Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Stav slovenského zeleninárstva a jeho trendy

Zelenina patrí medzi najnáročnejšie komodity v rastlinnej výrobe. Vyplýva to najmä z veľkého počtu druhov a odrôd s odlišnou nutričnou hodnotou a rôznou náročnosťou na pestovanie, pozberové ošetrenie, skladovanie apod.

Zelenina je významnou komoditou aj pre národné hospodárstvo SR. Podiel produkcie zeleniny na hrubej rastlinnej produkcii (HRP) v Sk sa v priebehu posledných rokov pohybuje okolo 14 %.

Medzi najvýznamnejšie druhy (zoradené zostupne podľa plochy produkcie) patria: kapusta hlávková, rajčiaky, cibuľa, mrkva, paprika zeleninová, hrach záhradný, uhorky nakladačky, petržlen, kaleráb, melóny a dyne, karfiol, uhorky šalátovky, cesnak, fazuľa, kel, zeler, špenát a ostatné menej pestované druhy, napr. brokolica, špargľa, baklažán, tekvice.

Jednotlivé druhy zeleniny možno z hľadiska botanického, alebo i technologického, zoradiť do nasledovných úžitkových skupín: hlúboviny, koreňová zelenina, plodová zelenina, cibuľová zelenina, záhradné strukoviny, listová zelenina a ostatné menej pestované druhy.

Dopestované druhy zeleniny v našich podmienkach sú konkurencieschopné, majú porovnateľné, často aj lepšie kvalitatívne parametre z hľadiska nutričnej hodnoty, chuťových vlastností, než zelenina dovážaná. Konkurencie schopnosť stráca naša domáca produkcia po zbere, keď chýbajú vhodné zariadenia na pozberovú úpravu, najmä na umývanie, sušenie, triedenie, trhovú úpravu, balenie, označovanie, rýchly transport vo vyhovujúcich podmienkach a na skladovanie.


Spotreba zeleniny v SR

Zelenina je nenahraditeľnou zložkou ľudskej výživy. Obsahuje cenné vitamíny v aktívnej prirodzenej forme, dôležitú vlákninu, bioflavonoidy, fytoncídy, minerálne látky a iné zložky, ktoré súhrnne pôsobia priaznivo na imunitný systém človeka a chránia pred nebezpečnými civilizačnými ochoreniami. Spotreba zeleniny, najmä v čerstvom stave podporuje zlepšenie zdravotného stavu nášho obyvateľstva.

Ročná spotreba zeleniny celkom na 1 obyvateľa dosiahla najvyššiu hodnotu v roku 1999 (108,7 kg), tab. 1. Od roku 2000 sa zaznamenáva výrazný pokles spotreby, čo je spôsobené nízkou produkciou v dôsledku mimoriadneho sucha v jednotlivých rokoch. Preto sa nepredpokladá zvrat k významnému zvýšeniu spotreby.

Zdravotníkmi odporúčaná spotreba je 127,9 kg spolu a v čerstvom stave 90 kg zeleniny na obyvateľa za rok.
Prípustný interval racionálnej spotreby sa pohybuje od 116,9 do 138,9 kg, ktorý sa v krajinách EU dosahuje.

Keď chceme spotrebu zeleniny vyjadriť v číslach, platí, že spotreba zeleniny v roku 2002 oproti roku 2001 klesla o 4,9 kg na obyvateľa, t. j. na 75,6 kg (–6,1%). Spotreba čerstvej zeleniny sa znížila o 2,3 kg (-4,1%) na obyvateľa a bola len 53,9 kg. V porovnaní s odporúčanou dávkou 127,9 kg bola spotreba zeleniny na obyvateľa nižšia o 57,0 %.


Vývoj a trendy rozsahu výroby zeleniny

V roku 1989 sa zelenina pestovala na ploche 30 607 ha a táto plocha sa postupne zvyšovala. V roku 1999 sa poľná zelenina pestovala už na ploche 47 tis. ha, čo predstavuje nárast približne o 17 tisíc ha. V roku 2000 a 2001 sa zaznamenal pokles zberových plôch z dôvodov nepriaznivých poveternostných podmienok. (tab.2).

