Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 
 


Výber osív rôznych druhov a odrôd zelenín

Záhradky nachádzame vo všetkých regiónoch Slovenska. Okrem pestovania viniča, ovocných drevín, okrasných rastlín slúžia aj na pestovanie zeleniny. Druhové zastúpenie zeleniny v záhradkách sa líši v závislosti od klimatických podmienok v jednotlivých oblastiach.

V najteplejších regiónoch sa darí najviac plodovej a inej teplomilnej zelenine. Rovnako dobre sa tu dajú vypestovať aj ostatné druhy. Všetky sú však odkázané na závlahu. V suchších polohách je predpoklad častejšieho výskytu škodcov, vo vlhších zase chorôb. V stredných polohách sa tradične s úspechom pestuje cibuľová, koreňová, listová, struková a hlúbová zelenina. V ostatných rokoch si tu nachádza miesto aj plodová zelenina. Do vyšších polôh patrí listová, koreňová a hlavne hlúbová, zelenina ktorá znáša chlad, vlhko a hmly. S postupným otepľovaním podnebia sa do vyšších polôh pomaly presúvajú aj zástupcovia ďalších skupín zeleniny.

Listina registrovaných odrôd obsahuje vyše 1 600 odrôd rôznych druhov zelenín. Oproti minulosti počet odrôd každoročne narastá. Pri výbere odrôd na pestovanie sa odporúča brať do úvahy skúsenosti pestovateľov v danom regióne a odporúčania kompetentných inštitúcií, ktoré odrody skúšajú a povoľujú ich registráciu. Rozhodujúci je aj účel pestovania, odolnosť odrôd a cenové relácie.

V suchších polohách je predpoklad častejšieho výskytu škodcov, vo vlhších zase chorôb. Vo vyšších polohách sa darí viacej zelenine, ktorá znáša chlad, vlhko a hmly, napríklad hlúbová zelenina. Naopak, plodová zelenina sa hodí do nízkych a teplých polôh. Správnym výberom odrôd s definovanou dĺžkou vegetačného obdobia môžeme dosiahnuť, že sa vo vyšších polohách úspešne vypestuje aj plodová zelenina. Uprednostňujeme odrody s odolnosťou proti závažným chorobám, prípadne aj škodcom.

Ak sme sa už rozhodli aký druh zeleniny chceme pestovať, začíname uvažovať o nákupe osív. Aby naša práca v záhradke nevyšla nazmar, nakupujme len také osivo, ktoré dáva záruku kvality. Odporúča sa nákup v špeciálnej predajni, kde kupujúci majú dobré skúsenosti s odbornosťou a poctivosťou predavačov. Je dôležité si dať poradiť, ktoré odrody sa hodia pre daný účel pestovania v určitej oblasti. Predávať a kupovať by sa mali len uznané osivá, ktoré sú označené ako certifikované, alebo štandardné. Na obale musí byť uvedený výrobca, pôvodu osiva, klíčivosť, čistota, záruka do určitého dátumu a spôsob ošetrenia. Kvalitné osivá poskytujú vyrovnanejšie vzchádzanie a jednotnejší porast s predpokladom vyššej úrody a kvality. Osivo z nelegálneho zdroja môže byť nekvalitné s nízkou klíčivosťou a čistotou. Takéto osivá často obsahujú rôzne prímesi semien burín, zárodky chorôb a nie je vylúčená ani zámena odrôd, dokonca aj druhov.

Podľa Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva z 8. októbra 2001, č. 2366/2001-100 sú certifikované osivá označené písmenom C1 (prvá generácia) , H (hybrid), alebo C2 (druhá generácia). Vhodné sú aj osivá štandardné, ktoré sa označujú písmenom S. Dôležité je, že pri certifikovanom osive prehliadky semenárskych porastov a kvalitu osiva stanovuje poverený kontrolný orgán rezortu Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (UKSÚP). Pri štandardnom a obchodnom osive za parametre porastu a osiva zodpovedá množiteľská firma, ktorá musí mať na túto činnosť osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 13 zákona.

Pre výrobu kvalitného osiva akéhokoľvek stupňa musí mať množiteľ vytvorené vhodné podmienky. Je potrebné zabezpečiť podmienky dobrého opelenia, oplodnenia, tvorby semena, dodržať správnu pestovateľskú technológiu produkcie osiva, zber, pozberovú úpravu osív, ich triedenie, ošetrovanie a skladovanie, prípadne balenie a distribúciu.

Požiadavky na minimálnu čistotu a klíčivosť zeleninových osív

Druh zeleniny

Certifikované a štandardné osivo
(C1, H a C2)

Najnižšia čistota
v %

Najnižšia laboratórna klíčivosť
v %

Brokolica

97

75

Cibuľa

97

70

Červená repa šalátová

97

70

Dyňa červená

98

75

Fazuľa

98

75

Hrach

98

80

Kapusta hlávková

97

75

Kel hlávkový

97

75

Kukurica cukrová

98

85

Melón cukrový

98

70

Mrkva

95

60

Paprika

97

65

Petržlen

96

60

Pór

97

60

Rajčiaky

97

75

Reďkovka

96

70

Šalát hlávkový

96

75

Uhorky

98

80

Zeler buľvový

97

70

 

Vystavené: 16.9. 2005

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.