Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Význam svetla pri pestovaní zeleniny

Svetelné podmienky stanovišťa, ktoré sú vytvárané hlavne slnečným žiarením sú jednou zo základných podmienok pre tvorbu zeleninovej biomasy. Svetlo má významný vplyv na rast, vývin a rodivosť rastlín. Výrazne ovplyvňuje intenzitu látkovej premeny v rastlinných organizmoch.

Svetelné pôsobenie na rastlinu pozostáva z dvoch zložiek. Je to trofická zložka svetla – umožňujúca výživu rastliny. Tu je svetlo zdrojom energie vo forme vhodnej na fotosyntézu a tým umožňuje asimiláciu rastlín. Formatívna zložka svetla - ovplyvňuje tvar orgánov rastliny a jej životný rytmus. Vplýva aj na jav, ktorý nazývame fotoperiodizmus, kedy rastliny vyžadujú svetlo nielen v určitom množstve ale aj rytme.

Pri pestovaní zeleniny je veľmi dôležitá účinnosť svetla, z ktorej je podstatná intenzita svetla, jeho spektrálne zloženie a dĺžka fotoperiódy.

Intenzita svetla

Intenzita svetla sa meria luxmetrami a vyjadruje sa v luxoch (lx). Za optimum pre rast zeleniny sa považuje intenzita svetla 20-30 lx. Pokiaľ meriame toto ožiarenie v energetických jednotkách môžeme za optimum pokladať 140-400 J.m-2.s-1, v závislosti od druhu a odrody zeleniny. V poľných podmienkach intenzita svetla nie je limitujúcim faktorom pre tvorbu kvalitnej úrody. Naopak v zakrytých priestoroch, v zimnom období, pri rýchlení zeleniny nadobúda limitujúci význam pre dopestovanie kvalitnej úrody. Za najnáročnejšie zeleniny z hľadiska požiadaviek na svetlo sa považujú zeler, melón, paprika, rajčiak, baklažán, fazuľa a kukurica. Menej náročnými sú uhorka, hrach, koreňová zelenina, kaleráb. Najmenšie nároky na svetlo majú šalát a špenát.

Spektrálne zloženie svetla

Spektrálne zloženie zvetla je kvalitatívnou zložkou svetelného žiarenia. Rôzne vlnové dĺžky svetla majú rôznu účinnosť vo fyziológii rastlín a rastliny ho rôzne absorbujú. Svetelné žiarenie s vlnovou dĺžkou 280-315 nm – ultrafialové žiarenie (UV) má veľké formatívne účinky a podmieňuje niektoré biosyntézy. Svetelné žiarenie s vlnovou dĺžkou 400-720 nm – fotosynteticky aktívna radiácia (FAR) má vysokú účinnosť pri fotosyntéze. Žiarenie v rozsahu 400-510 nm má výrazné formatívne účinky vo vývoji rastlín. Fotoperiodizmus rastlín maximálne ovplyvňuje žiarenie s vlnovou dĺžkou 610-720 nm. Vplýva tiež na procesy súvisiace s fotosyntézou. Svetelné žiarenie s vlnovou dĺžkou 720-1000 nm – infračervené žiarenie (IR) podmieňuje predlžovací rast a vplýva na vodný režim rastlín. Pri tejto vlnovej dĺžke svetelného žiarenia majú konzumné časti zvýšený obsah cukrov.

Dĺžka dňa

Podľa biologických zákonitostí vývoja rastlín sa môžu zeleniny rozdeliť na:

  1. zeleniny krátkeho dňa, ktoré potrebujú na vytvorenie kvetu deň kratší ako 12 hodín (paprika, uhorka, rajčiak, baklažán, fazuľa, kukurica),
  2. zeleniny dlhého dňa, na vytvorenie kvetu a kvitnutie potrebujú dni dlhšie ako 12 hodín (šalát, špenát, reďkovka, čakanka, endívia, cibuľa, mrkva, pekinská kapusta), pri nesprávnej agrotechnike druhy tejto skupiny vybiehajú do kvetu skôr ako vytvoria rezervné-konzumné orgány.
  3. zeleniny fotoperiodicky neutrálne, nie sú na dĺžku dňa príliš náročné (ostatné druhy a odrody zeleniny).