Zberové plochy zeleniny podľa skupín a jednotlivých druhov zeleniny za roky 1997-2002 sú v tabuľke 3. Tieto plochy zeleniny v roku 2002 zaberali 33 572 ha. Z toho orná pôda predstavuje 36% a domáce záhradky 64%. Najväčší podiel plochy pripadá na plodovú zeleninu, nasledujú hlúboviny a koreňová zelenina.

Celková produkcia zeleniny za roky 1997 – 2202 dosiahla maximálnu hodnotu v roku 1999, a to 685 379 ton. Od roku 2000 sa zaznamenáva pokles najmä z dôvodov nepriaznivých poveternostných podmienok. Produkcia jednotlivých druhov a skupín zeleniny za roky 1997-2002 je v tab. 4. V roku 2002 sa pozbieralo 363 482 ton. Produkcia zeleniny na ornej pôde predstavuje asi 36 % a v domácich záhradkách 64 %. Najväčší podiel na produkcii máva kapusta, a to 32 %, nasledujú rajčiaky 16 %, mrkva s karotkou 9 %, cibuľa 8 % a paprika 7 %. Ak sledujeme podiel jednotlivých skupín zeleniny na celkovej produkcii, tak na prvom mieste je plodová zelenina (33,8 %), nasleduje hlúbová zelenina (31,1 %), koreňová (17,6) a cibuľová (9,5 %).Podobný podiel bude zachovaný aj v budúcich rokoch.

Priemerné hektárové úrody zeleniny celkom boli v roku 1989 18,65 t/ha. V nasledujúcich rokoch boli úrody nižšie. Aj z tohoto hľadiska bol najhorší rok 2000, kedy sa zaznamenala úroda 10,7 t/ha a v roku 2002 10,83 (tab.3). Priemerné hektárové úrody jednotlivých druhov a skupín zeleniny sú uvedené v tab.5.


Spracovanie zeleniny

Spracovateľský priemysel zápasí s problémom získavania surovín z titulu nedostatku finančných prostriedkov v nákupných sezónach. Takmer neexistuje prepojenie (kapitálové) spracovateľského priemyslu s pestovateľskou základňou, čo bráni vytvoreniu spoločného obchodného postupu medzi pestovateľom a spracovateľom. V dôsledku toho sa nevytvára trvalá dodávateľská základňa pre spracovateľský priemysel, i keď by dokázal odbytovať oveľa viac tovaru ako vyrobí. Niektoré výrobky, najmä ako polotovar a suroviny pre potravinársky priemysel, nachádzajú dobré uplatnenie i v zahraničí. Sú to najmä rajčinové polotovary, sušená zelenina. Aj finálne výrobky konzervárenské a najmä mraziarenské sú dobrým vývozným artiklom.

Do budúcnosti sa predpokladá zvyšovanie požiadavky na spracovanie čerstvej zeleniny v kuchynskej úprave. Spracovanie zeleniny sa bude uberať smerom k mraziarenskému spracovaniu a k výrobe polotovarov a hotových jedál.

Podľa údajov Radely, s.r.o. sa v roku 2002 na Slovensku vyrobilo spolu 220 726 ton konzervovanej zeleniny pri využití kapacít pre výrobu na 46,60 %.


Pozberové ošetrenie a skladovanie zeleniny

Uchovateľnosť dopestovanej a skladovanej zeleniny je ovplyvnená množstvom faktorov už od začatia pestovania, výberom odrôd, hnojením, zavlažovaním, spôsobom zberu, manipuláciami po zbere, spôsobom skladovania apod.

Pozberová úprava a skladovanie sú stále na nedostatočnej úrovni, čo je dôvodom straty konkurencie schopnosti vyrobenej kvalitnej zeleniny. Zelenina po zbere sa často neošetruje ani nenáročnými metódami a sústreďuje sa v nevhodných priestoroch, alebo pod holým nebom, kde čakajú na ďalší transport aj niekoľko dní. V tejto oblasti okrem zariadení, chladiarenských priestorov a vhodných dopravných prostriedkov chýbajú aj vedomosti o správnom zaobchádzaní s pozberanou zeleninou.

