Mnohí z nás skoršie narodených spomínajú na babkinu
pivnicu, ktorá vydávala po celú dlhú zimu krehké ovocie a zeleninu.
Hoci moderné bývanie a ústredné kúrenie odstránili dávne hlboké,
tmavé a chladné pivnice, môžeme stále ešte skladovať ovocie a zeleninu
doma aj bez chladenia.
Veľa ovocie a zeleniny, pozberané v okamihu ich najvyššej
akosti môže byť uložené v suterénoch, pivniciach, hospodárskych
budovách i jamách a hrobliach, pokiaľ primerané vetranie dovolí
privádzať dovnútra chladný vonkajší vzduch. V našich podmienkach
je zväčša pre chladenie vetraním vonkajším vzduchom vhodné obdobie
s nízkymi teplotami od októbra do marca.
Ako na to
Tým, ktorí chcú každoročne uchovávať úrodu zo svojej
záhradky alebo uskladňovať na jeseň lacnejšie nakúpené plodiny,
bude možno na osoh niekoľko dobrých rád.
Najprv si treba objasniť, koľko jednotlivých produktov
chceme uchovávať, pri čom prihliadame k veľkosti záhrady, k predpokladanej
postupnej spotrebe celej rodiny alebo odpredaji. Priemerne by mal
každý zjesť vyše 100 kg ovocia a 120 kg zeleniny, odporúča sa ale
vyššia spotreba celkom 300 kg týchto produktov ročne. Z toho asi
jedna tretina by mala byť skladovaná. Podľa toho volíme veľkosť
skladovacieho priestoru a spôsob skladovania. Pre malé množstvá
nám postačí skladovanie v hrobli jame na záhradke, v provizórnej
pivničke či v koši, zavesenom nad vodnú hladinu v studni. Pre väčšie
množstvá sa oplatí vybudovať murovanú pivnicu s dobrou izoláciou
a nútenou ventiláciou. Treba využiť doterajšie skúsenosti iných
a dodržiavať požadované podmienky pri budovaní skladovacích priestorov
nech už ide o stavbu alebo adaptáciu pivnice, o založenie hroble,
či provizórnych skladovacích priestorov. Zväčša boli u nás publikované
a možno ich nájsť v odbornej literatúre a časopisoch.
So stanovením množstva skladovaných produktov súvisí
aj nutnosť voliť na pestovanie pestrosť sortimentu druhov a odrôd
tak, aby prispievali k rozmanitosti stravy počas celého roka.
Pri skúšaní nových spôsobov je však vždy vhodné založiť
aj kontrolný variant: tu istú plodinu rovnakej akosti uskladňujeme
súbežne starým spôsobom a kontrolujeme akosť a hmotnosť plodín v
obidvoch variantoch. Až z rozdielu možno posúdiť, či nový spôsob
je lepší, pri čom hodnotíme kvalitu vyskladnených plodín, prácnosť
a materiálovú náročnosť novej metódy. Nezabúdame na to, že zaobchádzame
s chúlostivým živým biologickým materiálom s veľkou variabilitou,
ktorá kolísa aj v rozličných rokoch. Často až z trojročných výsledkov
možno urobiť spoľahlivé závery.
Po skončení každej skladovacej sezóny si zhodnotíme
klady a nedostatky použitých spôsobov uloženia i jednotlivých postupov,
uchovateľnosť' jednotlivých druhov a odrôd dopestovaných vo vlastných
podmienkach. Podľa toho si potom vypracujeme plán uskladňovania
pre budúcu sezónu. Toto odporúčanie by mali rešpektovať' nielen
začiatočníci ale aj skúsení záhradkári a pestovatelia, aby tak v
každej novej sezóne využili predchádzajúce skúsenosti a pokračovali
na vyššej úrovni. Môžu tak výrazne znižovať straty, predlžovať trvácnosť
a zabezpečiť si tak zásobovanie vysoko akostnými produktmi zo záhrady
počas celého roku.
Podmienky pre skladovanie
Skladujeme iba čerstvé, zdravé produkty, t.j. bez
rezných rán, trhlín, otlakov alebo poškodenia hmyzom či iného mechanického
poranenia. Ak je poškodený alebo chorobou napadnutý kus umiestnený
v sklade, môže ohroziť všetky ostatné uložené plodiny.
Treba zachádzať s produktmi starostlivo, aby sa predišlo
akémukoľvek mechanickému poškodeniu. Pre zber a skladovanie sa užívajú
len nádoby, a debničky, ktoré majú hladké vnútorné steny, bez výčnelkov,
ako sú napr. drôtené spojky alebo triesky. Vhodné sú rôzne obaly
na prepravu ovocia a zeleniny, najvhodnejšie sú štandardné plastové
prepravky, ktoré pri dobré starostlivosti a každoročnom čistení
možno používať celé roky.
