíva mrkva a cibuľa,
krvný tlak znižujú rajčiaky a súčasne pôsobí proti hemeroidom.
Na reguláciu tráviacej sústavy vplýva cvikla, kapusta, mrkva, kaleráb,
chren a reďkev. Proti zápalom je dobrá šťava z cesnaku,
cibule a chrenu. Cesnak sa odporúča aj proti kôrnateniu ciev,
vysokému tlaku krvi, pri poruchách vylučovania žlče a trávenia.
Kapusta, karfiol, brokolica a paprika napomáhajú zneškodňovať
škodlivé splodiny z mäsitých jedál. Tekvicové semená majú liečivé
účinky pri ochorení prostaty. Proti črevným parazitom sa tiež odporúčajú
tekvicové semená a cesnak. Proti reumatizmu sú účinné sírne
zlúčeniny hlúbovín. Horké látky šalátov, čakanky a uhoriek
sú vhodné pri liečení nádorov. Paprika, rajčiaky a hlavne hlúboviny
majú protivredové účinky.
Mnohé zložky zelenín však pôsobia priaznivo na zdravie
človeka spolu v komplexe. Preto je potrebné konzumovať všetky
druhy zeleniny a čo najviac v surovom stave. Zelenina
zabezpečuje odolnosť proti chorobám, pomáha zachovať štíhlu postavu,
zdravý chrup, duševnú a telesnú sviežosť.
Zdravotné riziká zeleniny
Obsah prirodzených látok
Pri tejto téme si treba uvedomiť, že zdravotné
riziká zeleniny sú spravidla nižšie, než pri konzumovaní ostatných
potravín. Zdravým ľuďom nehrozí nebezpečenstvo z nadmernej
spotreby zeleniny, ale naopak.
Nežiadúci vplyv môže mať na niektorých chorých
ľudí, a to mechanickým dráždením hrubej vlákniny surovej zeleniny.
Pri vredovej chorobe a zápaloch žalúdka, žlčníka, infekčnej
žltačke je vhodnejšia varená a mixovaná zelenina. Nebezpečie
plynnatosti, nafúknutia obyčajne nastáva pri náhlom prechode ne
zeleninovú stravu. Ťažkosti však nie sú dlhodobé, lebo organizmus
sa pomerne rýchlo prispôsobí na pravidelnú zeleninovú stravu.
Vo výnimočných prípadoch sa stáva, že zelenina
pôsobí pre konzumenta ako alergén. Na citlivý organizmus môže alergicky
pôsobiť chren, surové rajčiaky, špenát, cibuľa, pór, zeler a iné
druhy. Tepelnou úpravou sa alergény zneškodňujú. Niekedy sa alergia
prejaví pri prvom použití zeleniny na začiatku sezóny, neskôr už
nevadia.
V štiave, rebarbore, v menšej miere
aj v špenáte sa nachádza kyselina šťavelová, ktorá pri nedostatku
vápnika môže nepriaznivo vplývať na kosti. Tieto zeleniny treba
pripravovať s mliekom, alebo inou potravinou bohatou na vápnik.
Vtedy sa kyselina šťavelová viaže s dodávaným vápnikom na neškodný
šťavelan vápenatý a organizmus využije blahodárne účinky ostatných
zložiek z týchto zelenín.
Všeobecne hlúboviny môžu brzdiť činnosť štítnej
žľazy. Zdravý človek by však musel skonzumovať denne viac než pól
kilogramov kapusty. Na druhej strane, tento účinok sa využíva pri
nadmernej činnosti štítnej žľazy, kde je brzdenie žiadúce.