Nemožno pochybovať o tom, že potreba skladovacích kapacít je oveľa väčšia než je skutočná kapacita. Na produkciu 685 tisíc ton zeleniny tak, aká bola v roku 1999, by sme potrebovali uskladniť krátkodobo asi 360 tisíc ton a dlhodobo asi 58 tisíc ton zeleniny.

Registrované skladovacie priestory mali podľa ŠÚ SR v roku 2002 celkovú kapacitu iba 39 947 ton s počtom 120 objektov. Z toho na sklady s klimatizáciou pripadá kapacita 11 101 ton s počtom 24 skladov a na manipulačné sklady 11 374 ton s počtom 47 objektov. Zvyšok tvoria chladiarenské sklady.


Charakteristika a kvantifikácia odbytu

V exporte a importe zeleniny v rámci poľnohospodársko-potravinárskych produktov, nie je situácia uspokojivá z dôvodu prevahy importu nad exportom.

V roku 1999 sa na zahraničnom trhu uplatnilo 7,28 % vyprodukovanej zeleniny, čo je 49 955 ton. V roku 2002 sa vyviezlo 47 958 ton zeleniny a doviezlo 95 149 ton. Celkový deficit v roku 2001 dosiahol –47 191 t, vo finančnom vyjadrení –590 985 tis. Sk (tab. 6).

Do roku 2005 sa predpokladalo exportovať a importovať približne rovnaké množstvo, okolo 65 tis. ton zeleniny. Doterajší trend naznačuje, že tento predpoklad je splniteľný iba v prípade  podpory exportu.

Na celkovom vývozezeleniny do zahraničia vyjadreného v Sk má najväčší podiel plodová zelenina, predovšetkým uhorky, rajčiaky a melóny. Pri dovoze dominovali v roku 2002 melóny, kapusta, rajčiaky, cibuľa a mrkva.

Zo Slovenska sa najviac zeleniny vyváža do  Českej republiky. V roku 2001 sa do ČR vyviezlo 38 938 t zeleniny (86,4% z celkového vývozu) za 628 518 Sk. V zahraničnom obchode s ČR sme v roku 2001 dosiahli kladné saldo v hodnote 525 406 tis. Sk, vývoz prevýšil dovoz o 35 144 ton.


Identifikácia hlavných problémov

Problémy v zeleninárstve SR majú niekoľko príčinných súvislostí. Charakter produkcie je veľmi rôznorodý. Niektoré komodity napr. rajčiaky pre priemyselné spracovanie, cibuľa pre trh a skladovanie, produkcia mrkvy a petržlenu pre trh a skladovanie majú technológiu produkcie bez vyšších nárokov na ručnú prácu. Produkujú sa z priamych výsevov a existuje mechanizácia na úkony od výsevu cez ošetrenia porastu až po zber a pozberovú úpravu. Kvalita takejto produkcie je ustálená a pri modernizácii mechanizačného parku producentov sú výroba a tovar konkurencieschopné.

Prevažná väčšina zeleninových druhov je vysokonáročná na technicko-technologické vybavenie (zakryté priestory, špecialnu mechanizáciu, chladiarne, sklady, technológiu na pozberovú úpravu, balenie), ďalej na ručnú prácu od založenia porastu až po zber úrody (zbery sa vykonávajú postupne prebierkami, mechanizované sú len niektoré práce (ošetrenie porastu, plečkovanie).

V súčasnosti je pestovanie zeleniny sťažované vysokými cenami všetkých vstupov, najmä hnojív, pesticídov, závlah, energie, pohonných hmôt osív apod. Prvovýrobca je navyše znevýhodňovaný pri predaji, keď spotrebiteľské ceny zelenín sú nepomerne vyššie než predajné ceny pestovateľa.

Predpokladajú sa ďalšie zmeny po vytvorení funkčných pestovateľsko-výrobno-odbytových centier. Vylúčia sa z odbytového reťazca zbytočné medzičlánky viacerých nákupcov a predajcov, ktorí v súčasnosti spôsobujú predraženie zeleniny. Investovanie do modernej technológie pestovania, zberu, pozberovej úpravy a skladovania podporí ekonomické prínosy i zvýšenie úrovne zeleninárstva.