Zelenina by mala mať čo najnižšiu poľnú teplotu,
keď je ukladaná. Je treba zberať ju časne ráno alebo ponechať vonku
cez studenú noc skôr než ju uložíme. Udržiavame všetky skladovacie
priestory čisté a vydezinfikované. Všetko zariadenie skladu, vrátane
nádob a náradia najmenej raz do roka treba vyčistiť, vymyť, prípadne
ich vydezinfikovať a nechať vyvetrať na slnku, To je najvhodnejšie
vykonať po skončení sezóny, a druhý raz najneskoršie 1 až 2 týždne
pred novou skladovacou sezónou
Základnou požiadavkou je čistý a vydezinfikovaný
priestor pre skladovanie.
Ďalším činiteľom je udržiavanie riadnej teploty Vo
väčších skladoch je dobré umiestniť jeden teplomer v komore a druhý
vonku. Ak je teplota vonku nižšia ako vo vnútri, vetráme. Pri uzatvorenom
vetraní teplota vnútri narastá, nakoľko sa uvoľňuje teplo dýchaním
produktov. Pri mrazoch je nutné ventilátory treba dobre zatvoriť,
rovnako ako keď je vonkajšia teplota vyššia než vo vnútri. Pri extrémne
mrazivom počasí nesmú produkty nenamrznúť.
Správna úroveň vlhkosti udržuje čerstvosť produktov..
Jednoduchý vlhkomer dobre slúži pre sledovanie relatívnej vlhkosti
vzduchu. Vlhkosť môže byť zvýšená častým kropením podlahy v skladovacej
komore, umiestnením plochých nádob s vodou pod vetracou šachtou,
a i.
Pre každý druh niekedy aj odrodu ovocia alebo zeleniny
sú stanovené presné podmienky skladovania, teplota uloženia, relatívna
vlhkosť vzduchu, rýchlosť a intenzita vetrania, pre veľké sklady
aj zloženie vzduchu, obsah kyslíka a oxidu uhličitého a ďalšie faktory.
V domácnostiach nemožno tento režim bez automatickej chladiarne
dodržať. Preto sa navrhli skupiny, ktoré vyžadujú podobné podmienky
skladovania a je ich možno skladovať spoločne, ako je uvedené v
tabuľke 1. K týmto optimálnym podmienkam načim počas skladovania
smerovať.
Tabuľka 1 Skupiny ovocia a zeleniny, ktoré môžeme
spolu uskladňovať
Skupina |
Druh |
Teplota °C |
Rel. vlhkosť
vzduchu % |
1a |
Zimné jablká a
hrušky odolné proti chladu |
0 až 1 |
85-92 |
1b |
Zimné jablká, stredne
odolné |
2 až 3 |
85-92 |
1c |
Zimné jablká chúlostivé
na chlad |
4 |
85-92 |
2 |
Letné jablká a
hrušky, marhule, broskyne, slivky, čerešne, drobné ovocie
|
-1 až 1 |
85-90 |
3 |
Karfiol, ružičkový
kel, čínska kapusta, kel, mrkva, petržlen, červená repa šalátová,
kvaka, špenát, hrášok |
-1 až 1 |
85-95 |
4 |
Kaleráb, reďkev,
čierny koreň, zeler, rebarbora, šalát hlávkový, špargľa |
0,5 |
85-95 |
5 |
Zrelé rajčiaky,
uhorky, melóny |
1,5 až 10 |
85-90 |
6 |
Fazuľka |
4 |
85-90 |
7 |
Cibuľa, cesnak
|
-0,2 až 2 |
65-75 |
8 |
Pór, pažítka, vňaťová
cibuľa |
-0,5 |
85-90 |
9 |
Citrusové ovocie
|
1 |
75-80 |
10. |
Nezrelé rajčiaky,
paprika |
4 až 10 |
85-90 |
|
Ovocie a zelenina sa nemajú uskladňovať spoločne
s látkami, ktorých prítomnosť by mohla zhoršiť ich konzumnú hodnotu,
ako sú napr. pohonné látky, chemikálie, mazadlá, farby, riedidlá
a pod.
Spoločne nemožno dobre uskladňovať ani tie druhy,
ktoré sa navzájom nepriaznivo ovplyvňujú (tabuľka 2).
Tabuľka 2 Nepriaznivý vplyv spoločného uskladňovania
rozličných druhov záhradníckych plodín
Druh A |
Druh B |
Ovplyvnenie
druhu B druhom A |
Skoré jablká |
zimné jablká |
urýchlené zretie
|
Hrušky |
zimné jablká |
urýchlené zretie
|
Zrelé jablká |
nezrelé jablká
|
urýchlené zretie,
hnednutie |
Karfiol |
jadrové ovocie
|
hnednutie, zmena
chuti |
Jablká |
sadivové zemiaky
|
zníženie klíčivosti
a zníženie úrody |
Zemiaky |
jablká |
zhoršenie chuti,
zhorknutie |
Ovocie |
kapusta, kel |
odpadávanie listov
|
Citrusové ovocie
|
jadrové ovocie
|
ovplyvnenie chuti
|
Napadnuté plodiny
|
zdravé plodiny
|
prenesenie infekcie
|
Citrusové ovocie
|
karfiol, mrkva
|
zhoršenie chuti,
vône |
Koreňová zelenina
|
hlúboviny |
skrátenie uchovateľnosti
a vyššie straty |
Jablká |
mrkva |
horknutie |
Ovocie |
uhorky |
žltnutie |
Ovocie |
rezané kvety |
urýchlenie vykvitnutia,
vädnutie, opadávanie kvetov, žltnutie listov |
|
Pri jablkách a hruškách sa odporúča oddelene uskladňovať
kultivary s rozličným obdobím zrelosti - do konca novembra, do konca
decembra, do konca januára a dlhšie. V praxi to však často nemožno
dodržať. Účelné je uskladňovať oddelene ovocie a zeleninu, rovnako
aj jednotlivé druhy zeleniny - hlúbovú a koreňovú. Cibuľu s cesnakom
je potrebné vždy ukladať oddelene od ostatných druhov.
