Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Voňavá zelenina
(agroporadenstvo)


Každá zelenina má svoj charakteristický tvar, štruktúru, farbu, chuť a vôňu. Najvýraznejšou vlastnosťou je vôňa. V každej zelenine ju tvoria typické éterické oleje, silice a glykozidy. Vôňa je natoľko charakteristická pre jednotlivé druhy zeleniny, že ich nie je možné zameniť. Je obsiahnutá takmer vo všetkých orgánoch. Výrazná je najmä vôňa aromatických druhov zeleniny. V nich je veľmi intenzívna a nestráca sa úplne ani po ich spracovaní.

Veľmi aromatickou zeleninou je fenikel sladký (Foeniculum vulgare Mill. var. dulce MC.). Intenzívnu feniklovú vôňu a chuť mu dodávajú typické éterické oleje.

Z obsahových zložiek sa v ňom nachádzajú tiež dôležité minerálne látky K, Ca, P a vitamíny skupiny B a vitamín C - kys. askorbová. Svojím obsahovým zložením priaznivo vplýva na zlepšenie funkcií tráviaceho traktu a nervového systému.

Pestuje sa z priameho výsevu na záhon v máji až do polovice júna, alebo z predpestovaných priesad. Pre dopestovanie priesad sa semená vysievajú do sadbovačov vo februári až marci. Vyvinuté priesady sa vysádzajú na záhon v marci až v auguste. Etiolizované nepravé cibule sa zberajú koncom leta, začiatkom jesene do príchodu mrazov. Spracovávajú sa surové do šalátov. Dusené sú vhodné ako príloha jedál.

Svoju charakteristickú arómu má aj paštrnák siaty pravý (Pastinaca sativa subsp. sativa). Má intenzívne voňajúci koreň. Charakteristickú vôňu a chuť spôsobujú éterické oleje. V koreni sa tiež nachádza množstvo minerálnych látok K, P, Ca, Mg. Má vysoký obsah stráviteľných bielkovín a vitamínu C - kys. askorbovej. Alkaloid pastinacín tlmí kŕče hladkého svalstva. Obsahové látky sa podieľajú na regulácii krvného obehu.

Pestuje sa z priameho výsevu, v marci. Semená sa vysievajú do riadkov vzdialených 30-40 cm od seba. Vzídené rastlinky sa jednotia na 10 cm vzdialenosť v riadku. Zber koreňov začína v septembri až októbri. Môžu sa zberať aj počas celej zimy.

Veľmi vhodné sú korene do polievok a sušených koreninových zmesí. Môže sa z nich pripravovať aj pyré.

Intenzívnou vôňou koreňov aj listov vyniká petržlen. Aromatické vlastnosti spôsobuje silica apiol a fenolické estery. Petržlen obsahuje aj veľa minerálnych látok ako K, Ca, P a vitamínov. V celej rastline sa nachádza glykozid apiín, ktorý má diuretické – močopudné vlastnosti.

Pestujú sa dve formy petržlenu. Petržlen koreňový (Petroselinum crispum convar. radicosum Miller) a petržlen listový (Petroselinum hortense Hofm. convar crispum).

Petržlen koreňový sa pestuje z priameho výsevu, ktorý sa uskutočňuje čo najskôr na jar, v auguste, v septembri aj v októbri. Riadky sú vzdialené 30-40 cm. Rastlinky sa po vzídení jednotia na vzdialenosť 10 cm od seba. Zberá sa podľa veľkosti koreňov od mája až do neskorej jesene. Môže sa ponechať aj na stanovišti, je mrazuvzdorný. Používa sa ako polievková zelenina. Sušený a mletý ako korenina.

Petržlen listový má vo svojej vňati najvyšší obsah vitamínu C - kys. askorbovej medzi zeleninami. Pestuje z priameho výsevu, v marci. Semená sa vysievajú do riadkov vzdialených 20-30cm od seba. Vzídené rastlinky sa jednotia na 10-15 cm vzdialenosť v riadku. Zberá sa vňať v priebehu celého leta, aj počas zimy. Je tiež mrazuvzdorný. Listový petržlen sa môže aj rýchliť. Vykopané korene v kvetináčoch prinášajú počas celej zimy čerstvú vňať. Vňať sa používa za čerstva do polievok, na zemiaky, ryžu, do sekaného mäsa aj ako dekorácia.

Nezameniteľnú vôňu zeleru spôsobujú éterický olej sedanolid a glykozid apiín. V zeleri sú obsiahnuté aj dôležité minerálne látky a vitamíny. Celá rastlina zeleru má diuretické účinky.

Pestuje sa v troch formách. Zeler voňavý buľvový (Apium graveolens L. var. rapaceum), zeler voňavý stopkový (Apium graveolens L. var. dulce (Mill.) Pers.) a zeler voňavý listový (Apium graveolens L. var. secalinum Alef.).

Zeler buľvový, jeho konzumnou časťou je buľva, ale aj listy. Pestuje sa z predpestovaných priesad. Semená sa vysievajú do sadbovačov v skleníku vo februári. Výsadba vyvinutých priesad sa uskutočňuje v druhej polovici mája. Keď je počasie už teplotne ustálené. Spon výsadby je 45 x 30 cm až 50 x 50 cm. Kvalitné buľvy sa zberajú na jeseň pred príchodom mrazov. Môžu sa uskladňovať v pivnici vo vlhkom piesku. Spracovávajú a konzumujú sa počas celej zimy. Používajú sa do polievok, na vyprážanie alebo dusenie alebo ako príloha k jedlám.

Zeler stopkový, jeho konzumnou časťou sú etiolizované dužinaté stopky. Pestuje sa tiež z predpestovaných priesad. Semená sa vysievajú do sadbovačov vo februári až v marci. Priesady sa vysádzajú v druhej polovici mája až v júni. Samobieliace odrody sa vysádzajú do sponu 50 x 50 cm. Odrody bez samobieliacej schopnosti je potrebné vysádzať hustejšie, aby boli stopky jemné a krehké. Tieto odrody sa 3 - 6 týždňov pred zberom bielia - etiolizujú prihŕňaním pôdy alebo obaľovaním kartónom, čiernou fóliou. Zberajú sa etiolizované stopky postupne od augusta až do neskorej jesene. Stopky sa pripravujú vo forme šalátu.

Zeler listový, jeho konzumnou časťou sú listy. Má len veľmi slabo vyvinutú buľvu. Má však mohutne vyvinutú listovú ružicu so stopkatými tmavozelenými listami. Nápadným znakom je vysoký počet rastových vrcholov na hľuzách, ktorých môže byť 10 až 15. Pestuje sa z predpestovaných priesad. Semená sa vysievajú koncom februára až v marci do fóliovníka. Dobre vyvinuté priesady sa vysádzajú v druhej polovici mája do sponu 40 x 30 cm až 40 x 40 cm. Listy sa zberajú od konca júla prebierkou, počas celého vegetačného obdobia. Pomerne jednoducho sa rýchli. Vykopané buľvy sa vysadia do kvetináčov a na okennom parapete prinášajú čerstvé listy počas celej zimy. Zozberané listy sú vhodné ako chuťová prísada do polievok, mäsa, omáčok a šalátov.

 

Vystavené: 30.1. 2008

Autor textu: Ing. Ján Červenka