Trendy riešenia problémov:

Chápanie potreby združovania výrobcov postupne narastá, nakoľko nesie nepopierateľné výhody pri získavaní informácií o nových poznatkoch, možnostiach finančných tokov, odbytu na domácom a zahraničnom trhu, o cenových reláciách apod.

Pre využívanie poradenských služieb - v SR sú vytvorené aj špecializované poradenské centrá. Pre zeleninárstvo je vytvorené pri VÚZ v Nových Zámkoch. Poskytuje poradenské služby v rôznych formách podľa požiadaviek zákazníkov. Komplexné poradenstvo vo forme vypracovania projektov na systémy pestovania, ošetrovania, zberu a úprav využíva pomerne málo pestovateľov. Prevládajú požiadavky na osobné a telefonické konzultácie a bezplatné poskytovanie informácií. Táto skutočnosť vyplýva z nedostatku finančných prostriedkov producentov, ktorí sú nútení riešiť väčšinou len vzniknuté urgentné problémy. Dôsledné využívanie poradenských služieb by výrazne pomohlo predchádzať rôznym neúspechom pri pestovaní zeleniny.

Je predpoklad že vysoké ceny vstupov budú pretrvávať narastať. Jednotlivé druhy a odrody zeleniny majú rôzne nároky na miesto pestovania (poľné, skleníky, fóliovníky), agroklimatické podmienky a sú väčšinou náročné na ručnú prácu. V týchto parametroch sa neočakáva zmena.

Odbytové problémy sú spôsobené sezónnosťou produkcie, ktoré nemožno meniť aj keď sa zvýšila kapacita skladovacích priestorov, ešte nestačia pokryť potrebu. Ďalej sa počíta s vytváraním funkčných výrobno odbytových organizácií a tým aj s rozvojom marketingu a so vstupom obchodných reťazcov. V odbyte zeleniny určenej na spracovanie zostáva najväčším problémom absencia výkonného spracovateľského priemyslu v SR a záväzných zmluvných vzťahov. V ekonomike pestovateľa pretrváva nedostatok voľných finančných zdrojov, vysoké spotrebiteľské ceny a nízke predajné ceny výrobcov.

Odrodová skladba zelenín je pod stálym vplyvom zahraničného trhu. Z 1501 odrôd zelenín, zapísaných v Listine registrovaných odrôd v roku 2002, je asi 10 % slovenského pôvodu. Pri niektorých druhoch je registrovaný veľký počet odrôd, väčšinou zahraničného pôvodu, napr. cibuľa 73 odrôd, fazuľa záhradná 55, kapusta 176, karfiol 97, mrkva 119, paprika 139, rajčiak 145, šalát hlávkový 86, uhorka 126 odrôd, čo je pre potreby Slovenskej republiky nadmerný počet. V  tejto oblasti je potrebné podporiť domáce šľachtenie, nakoľko odrody vyšľachtené v  našich podmienkach, pre regióny SR sú vyhovujúce po úrodovej i kvalitatívnej stránke (napr. papriky, melóny, poľné rajčiaky) a porovnateľné so zahraničnými odrodami. Pri pestovaní papriky sa v našej praxi uplatňuje približne 80 % domácich odrôd, pri melónoch 60 % a pri ostatných druhoch maximálne 5 % až menej.

Kvalitné semenárstvo sa odvíja od domáceho šľachtenia, cez udržovacie šľachtenie a množenie osív. V  tejto oblasti sú rezervy v kvalite množenia, najmä zo strany rôznych komerčných predajcov a distribútorov osív, ktorí prihlasujú vlastné množiteľské porasty za účelom predaja, pričom kvantita a zisky sú pre nich prvoradé a úroveň odbornosti, poctivosti pri tejto činnosti zanedbávajú.


Návrh modernizácie technologických postupov

Zelenina sa produkuje v našich pôdno-klimatických podmienkach na voľnej pôde a v chránených priestoroch (skleníky, fóliovníky prípadne pareniská).

