Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Vitamíny na zimu

 

Okolo seba môžeme sledovať, ako sa príroda a rastlinná ríša dokonale pripravuje na ťažké zimné obdobie.

Človek na tento moment zabúda, že je súčasťou prírody a mal by sa tiež pripraviť. Posilnením odolnosti tela voči chorobám z prechladnutia, môže predísť rôznym rizikám zimy.

Vopred by sme mali posilňovať svoj imunitný systém, jeden z najdôležitejších obranných mechanizmov nášho tela, ktorý jediný nás môže ochrániť. Napriek tomu, zvyčajne skončíme pri zaváraninách alebo v tom lepšom prípade mrazenej zelenine, kde je aspoň nádej, že sa čiastočne zachovali vitamíny. Aby sme udržali svoj imunitný systém v pohotovosti, musíme telu dodávať látky, ktoré nás preventívne ochránia pred jeho zlyhaním. Tu svoje nezastupitežné miesto majú vitamíny. Vitamíny vlastne sú organické látky, nachádzajúce sa v strave v malých množstvách, potrebné na udržanie zdravia a života.

Vitamíny rozdežujeme do dvoch skupín podža rozpustnosti. Vitamíny rozpustné vo vode a v tukoch.

Vitamíny rozpustné vo vode.

Vitamín B2 (riboflavín) – sa podieža na rozklade a správnom využití sacharidov, tukov a bielkovín. Má významné postavenie v metabolizme buniek. V organizme spolu s ostatnými vitamínmi skupiny B posižňuje imunitný systém.

Vitamín B6 (pyridoxín) – je dôležitý pre rozklad a využitie bielkovín, cukrov a tukov z potravy, podporuje uvožnenie zásob glukózy ako zdroja energie v pečeni a vo svaloch. Je nevyhnutným faktorom pri tvorbe červených krviniek. Jeho nedostatok ohrozuje naše zdravie.

Vitamín B12 (kyanokobalamín) – je nevyhnutný pri tvorbe genetického materiálu, pomáha tvoriť a obnovovať červené krvinky, a tým predchádzať chudokrvnosti. Je potrebný na udržanie normálnej centrálnej nervovej sústavy, ovplyvňuje rast organizmu a podporuje chuť do jedla.

Zlepšuje pamäť a zvyšuje výkon. Hlavné zdroje skupiny vitamínov B sú suché strukoviny

Vitamín B1 – je dôležitý v mechanizme sacharidov, nevyhnutný pre správnu činnosť svalov, vrátane srdcového. Má vplyv na duševnú výkonnosť a pamäť. Jeho nedostatok zapríčiňuje rôzne poruchy metabolizmu a poškodenie buniek. Je vežmi dôležitý pri spracovaní potravy s obsahom cukrov a zabraňuje prekysleniu buniek. Samozrejme, podieža sa na posilnení imunitného systému.

Vitamín C (kyselina askorbová) – má dôležitú úlohu pri raste a normálnej funkcii kostí, zubov, väziva, chrupaviek a ciev. Chráni organizmus pred nadmerným stresom, zvyšuje jeho odolnosť voči infekciám a urýchžuje hojenie rán. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi, zvyšuje výkonnosť a celkovú regeneráciu organizmu. Telo si z neho nevytvára zásoby, preto musí byť v strave pravidežne dopĺňaný. Je vežmi dôležitý pri prevencii chorôb z prechladnutia, pretože jeho dostatok v tele napomáha udržiavať našu odolnosť voči ochoreniu. Najviac ho obsahuje petržlenová vňať, paprika, chren, brmokolica a kel. V strednom množstve ho obsahuje karfiol, kaleráb, špenát, pažítka, kapusta, petržlen, mangold, pekinská kapusta, pór a žerucha.

Vitamíny rozpustné v tukoch.

