|
Tekvica špargľová
Je tradičnou tekvicovitou zeleninou v záhradkách.
Je kríčkovitého vzrastu a vytvára podlhovasté plody smotanovo zelenkastej
farby. Zo zdravej rastliny tekvice špargľovej zbierame plody
postupne od konca júna až do októbra. Znakom vhodnosti na zber a
konzumovanie je dosiahnutie dĺžky dvesto až dvestopäťdesiat milimetrov
s hmotnosťou asi jeden kilogram. Väčšie plody sú vhodné na
kuchynskú úpravu iba kým nie je stvrdnutá šupka (keď veľmi ľahko
prepichneme nechtom). V konzumnej zrelosti je skladovateľná
pri teplote desať stupňov celzia asi dva týždne.
Tento druh používame hlavne na varenie tekvicovej
omáčky, prichutenej s kôprom. Kým je tekvica mladá, odporúča
sa strúhať celý plod aj so semenami, kde je najviac dôležitých cenných
látok. Známe sú aj plnené zapečené tekvice. Mladá tekvica sa môže
aj vyprážať.
Tekvica na pečenie
Väčšinou ide o plazivé typy tekvíc. Zaberá veľa
miesta, preto sa pestuje sa skôr na poli. Vytvárajú guľaté, oválne
alebo ploché plody rôznej veľkosti. Sfarbenie plodov býva najčastejšie
oranžové, žlté, ružové. Zbierame ich až v úplnej botanickej
zrelosti, keď sú už plody prezreté, semená sú tvrdé a samé sa oddeľujú
od dužiny. Vtedy je dužina sladká a typicky tekvicovite aromatická.
Čas zberu je pred príchodom mrazov. Pozbierané plody možno dobre
skladovať tri až sedem mesiacov pri teplote osem až trinásť stupňov.
Pokrájané plody sa pečú v rúre. Upečená tekvica
má príjemnú sladkú chuť, obsahuje veľa beta karoténu a je typickou
zimnou dezertnou pochúťkou. .
Tekvica figolistá
Jej výskyt v záhradkách je ojedinelý. Vytvára
guľaté pásikavo škvrnité plody o hmotnosti asi jeden až dva kilogramy.
Zbierame v úplnej zdrelosti až do príchodu mrazov. Je výnimočná
tým, že plody sú dlhodobo skladovateľné.
Pred použitím na kuchynskú úpravu stačí plod rozštvrtiť
a uvariť vo vode. Varením sa dužina rozpadne na slížiky, ktoré oddelíme
od šupky lyžičkou. Tým tekvicu nie je potrebné strúhať. Používa
sa na prívarky.
Patizóny a cukety
Zbierame ich od druhej polovice júna až do konca
vegetácie, kým neprídu prvé jesenné mrazy. Postupný zberom sa podporuje
nasadzovanie kvetov, čím sa zvyšuje celková úroda. Cukety majú podlhovasté
plody rôzneho sfarbenia(smotanovej, zelenej, žltej pásikavej apod.)
Plody nenechávame narásť na dlhšie ako dvestopäťdesiat až tristo
milimetrov. Patizóny sú diskovitého tvaru so zvlneným okrajom, väčšinou
smotanovo zelenej farby. Podľa STN (Slovenskej technickej normy
akosti) by sa nemali nechať prerásť nad sto milimetrov. Inak sa
oba tieto druhy už stávajú prestarnuté, ťažko sa šúpajú a majú tvrdé
semená. Takéto plody už nespĺňajú požiadavky akosti.
Po zbere ich konzumujeme do troch dní. Keď ich
chceme uskladniť, uložíme plody pri teplote osem až trinásť stupňov
celzia, najlepšie v tmavej miestnosti. Takto vydržia jeden
týždeň. Neskôr už tvrdne pokožka, mení sa dužina a plody strácajú
na kvalite Nie sú vhodné pre dlhodobé uskladnenie.
Patria medzi lahôdkové tekvicovité zeleniny. Používajú
sa podobne ako tekvica špargľová. Postrúhaná dužina je vhodná na
prívarky, placky, používa sa do mäsovo zeleninových pečených plniek,
do omeliet a pod. Nakrájané na kocky sa hodia do rizota a do zmesi
dusenej zeleniny. Najčastejšie sa nakrájané na plátky vyprážajú.
Mladé a malé plody sa môžu aj zavárať v sladkokyslom náleve.