Produkcia v skleníkových podmienkach bude v budúcnosti   predstavovať najvyšší stupeň intenzity. To predpokladá vysokú potrebu energie, automatizáciu systémov podmienok technológie výroby (živinové režimy počas pestovania, kvapková závlaha, regulácia svetla, vetrania, prípadne ochrany). Naďalej budú uplatňované ručné nedeštrukčné zbery s cieľom poskytnutia kvalitnej úrody v sezóne aj v mimo sezónnom období, čím sa čiastočne nahradí dovoz.

Je predpoklad, že produkcia vo fóliovníkoch bude tiež intenzívnym spôsobom pestovania, náročným na energiu, systémy a podmienky technológie výroby, s cieľom poskytnutia úrody trhového tovaru v jarnom a jesennom období. Výroba bude umiestnená hlavne do predmestských oblastí s možnosťou rýchleho odpredaja produktov, prevažne na domácom trhu. Význam parenísk postupne zanikne.

Produkcia v poľných podmienkach bude vyžadovať technologické vybavenie potrebnými zariadeniami a strojmi, ktoré je vyriešené iba u niektorých druhov plodovej, cibuľovej, hlúbovej a koreňovej zeleniny. Intenzívne hospodárenie bude možné len s uplatňovaním závlahy. Poľnú zeleninu bude potrebné zavlažovať počas vegetácie 5 až 10 - krát závlahovými dávkami 20-50 mm. Prírastok produkcie sa bude pohybovať vplyvom závlah podľa druhov zeleniny od 1,5 až do 70 %. Pri závlahe sa odporúča podpora štátu.

Návrh opatrení na úseku výskumu a šľachtenia

Modernizácia a inovácia vo všetkých sférach zeleninárstva sa v  našich podmienkach bude odvíjať od poznatkov vedy a jej aplikácie v technickom zázemí. Úroveň výskumu a pestovania bude však i naďalej ovplyvnená predovšetkým podporou finančnými zdrojmi zo štátneho rozpočtu.

Pre rozvoj zeleninárstva bude potrebné zabezpečiť kontinuálny zeleninársky výskum. Naďalej by sa malo podporovať riešenie aktuálnych problémov v zeleninárstve cez štátne programy, štátne objednávky a vedecko-technické projekty. Naďalej treba podporovať riešenie ochrany genofondu zelenín, liečivých a koreninových rastlín.

Novošľachtenie, udržovacie šľachtenie sa odporúča podporovať na výskumných a šľachtiteľských pracoviskách, ktoré vykonávajú šľachtenie na vedeckých základoch, dodržujú prísne šľachtiteľské, udržovateľské a semenárske metodiky. Pracoviská (bez certifikácie)a tie, ktoré prihlasujú rôznym spôsobom získaný hotový materiál, by nemali byť podporované.