Nepriaznivé vzájomné pôsobenie sa obmedzí, alebo
celkom vylúči, keď plodiny ukladáme v piesku, vo vlhkom perlite
alebo vo vrecúškach z plastových hmôt (polyetylén, mikrotén). To
je tiež ochrana pred vädnutím.
Priaznivé je naopak pôsobenie chrenu a čiernej red'kvi
na uchovateľnosť iných druhov zeleniny (napr. mrkvy, petržlenu),
preto sa v tomto prípade odporúča ich spoločné skladovanie.
Postup pri ukladaní
Prácne ale často úspešné býva skladovanie v hrobliach.
V našich podmienkach by mali mať spodnú i hrebeňovú ventiláciu a
dobrú tepelnú izoláciu (slama, polystyrén, zemina).. Ukladáme sem
zväčša voľne uloženú zeleninu súčasne so zakladaním hroble. Pri
ukladaní dbáme na to, aby vetracie kanály neboli nikde prerušené
a aby bolo vetranie dostatočne účinné. Len výnimočne sa hrobľuje
zelenina v polyetylénových prepravkách.
Najčastejšie skladujeme v domových alebo samostatných
pivniciach. V domoch s ústredným vykurovaním sú pivnice príliš teplé
a hodia sa na dozrievanie rajčiakov a pre krátkodobé skladovanie
zemiakov a cibule. Na dlhodobé skladovanie vyberáme chladnú, temnú
pivničnú miestnosť na severnej strane domu, pokiaľ možno bez tepelného
potrubia a s oknom na vetranie..
Do skladovacích komôr ukladáme záhradnícke produkty
voľne do hromád alebo do záhonov s pieskom, zväčša však v debničkách
a prepravkách. Výberové ovocie ukladáme vždy v jednej vrstve v nízkych
prepravkách. Obalové jednotky ukladáme tak, aby umožnili dobré prúdenie
vzduchu ako aj rýchlu priebežnú kontrolu. Obaly nekladieme priamo
na zem, ale na vhodnú podložku (tehly, trámiky, prázdne obaly).
Vzdialenosť obalov od stien má byť najmenej 0,2 m a od povaly 0,2
až 0,5 m.
Starostlivosť o uložené produkty
Po uložení sa usilujeme vytvoriť čo najrýchlejšie
stabilné, nekolísajúce podmienky, odporúčané pre jednotlivé druhy
či odrody. Základné požiadavky starostlivosti o sklad alebo hrobľu
možno vytýčiť vo všeobecnosti v niekoľkých smeroch.
Prvou požiadavkou je vychladenie plodín na odporúčanú
teplotu. Preto treba intenzívne vetrať vždy, kedykoľvek je teplota
vonku nižšia než teplota uložených plodín, a to až do obdobia zníženia
teploty plodín na optimum alebo do príchodu silnejších mrazov. Na
vetranie využívame nízke nočné teploty. Na intenzívne schladzovanie
využívame aj dodatkové vetranie (otváranie okien, dverí, otváranie
hrebeňa hroble a pod,). Rýchlosť prúdenia vzduchu urýchľuje chladenie.
V našich podmienkach možno cieľavedomým vetraním
znížiť teplotu uložených plodín v septembri pod 10 °C, v októbri
pod 6 až 8 °C, v novembri až februári ju udržať na optime 1 až 5
°C a v marci pod 7 až 8 °C. Tento priebeh teplôt by sa mal prinajmenšom
dodržať, aby sa podľa možností daných počasím v jednotlivých rokoch
približoval k optimálnej teplote.
Jednotlivé kusy, ktoré vykazujú znaky rozkladu nebo
poškodenia treba sústavne odstraňovať.
Dôležitá je pravidelná kontrola plodín počas celého
uloženia. Aj jednoduchý ,,skladový denník" je užitočným pomocníkom
pri sledovaní skladovacích podmienok a zdravotného stavu plodín.
Ako vidno, je skladovanie ovocia a zeleniny doma
prácnejšie a náročnejšie, ale môžeme využiť hlavnú prednosť záhradkárstva
– produkty starostlivo vypestované, oberané a ukladané majú dobrú
trvácnosť a odmeňujú sa nám po celú zimu sviežou chuťou a pocitom
z dobre vykonanej celoročnej práce.
Vystavené: 8.11. 2004
|