Uhorky šalátové a nakladačky
Uhorky dozrievajú v záhradkách už od polovice
júna, v závislosti od spôsobu pestovania, odrody, priebehu
počasia a pod. Najskôr zrejú pestované z dobre vyvinutých priesad,
a neskôr z priamej sejby. Ak je porast dobre udržiavaný a chránený
pred chorobami, zber môže trvať až do príchodu mrazov. Uhorky šalátové
sú určené na konzum keď sú krehké a nemajú vyvinuté semená. Dužina
nesmie byť hubovitá a plody nemajú byť žltkasté a deformované. Veľkosť
plodov závisí od odrôd. Nakladačky sa oberajú nevyvinuté na konzervovanie
zaváraním alebo nakladané. Podľa normy sa rozdeľujú do piatich veľkostných
skupín. Najkvalitnejšie sú kornyšónky, t.j. tridsať až pädesiat
milimetrové plody. Po nich nasledujú veľkosti : päťdesiat až sedemdesiat
milimetrov, sedemdesiat až deväťdesiat milimetrov, deväťdesiat až
sto dvadsať milimetrov a väčšie.
Skladovanie uhoriek na dlhšiu dobu je zriedkavé.
V prípade potreby teplota sedem až desať stupňov celzia zabezpečí
trvanlivosť uhoriek na dva až tri týždne. Dlhšie vydržia uhorky
pri teplote jeden až päť stupňov, ale po vyskladnení sa musia ihneď
spotrebovať.
Rajčiaky
V záhradkách sa pestujú prevážne rajčiaky
konzumné. Môžu to byť kríčkovité alebo kolíkové. Plody dozrievajú
postupne od spodnej časti rastliny. Na priamy konzum zbierame v ružovom
až červenom stave. Ružové plody rýchlo dozrejú aj po zbere. Ak chceme
rajčiaky prevážať alebo krátkodobo uchovať, treba zbierať v ružovej
zrelosti. Na výrobu štiav zbierame v červenej zrelosti, nie
však prezreté, ktoré už kvasia a hnijú. Aj na pretlaky a kečupy
sa hodia vyzreté plody dočervena, ale na tieto výrobky sú vhodnejšie
priemyselné odrody rajčiakov.
Plody v konzumnej zrelosti môžeme uskladňovať
bez rizika straty akosti pri teplote osem až desať stupňov celzia
a vlhkosti vzduchu osemdesiat päť až deväťdesiat percent jeden až
dva týždne. Najlepšie je uloženie v prepravkách v jednej
vrstve. Zrelé rajčiaky sa uchovajú aj dolnej časti chladničky. Predpokladom
je rýchle vychladenie na jeden stupeň a potom balenie do mikroténových
vrecúšok. Na jeseň je potrebné uskladňovať aj menej zrelé plody,
ktoré musíme obrať skôr, než nočné teploty klesnú pod päť stupňov
celzia. Lepšie sa uchovávajú plody obrané so stopkou. Môžeme tiež
vybrať celé rastliny a zavesiť ich do pivnice. Plody na nich postupne
dozrejú.
Baklažán
Na konzumovanie sú najvhodnejšie plody asi tridsať
dní po odkvitnutí, kedy je dužina jemná, s mäkkými jemnými
a nevyzretými semenami. Plody však už musia mať svoje typické vyfarbenie
a veľkosť, charakteristickú pre danú pestovanú odrodu. Šupka plodu
musí byť lesklá. Farba býva väčšinou tmavofialová a tvar hruškovitý
alebo oválny. Zbiera sa od júla postupne až do príchodu jesenných
mrazíkov. Pri zbere plody odtrhávame alebo režeme nožom, nožnicami
so stopkou dvadsať milimetrov dlhou tak, aby sa nepoškodila šupka
a dužina. Podľa doteraz platnej STN v prvej akostnej triede majú
mať plody dĺžku najmenej osemdesiat milimetrov. Dnes sa však dovážajú
už aj také odrody, ktorých rozmery sú podstatne väčšie. Baklažán
sa používa upravený dusením samostatne alebo s inou zeleninou,
pečený, plnený alebo vyprážaný.
Pred príchodom mrazov zberáme všetky plody. Môžeme
ich uchovať dva až tri týždne v chladných komorách pri teplote
osem až dvanásť stupňov celzia pri relatívnej vlhkosti vzduchu deväťdesiat
percent, rozložené na policiach.