Vývoj spotreby zeleniny na obyvateľa ročne v SR tab. 1

Rok

Spotreba zeleniny v kg /rok

Spolu

z toho čerstvá

1993

108,3

77,8

1994

107,3

77,8

1995

105,8

79,5

1996

106,3

80,3

1997

107,4

80,7

1998

108,1

78,1

1999

108,7

76,8

2000

94,2

67,2

2001

80,5

56,2

2002

75,6

53,9


Plochy, produkcia a priemerné úrody zeleniny Tab. 2

Rok

pestovateľská plocha v ha

Produkcia v  t

Úrodnosť v t.ha-1

1989

30 606

571 022

18,65

1990

29 964

496 576

16,57

1991

32 449

552 123

17,02

1992

31 291

459 073

14,67

1993

32 860

535 467

16,20

1994

34 195

483 524

14,10

1995

37 009

498 421

13,50

1996

38 389

559 588

14,58

1997

39 921

594 741

14,98

1998

42 157

593 025

14,07

1999

46 903

685 379

14,60

2000

43 834

468838

10,70

2001

32 896

406 064

12,30

2002

33 572

363 482

10,83


Zberové plochy zeleniny podľa skupín v ha tab.3

Druh zeleniny

1997

1998

1999

2000

2001*

2002

Kapusta biela

5493,10

5493,72

6770,38

6799,51

6350,00

5794,71

Kapusta červená

564,00

448,81

651,89

591,92

104,00

365,76

Kapusta čínska

-

39,70

-

-

-

Kapusta pekinská

-

-

73,96

49,60

-

16,65

Kapusta spolu

6057,10

5982,23

7496,23

7441,03

6454,00

6177,12

Karfiol

1689,80

1641,58

2032,95

1880,11

939,00

991,11

Kel

1453,20

3461,34

1312,61

1257,57

465,00

656,46

Kel ružičkový

-

120,85

159,83

128,04

-

39,24

Kaleráb

1876,52

1735,50

2097,07

1858,47

353,00

816,82

Brokolica

43,20

146,40

167,97

187,41

145,00

212,46

Hlúbová zel.spolu:

11119,80

13087,90

13266,66

12752,63

8356,00

8893,21

Zeler

963,24

932,01

1118,09

1038,71

154,00

266,90

Mrkva a karotka

3874,82

3972,03

4244,15

3982,86

3025,00

2915,44

Petržlen a paštrnák

1955,79

2011,53

2134,07

1987,27

1416,00

1678,53

Repa červená

-

140,66

157,29

196,92

211,00

234,01

Reďkovka

-

69,52

71,59

81,64

48,00

123,29

Koreňová zel.spolu

6793,85

7125,75

7725,19

7287,40

4854,00

5218,17

Uhorky nakladačky

2165,11

2229,66

2574,21

2441,51

2427,00

1658,03

Uhorky šalátové

1382,53

1264,48

1281,80

1148,49

927,00

935,08

Melóny cukrové

-

609,02

765,80

680,72

320,00

178,29

Dyňa červená

-

1070,59

1537,66

1373,47

652,00

553,13

Melóny spolu

1800,99

1679,61

2303,46

2054,19

972,00

731,42

Paprika zeleninová

2505,75

2748,36

3323,60

2936,52

2335,00

2531,11

Rajčiaky konzum.

-

2351,71

2089,31

1999,6

3276,00

1585,84

Rajčiaky priemys.

-

1124,77

1596,82

1577,46

935,00

1225,48

Rajčiaky spolu

3593,17

3476,48

3686,13

3577,06

4211,00

2811,32

Cukety

-

-

460,64

369,23

397,00

583,30

Plodová zel.spolu:

11447,55

11398,59

13629,84

12527,00

11269,00

9250,24

Cibuľa

3650,62

3832,28

4558,62

4074,97

3241,00

3159,93

Cesnak

1157,31

1146,01

1135,43

1074,61

736,00

994,54

Pór

-

61,45

76,81

69,27

16,00

34,28

Cibuľová zel.spolu

4807,93

5039,74

5770,86

5218,85

3993,00

4188,75

Šalát hlávkový

537,81

436,88

503,04

504,11

96,00

329,54

Špenát

217,90

245,43

260,26

180,60

99,00

134,57

Listová zel.spolu

755,71

682,31

763,30

684,71

195,00

464,11

Fazuľa struková

946,20

841,62

1030,73

916,64

277,00

333,66

Hrach strukový

1556,33

1528,07

1987,81

1866,54

1817,00

2204,36

Struková zel.spolu

2502,53

2369,69

3018,54

2783,18

2094,00

2538,02

Špargľa

67,40

100,00

134,10

144,10

139,00

199,75

Kukurica cukrová

-

1221,26

1611,08

1489,45

1865,00

2461,03

Ostatná zelenina

2425,95

1131,58

982,51

946,55

131,00

358,23

Zelenina spolu:

39920,85

42156,82

46902,08

43833,87

32896,00

33571,83


Produkcia zeleniny podľa skupín v tonách tab.4

Druh zeleniny

1997

1998

1999

2000

2001

2002

Kapusta biela

106143,50

143475,80

176804,00

82475,40

127207,00

79521,6

Kapusta červená

7368,70

12969,50

19917,90

15399,10

1324,00

4287,5

Kapusta čínska

-

1364,80

-

-

-

Kapusta pekinská

-

-

1746,60

769,70

-

299,8

Kapusta spolu

113512,20

157810,10

198468,50

98644,20

128531,00

84108,9

Karfiol

23202,60

17277,20

24861,20

17909,20

11396,00

10083,9

Kel

19477,40

37736,80

16135,20

11889,00

5312,00

8270,9

Kel ružičkový

-

1198,10

1763,50

757,80

-

371,6

Kaleráb

30571,20

26104,50

31009,10

22620,20

4462,00

9501,1

Brokolica

191,00

1061,50

1159,00

1322,50

3056,00

682,8

Hlúbová spolu:

