Untitled Document
 
Logo SPU

Slovenská poľnohospodárska univerzita
Katedra zeleninárstva, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva

Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

e-mail: magdalena.valsikova@uniag.sk

 


Špenát siaty (Spinacia oleracea L.)

Pôvod a charakteristika

Špenát patrí do čeľade mrlíkovitých - Chenopodiaceae. Má pôvod pravdepodobne v juhozápadnej Ázii. Jeho pestovanie sa rozšírilo do Európy v 9 storočí. U nás sa zaraďuje medzi najviac pestovaným listovým zeleninám. Väčšia časť produkcie sa spracováva mrazením. Konzumnou časťou špenátu je prízemná ružica svetlozelených až tmavozelených listov tepelne upravený. Jeho látkové zloženie je v tab. 1 (Kopec 1998). Je jednoročnou rastlinou. Listy majú krátke, stredne dlhé až dlhé stopky. Postavenie stopiek a tým aj listovej čepele u špenátu môže byť vzpriamené, polovzpriamené až horizontálne. Čepeľ listov býva elipsovitého, okrúhleho, vajcovitého, široko vajcovitého až trojuholníkového tvaru. Má ostrý, tupý alebo zaoblený vrchol a rôznu bublinatosť. Koreň je kolovitý, slabo rozkonárený s dĺžkou 0,3 - 0,4 m. Špenát vytvára 0,6 - 0,7 m vysokú kvetnú stonku. Špenát je dvojdomá rastlina s pomerom samčích a samičích jedincov závisí od odrody. V súčasnosti sú už vyšľachtené aj jednodomé odrody. Opeľuje sa vetrom a následne vytvára plod, ktorým je nažka. Podľa tvaru nažiek sú odrody ostrosemenné (Spinacia oleracea f. spinosa) s tvrdými ostňami a guľatosemenné (f. inermis) bez ostňov. Má krátke vegetačné obdobie, 45 - 70 dní (Uher a kol. 2009).

Špenát nie je náročný na teplo. Klíči už pri teplote 3 - 4 °C. Vo fáze klíčnych listov znesie mrazy do -6 až -8 °C. . Optimálna teplota pre pestovanie je 15 až 18 °C. Pri suchom počasí teplote nad 25 °C dochádza k predčasnému vybiehaniu špenátu do kvetu a k zhoršeniu kvality. Je náročný na vlahu, pretože má plytké korene a vysoký transpiračný koeficient.. Najvhodnejšie pôdy pre pestovanie špenátu sú piesočnato-hlinité, humózne, dobre zásobené živinami.. Optimálne pH je 7 a neznáša kyslé pôdy (Hričovský, Valšíková, Hronský 2004).

Pestovanie

Zaraďuje sa do II. trate. Priemyselné hnojivá sa majú aplikovať podľa normatívu hnojenia na základe agrochemickej analýzy pôdy. Celková dávka dusíka pri zavlažovanom poraste by nemala prekročiť 120 kg.ha-1. Pre krátku vegetačnú dobu sa špenát sa pestuje ako predplodina alebo následná plodina z priamych výsevov. Najskorší termín výsevu je koniec februára. Pri jarnom pestovaní sa seje do konca apríla. Jesenné a zimné odrody sa sejú od augusta do decembra. Hĺbka výsevu má byť 15 - 20 mm sejačkami na presnú vzdialenosť do riadkov vzdialených 0,15 - 0,25 m.

Počas vegetácie sa porast udržiava bez burín tak, že sa aplikuje povolený herbicíd , preemergentne, do 3 dní po výseve. V suchom počasí treba poistiť účinok herbicídu závlahou. Rastliny sú vhodné na začatie zberu, keď už majú 5 - 6 pravých listov. Zbierať sa môže, kým špenát nezačne vybiehať do kvetu. Na malej ploche sa zbiera ručne a postupne, na veľkých pozemkoch sa používa jednorazový mechanizovaný zber ( Valšíková a kol. 1997).

Po zbere je potrebné listy čo najskôr schladiť. Vákuové chladenie trvá do 10 minút, v štandardnej chladiarni do 4 hod. Skladuje sa krátkodobo, maximálne 14 dní pri teplote - 0,5 až -1 °C a pri vlhkosti vzduchu 90 - 95 %. Pred vyskladnením otepľujeme špenát postupne, aby sme zabránili oroseniu a následnému zatuchnutiu listov.

Tab. 1

Zložka /Plodina
Špenát
Energia (kJ.kg-1)
1 376
Základné zložky (g.kg-1)
Voda
915
Sušina
85
Bielkoviny
34
Lipidy
6,0
Sacharidy
41
Popoloviny
18,00
Vláknina
21
Minerálne látky (mg.kg-1)
Ca-vápnik
860
Fe-železo
33,0
Na-sodík
650
Mg-horčík
460
P-fosfor
450
Cl-chlór
560
K-draslík
4 500
Zn-zinok
3,4
J-jód
0,112
Mn-mangán
6,0
Se-selén
0,010
S-síra
200
Cu-meď
1,20
Vitamíny (mg.kg-1)
A-ako karotén
27,98
B1-tiamín
1,47
B2-riboflavín
2,53
B6-pyridoxín
2,60
PP-niacín
6,20
B9-folacín (k.listová)
1,90
Kys. pantoténová
2,70
C-kys. askorbová
512
E-tokoferol
26,00
H-biotín
0,001
S-metylmetionín
41,40
Koeficient jedlého podielu
0,81

Použitá literatúra:

HRIČOVSKÝ I.- HRONSKÝ Š. - VALŠÍKOVÁ M.: 2004. Záhrada pre úžitok. Foxi, Bratislava, Edícia Dobré rady, 96 s., ISBN 80-7147-308-1.
KOPEC K.: 1998. Tabulky nutričních hodnot. Ústav zemědělsých a potravinářských informací Praha, 72 s. ISBN 80-96153-64-9.
UHER A., KÓŇA J., VALŠÍKOVÁ M., ANDREJIOVÁ A.: 2009. Zeleninárstvo - poľné pestovanie. Vysokoškolská učebnica SPU v Nitre, 212 s., ISBN 978-80-552-0199-3.
VALŠÍKOVÁ M. a kol. 1997. Technologické systémy vybraných druhov zeleniny, II. časť. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora Bratislava, Výskumný ústav zeleninársky Nové Zámky, 161 s., ISBN 80-967842-1-8.

Vystavené: 3.12. 2009

Autor textu: prof. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.