Vitamín E – spomažuje proces stárnutia buniek a tkanív organizmu, udržiava aktivitu viacerých enzýmov a pomáha pri premene bielkovín, tukov a sacharidov. Podobne ako beta – karotén je silným antioxidantom. Podporuje tvorbu červených krviniek a podieža sa pri produkcii energie v svaloch a srdci. Má priaznivý účinok na imunitný systém, chráni pžúca a práve preto je prítomný vo väčšine preparátov, ponúkaných pri prevencii a regenerácii. Prírodnými zdrojmi tohto vitamínu je hlávková zelenina.

Vitamín A – je známy antioxidant. Je základným rastovým faktorom u detí a dospievajúcej mládeže, nevyhnutným pri raste kostí a zubov. Beta-karotén výrazne znižuje riziko aterosklerózy, pomáha udržiavať dobrý zrak a pravidelnú činnosť imunitného systému. Okrem toho priaznivo pôsobí pri odstraňovaní stareckých škvŕn, akné a vrások. Hlavným zdrojom v strave je zelenina, ako je mrkva, kukurica,rajčiaky, paprika a hrášok,brokolica,kel a mangold.

Vežmi osviežujúco pôsobia na žudský organizmus aj zeleninové šťavy. Zeleninová šťava je tekutá časť zeleninových buniek s príjemnou chuťou, ktorá zasýti, uhasí smäd a zásobuje naše telo životaschopnou energiou a biolátkami, ako sú nielen vitamíny, ale aj enzými karotenoidy a minerálne látky. Najviac vitamínov obsahuje zelenina v surovom stave.

Vitamín D – sú to viaceré zlúčeniny, ktoré sú v žudskom organizme potrebné najmä na zabezpečenie správnej premeny a fixácie minerálnych látok, najmä vápnika a fosforu. Vitamín D sa vyskytuje v zelenine len zriedka a v malom množstve ako je zeler, kel špenát a fazuža.

Okrem vzácnych vítamínov zelenina obsahuje veža minerálnych látok a vlákniny. Najviac draslíka sa nachádza v petržlenovej vňati, špenáte, chrene, brokolici.

Dôležitým zdrojom draslíka je tekvica, kaleráb, mangold, cvikla, karfiol, artičoky, fazužka, kel, reďkev, baklažány, pór, paprika, šalát.

Významné zdroje vápnika sú v petržlenovej vňati, chrene, brokolici a v mangolde.

-Fosforu sú v artičokách, petržlenovej vňati, hrášku.

-Horčíka sú v špenáte, petržlenovej vňati.

-Železa sú v čiernom koreni, melónoch, tekvici, špenáte, petržlenovej vňati.

Najviac vlákniny obsahuje chren, čierny koreň, pažítka, paprika, petržlen, hrášok, petržlenová vňať, kapusta, artičoky, fazužka, kel, kaleráb, pór, zeler, tekvica, mrkva, cvikla.

Musíme vedieť, že okrem vitamínov, minerálnych látok, vlákniny, zelenina má aj svoju nezanedbatežnú energickú hodnotu.

Najmenej energie obsahujú uhorky, šalát, reďkev, rebarbora, špargža, mangold. Najviac obsahujú cesnak, hrášok, chren.

Suché semená strukovín sú koncentrátom minerálnych látok a niektorých vitamínov skupiny B. Obsahujú však len málo vitamínu C.

Zastavme sa na chvížku a pouvažujme,čo všetko možno v zimnom období vykúzliť z dostupnej zeleniny, či už z vlastnej produkcie alebo dostupnej z obchodov, aby sme si mohli dopriať prísun vzácnych živín a vitamínov aj teraz. Pripravme si pre náš organizmus jedlá zo zeleniny jednoducho, vzhžadovo a chuťovo lákavé. Teraz je čas, aby sme sa zamysleli o správnom zaobchádzaní so zeleninou a jej využití pre naše zdravie.

 

Vystavené: 7.2. 2007

Autor textu: Juliana Králová