186954,40

241188,20

273396,50

153142,90

152757,00

113019,2

Zeler

11897,50

13880,90

15452,10

12797,50

1601,00

2491,0

Mrkva a karotka

68059,30

63991,20

74584,60

51239,60

37079,00

43271,6

Petržlen a paštrnák

22269,20

22002,10

23295,00

13344,80

12112,00

14369,3

Repa červená

-

2821,60

2921,50

2899,50

3124,00

3266,1

Reďkovka

-

525,30

628,90

576,20

323,00

601,6

Koreňová spolu

102226,00

103221,10

116882,10

80857,60

54239,00

63999,6

Uhorky nakladačky

24476,30

24112,90

24912,20

17321,90

17612,00

13240,6

Uhorky šalátové

27428,10

19784,90

19783,70

20696,20

16118,00

13884,5

Melóny cukrové

-

6602,10

8042,3

8436,30

2737,00

1593,9

Dyňna červená

-

22996,70

33153,30

20786,70

7686,00

7589,9

Melóny spolu

34507,50

29598,80

41195,60

29223,00

10423,00

9183,8

Paprika zeleninová

42333,50

29223,80

40387,00

35398,50

27862,00

29781,1

Rajčiaky konzum.

-

46574,10

28883,90

32852,50

46186,00

24399,9

Rajčiaky priemys.

-

25414,70

41474,8

40138,10

19668,00

24327,8

Rajčiaky spolu

83664,90

71988,80

70358,70

72990,60

65854,00

48727,7

Cukety

-

-

12610,40

5936,30

5512,00

7933,4

Plodová spolu:

212410,30

174709,20

209247,60

181566,50

143381,00

122751,1

Cibuľa

54679,70

42189,20

50070,40

26262,40

33460,00

29692,1

Cesnak

6081,30

5237,80

5327,60

4276,20

3272,00

4595,2

Pór

-

859,90

903,90

388,10

111,00

272,7

Cibuľová spolu

60761,00

48286,90

56301,90

30926,70

36843,00

34560,0

Šalát hlávkový

5513,60

3602,10

4511,30

4828,80

835,00

1821,8

Špenát

1530,40

1092,60

1442,50

1053,70

696,00

1279,7

Listová spolu

7044,00

4694,70

5953,80

5882,50

1531,00

3101,5

Fazuľa struková

3930,80

3393,60

3491,50

2437,30

1385,00

844,3

Hrach strukový

5696,70

5834,70

4679,50

3136,90

5014,00

6630,9

Struková spolu

9627,50

9228,30

8171,00

5574,20

6399,00

7475,2

Špargľa

301,60

369,90

840,30

491,00

621,00

1210,5

Kukurica cukrová

-

5465,10

9460,00

4822,60

8629,00

15040,7

Ostatná zelenina

15415,90

5861,10

5125,90

5574,00

1664,00

2324,30

Zelenina spolu:

594740,70

593024,50

685379,10

468838,00

406064,00

363482,10

Hektárové úrody zeleniny podľa skupín v t/ha tab.5

Druh zeleniny

1997

1998

1999

2000

2001

2002

Kapusta biela

19,32

26,12

26,11

12,13

19,33

13,72

Kapusta červená

13,06

28,90

30,55

26,02

12,75

11,72

Kapusta čínska

-

34,38

-

-

-

Kapusta pekinská

-

-

23,62

15,52

-

18,01

Kapusta spolu

18,74

26,38

26,48

13,26

19,92

13,62

Karfiol

13,73

10,52

12,23

9,53

11,95

10,17

Kel

13,40

10,90

12,29

9,45

11,43

Kel ružičkový

-

9,91

11,03

5,92

-

9,48

Kaleráb

16,29

15,00

14,80

12,20

12,91

11,63

Brokolica

4,42

7,25

6,90

7,06

21,07

3,21

Hlúbová zel.spolu:

16,78

18,43

20,61

10,70

18,28

12,71

Zeler

12,35

14,89

13,82

12,32

10,41

9,33

Mrkva a karotka

17,56

16,11

17,57

12,87

11,89

13,89

Petržlen a paštrn.