Obsah dusičnanov v zelenine môže byť
nebezpečný pre malé deti. Dospelý človek konzumuje oveľa viac dusičnanov
zo šunky, údenín a iných potravín než zo zeleniny. Pritom treba
vedieť, že pri pestovaní zeleniny v poľných podmienkach a pri
dodržiavaní zásad hnojenia nehrozí žiadne nebezpečie nadmerného
výskytu dusičnanov. Pri zimnom, skorom jarnom a jesennom rýchlení
zeleniny vo fóliovníkoch a skleníkoch, keď je nedostatok slnečného
svitu môžu sa kumulovať dusičnany najmä v listovej zelenine
(šaláty), v mladej mrkve, kalerábe a reďkovke. Deťom takúto
zeleninu radšej nepodávame. Dospelý by však musel skonzumovať denne
aj niekoľko kilogramov takejto zeleniny, aby nepriaznivo vplývala
na jeho zdravie. Treba dodať, že aj pri spomínanom rýchlení citlivých
zelenín sa dajú regulovať podmienky, ktoré hromadenie dusičnanov
môžu znížiť. Ide o dobrú kvalitu pôdy, vysoký obsah humusu,
použitie vhodných organických hnojív, použitie zníženého normatívu
hnojenia na základe pôdnych rozborov, vytvorenie vhodných svetelných
podmienok orientáciou zakrytého priestoru k svetovým stranám,
zlepšením priesvitnosti fólií a skiel umývaním, zníženou hustotou
porastu, zberom v poludňajších a popoludňajších hodinách
a pod.
Obsah cudzorodých látok
V zelenine sa môžu vyskytovať cudzorodé
látky prijaté z prostredia. Ide o rezíduá, t.j. o zvyšky
chemických prípravkov, škodliviny z ovzdušia, mikrobiálneho
pôvodu alebo parazitov a i. Všetky sú zdraviu škodlivé, preto
ich prítomnosť je veľmi nežiaduca.
Chemické prípravky na ochranu rastlín musia
byť schválené a povolené pre jednotlivé druhy plodín. Pri ich
aplikácii sa musia dodržiavať dávky, koncentrácie, lehoty použitia
a čakacie doby. Inak ochrana nie je účinná a navyše ohrozuje
životné prostredie, zdravie človeka, zvierat, včiel a hmyzu.
Pri správnom používaní chemických prípravkov a hnojív rezíduá
nepresahujú v čase zberu plodín prípustné hodnoty.
Ťažšie sa možno brániť znečisťovaniu zeleniny
škodlivinami z ovzdušia, lebo pestovateľ ho môže ťažko ovplyvniť.
Známe sú prípady zvýšeného výskytu olova v zelenine z výfukových
plynov v blízkosti frekventovaných ciest. Z ovzdušia sa
zelenina môže znehodnotiť aj inými škodlivými látkami a prvkami
v závislosti od blízkosti zdroja (továrne, skládky, smetiska
a pod.). V takýchto prípadoch by sa zelenina na nebezpečných
miestach nemala pestovať vôbec.
Na povrchu zeleniny je vždy veľké množstvo mikróbov
a ich spór. Väčšinou sú prirodzené, neškodné a niektoré
sú súčasťou užitočnej črevnej mikroflóry. Choroboplodné baktérie
a črevné parazity sa vyskytujú na zelenine pri nedovolenom
hnojení fekáliami a močovkou, alebo polievaním znečistenou
a zdravotne závadnou vodou. Riziko ochorenia človeka v každom
prípade znížime dôkladným umývaním zeleniny pod prúdom tečúcej,
pitnej vody, prípadne povoleným roztokom dezinfekčného prostriedku.
Varením sa úplne zničia vegetatívne formy mikróbov a čiastočne
aj ich spóry. Pri výskyte epidémií sa neodporúča jesť surovú zeleninu,
lebo je riziko infikovania zeleniny aj počas zberu, prepravy a predaja.
Skazená zelenina mení svoju chuť, vôňu a vzhľad
skôr, než vznikajú toxické splodiny, preto otrava zeleninou prakticky
nehrozí. Otravy však môžu vznikať z nedostatočne vysterilizovaných
konzerv spolu s bielkovinovými potravinami, alebo zelenina
v slanom náleve (hrášok). V takýchto konzervách sa vytvára
klobásový jed – botulotoxín skôr, než sa zaváranina začne viditeľne
kaziť.
Vystavené: 8.9. 2005
|