Paprika
Konzumnou časťou sú dozreté plody, ktoré dosiahnu
typickú odrodovú veľkosť a tvar. Musia mať dostatočne hrubé oplodie,
lesklej farby a krehkej konzistencie. V technickej zrelosti
majú farbu podľa odrôd žltobielu, zelenožltú, alebo zelenú rôznych
odtieňov. V botanickej zrelosti sú pri väčšine odrôd plody
červené, ale môžu byť aj žlté a oranžové.
V obidvoch stupňoch zrelosti sú vhodné na
zber, konzumovanie a spracovanie. Paprika kvitne a dozrieva postupne
a tak sa aj oberá. Ak necháme prvé plody na rastline dozrieť dočervena,
brzdí sa rast a vývoj ďalších plodov. Keď sa plody ťažko oddeľujú
od rastliny, môžeme si pri zbere pomôcť záhradníckymi nožnicami.
Tým predídeme poškodeniu rastliny olámaním stoniek a vetiev. Je
tu však riziko prenášania vírusových chorôb nožnicami. V technologickej
(v zelenej) zrelosti zbierame približne v jedno až dvojtýždňových
intervaloch. Pravidelným zberom sa zvyšuje celková úroda o desať
až dvadsaťpäť percent.
Plody zeleninovej papriky sú citlivé na nízku teplotu.
Bez poškodenia sa môžu uskladňovať pri teplote sedem až desať stupňov
celzia, relatívnej vlhkosti vzduchu osemdesiat päť až deväťdesiat
päť percent a pri stredne silnom vetraní. Za predpokladu, že sa
ihneď spotrebujú, možno uskladňovať aj pri teplote nad bodom mrazu
do dvoch stupňov až päť týždňov. V chladničke uskladňujeme
podobne ako rajčiaky.
Melóny cukrové
Zbierame vyzreté, dobre vyvinuté plody pravidelného
tvaru. Ich hmotnosť sa pohybuje od dvestopäťdesiat až päťtisíc gramov.
Norma akosti nepredpisuje veľkosť plodov. Cukrové melóny sú guľovité,
oválne alebo sploštené, zväčša rebrovité, sieťovité, hladké alebo
bradavičnaté. Dužina plodu je biela, zelená, žltá alebo oranžová.
Má sladkú chuť, charakteristickú arómu a jemnú rozplývajúcu konzistenciu.
Hlavná zberová sezóna je v júli až v auguste. Zrelosť
sa posudzuje podľa veľkosti, sfarbenia šupky a pevnosti. Pri zbere
musí byť zaschnutá plodová stopka.
Trvácnosť cukrových melónov závisí od skladovacej
teploty a stupňa zrelosti. Dajú sa uchovávať pri teplote päť až
sedem stupňov asi sedem týždňov. Ak sa zbierajú menej zrelé, postupne
pri tejto teplote dozrejú. Uskladňujeme ich v jednej vrstve.
V domácich pivniciach sa môžu uchovávať zavesené v sieťkach,
ktoré sa používajú na balenie zemiakov a citrónov.
Dyňa červená
Sezóna zberu je v júli až v septembri.
Plody zbierame postupne, tak ako pri všetkých plodových zeleninách.
Zistiť zrelosť plodu vyžaduje určitú prax, nakoľko v období
dozrievania sa pokožka plodov nevyfarbuje a plody nevydávajú charakteristickú
vôňu ako je to v prípade melóna cukrového. Najspoľahlivejšie
je zisťovať zrelosť podľa zasýchania plodovej stopky a stopkových
úponkov (fúzikov). V čase zberovej zrelosti stopkové úponky
zasýchajú a stočia sa do typickej kľučky. Pri poklopaní zrelý plod
vydáva tupo dutý zvuk. Pokožka plodu je lesklá a v mieste styku
s pôdou prechádza z bielej farby na bledožltú až žltú.
Dyňa červená nedozrieva mimo rastliny, preto plody
treba zbierať až v plnej konzumnej zrelosti. Pri nízkych teplotách
vydržia dlhšie, ale strácajú svoju typickú farbu a arómu. Z toho
dôvodu sa neodporúča skladovať pri teplotách nižších ako sedem stupňov
celzia. Uložené v jednej vrstve pri strednom vetraní si spoľahlivo
uchovajú svoju kvalitu pri teplote trinásť až pätnásť stupňov počas
dvoch týždňov.
Vystavené: 9.6. 2004
|