11,39

10,94

10,92

6,72

8,55

8,56

Repa červená

-

20,06

18,57

14,72

14,81

13,96

Reďkovka

-

7,56

8,78

7,06

6,69

4,95

Koreňová zel.spolu

15,05

14,49

15,13

11,10

11,17

12,26

Uhorky nakladačky

11,30

10,81

9,68

7,09

7,26

7,99

Uhorky šalátové

19,84

16,65

15,43

18,02

17,38

14,85

Melóny cukrové

-

10,84

10,50

12,39

8,56

8,94

Dyňa červená

-

21,48

21,56

15,13

12,07

13,72

Melóny spolu

19,16

17,62

17,88

14,23

10,72

12,56

Paprika zeleninová

16,89

10,63

12,15

12,05

11,93

11,77

Rajčiaky konzum.

-

19,80

25,97

16,43

14,09

Rajčiaky priemys.

-

22,60

18,09

25,44

21,03

19,85

Rajčiaky spolu

23,28

20,71

19,09

20,41

15,64

13,77

Cukety

-

-

27,38

16,08

13,89

13,60

Plodová zel.spolu:

18,55

15,33

15,35

14,50

12,72

13,27

Cibuľa

14,98

11,01

10,98

6,44

10,33

9,81

Cesnak

5,25

4,57

4,69

3,98

4,45

4,62

Pór

-

13,99

11,77

5,60

6,82

7,96

Cibuľová zel.spolu

12,64

9,58

9,76

5,93

9,22

8,25

Šalát hlávkový

10,25

8,25

8,97

9,58

8,73

5,53

Špenát

7,02

4,45

5,54

5,83

7,03

9,51

Listová zel.spolu

9,32

6,88

7,80

8,60

7,85

6,68

Fazuľa struková

4,15

4,03

3,39

2,66

4,99

2,53

Hrach strukový

3,66

3,82

2,35

1,68

2,76

3,01

Struková zel.spolu

3,65

3,89

2,71

2,00

3,06

2,95

Špargľa

4,47

3,70

6,27

3,41

4,46

6,06

Kukurica cukrová

-

-

5,87

3,24

4,63

6,11

Ostatná zelenina

-

5,18

5,22

5,89

10,34

6,19

Zelenina spolu:

14,89

14,07

14,61

10,70

12,34

10,83


Vývoj zahraničného obchodu so zeleninou v SR Tab. 6

Rok

Export v tonách

Import
v tonách

Rozdiel
v tonách

Export
v tis. Sk

Impor
tv tis. Sk

Rozdiel
v
tis. Sk

1994

77 392

40 814

+ 36 578

1 073 875

325 881

+ 747 994

1995

65 891

33 606

+ 32 375

805 971

373 366

+ 432 605

1996

52 377

34 545

+ 17 832

781 845

410 991

+ 370 991

1997

47 679

46 917

+ 762

766 715

665 321

+ 101 394

1998

41 528

64 856

- 23 337

632 785

877 459

- 244674

1999

49 955

65 265

- 15 310

698 931

892 751

- 202 820

2000

46 827

85 482

- 38 655

690 110

938 066

- 247 956

2001

44 940

80 767

- 35 827

868 993

1 219 720

- 350 727

2002

47 958

95 149

- 47 191

872 863

1 463 848

- 590 985

**2005

65 000

65 000

0

1 100 000

1 200 000

- 100 000

***2005

30 000

100 000

- 70 000

700 000

1 600 000

- 900 000

Vysvetlivky:
** 2005 – odhad pri podpore vývozu (podľa VÚZ)
*** 2005 – odhad pri nepodporení vývozu (podľa VÚZ)


Vystavené: 29.7. 2004

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.