Svetlo v zakrytých priestoroch

Významné sú svetelné pomery v zakrytých priestoroch najmä pri rýchlení zeleniny v zimnom období. V zakrytých priestoroch je možné regulovať dobu a intenzitu osvetlenia. Svetelné podmienky však výrazne ovplyvňuje orientácia skleníkov a fóliovníkov k svetovým stranám. S tým treba počítať už pri ich výstavbe. Pre zimné rýchlenie má byť pozdĺžna os zakrytého priestoru orientovaná v smere východ-západ. Zakryté priestory využívané na pestovanie zeleniny v lete majú byť pozdĺžnou osou orientované v smere sever-juh. Pri viacloďových zakrytých priestoroch sa odporúča orientácia pozdĺžnej osi v smere sever-juh.

Negatívnym faktorom ovplyvňujúcim svetelné podmienky v zakrytých priestoroch je znečistenie krycieho materiálu. Znečistené sklo prepúšťa o 60-70% menej svetla oproti poľným podmienkam. Oproti novému sklu prepustí o 45-55% svetla menej. Priepustnosť svetla cez znečistenú fóliu klesá na 45-50%. Faktorom znižujúcim priepustnosť krycieho materiálu pre svetlo je aj kondenzovaná vodná para. Zvyšuje odraz svetla, čím znižuje intenzitu žiarenia až o 50% pôvodnej priepustnosti. Určité zatienenie zeleninovej výsadby spôsobuje aj konštrukcia zakrytého priestoru.

Vysoká svetelná intenzita v zakrytých priestoroch naopak pôsobí na zeleninu nepriaznivo. Vyskytuje sa pri vysokej intenzite slnečného žiarenia dopadajúceho na krycí materiál, pôsobením ktorých sa kryté priestory značne prehrievajú a vzniká takzvaný skleníkový efekt.

Činitele vyrovnávajúce nedostatok svetla

Človek svojím pôsobením v poľných podmienkach len obtiažne reguluje svetelné podmienky stanovišťa. Listová pokryvnosť (LAI) jednotlivých druhov a odrôd zelenín je rozdielna. Pri vyššej listovej pokryvnosti sú listy spodných poschodí zatienené a tým sa obmedzia alebo až znemožnia ich fotosyntetické procesy. Listy žltnú až opadávajú alebo zasychajú a tým sa znižuje výška aj kvalita pestovanej zeleniny. Pestovateľ môže správnou agrotechnikou zabezpečiť optimálny spon výsevu a výsadby. Správna agrotechnika berie ohľad na listovú pokryvnosť daného druhu. Zabezpečí aby sa vzrastnejšie rastliny so širokými listami vzájomne príliš netienili, a pri zeleninách s menšou listovou pokryvnosťou bolo zabezpečené dostatočné a správne využitie pestovateľskej plochy.

Pestovateľ môže ovplivniť nepriaznivý účinok spôsobený nedostatkom svetla, ktorý sa prejaví v menšej miere na kvalite zeleniny, ak zabezpečí vyššie dávky draslíka pri hnojení zeleniny.

Ďalším činiteľom vyrovnávajúcim do určitej miery nedostatok svetla je pôdna vlhkosť. Ak je nízka intenzita svetla, napríklad pod mrakom, je vhodné udržiavať nižšiu vlhkosť pôdy obmedzením závlahového množstva.

Etiolizácia

Významnú úlohu vo využívaní svetla pri pestovaní zeleniny s charakteristickým sfarbením a chuťovými vlastnosťami konzumných častí má etiolizácia. Etiolizáciou sa rozumie zámerné zamedzenie prístupu svetla k orgánom, ktoré tvoria konzumnú časť zeleniny. Toto sa dosiahne prihŕňaním pôdy, ktoré sa využíva pri špargli, pekinskej kapuste, zeleri stopkovom, endívii, čakanke šalátovej. Zväzovanie obalových listov sa využíva pri pekinskej kapuste, endívii, karfiole. Používa sa aj obaľovanie papierovým kartónom, čiernou fóliou a inými materiálmi, ktorými sa dá dosiahnuť požadovaný efekt. Zalamovanie listov sa využíva pri pestovaní karfiolu. Etiolované orgány sú vybielené s nízkym obsahu chlorofylu v pletivách, majú lahodnejšiu chuť a chrumkavejšiu konzistenciu.

 

Vystavené: 16.12. 2005

Autor textu: Ing. Ján Červenka