Logo VUZ
Výskumný ústav zeleninársky
Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Produkcia špargle a jej sortiment

Špargľa – Asparagus officinalis L. - pestovanie má dlhú tradíciu. Je relatívne bohatá na bielkoviny. Obsahuje vlákninu, významné zastúpenie majú vitamíny A, B1, B2, C a E a niacín. Táto dietetická zelenina obsahuje veľa vody, bielkovín a vlákniny, málo sacharidov a lipidov. Ako aminokyselinová zložka sa v nej vo veľkom množstve vyskytuje asparagín, ktorý ovplyvňuje zmeny arómy pri poškodení špargle. Na základe celkového zloženie sa špargľa využíva ako dietetický účinná zelenina pri ochoreniach obličiek.

Je trváca bylina. Jednom stanovišti ju môžeme pestovať 15 – 20 rokov. Z podzemku jej vyrastajú 1 – 1,5m vysoké rozkonárené asimilujúce stonky. Pravé listy sú drobné šupinky v pazuchách ktorých vyrastajú sploštené bočné konáriky, ktoré sa podobajú listom Asparagus plumosus. Špargľa je dvojdomá rastlina a preto sú dva typy rastlín, samčie a samičie. Na pestovanie sú výhodnejšie samčie rastliny, pretože viac odnožujú. Obyčajne kvitnú koncom júla. Jedlou časťou špargle sú mladé vybielené výhonky veľmi jemnej chuti. Mladé výhonky špargle obsahujú aminokyseliny, najmä asparagín, ktorý dodáva špargli osobitnú chuť. Experimentálne sa dokázalo, že všetky časti špargle – mladé výhonky, koreň a plody majú močopudné účinky. Okrem toho je v medicíne známe, že špargľa pomáha odstraňovať z ľudského organizmu chloráty, fosfáty a močovinu. Priaznivo vplýva na krvný tlak, ktorý znižuje a zvyšuje činnosť srdca.

Špargľa nie je náročná na klimatické podmienky. Rýchlosť rastu mladých výhonkov od 100 na dĺžku 250 mm je ovplyvňovaná teplotou, napr. pri teplote 11,4oC vyrastú za 5,3 dňa, ale už pri teplote 25,3oC za 1,9 dňa. Vyhovujú jej hlboké hlinitopiesočnaté pôdy s dostatkom humusu a priepustnou spodinou, pretože jej korene prenikajú až do hĺbky 6 m. Veľmi dobré sú hlinitopiesočnaté naplaveniny s neutrálnou pôdnou reakciou.

Poloha pozemku má byť chránená pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, najmä proti silnejším vetrom a má mať sklon k juhu alebo juhovýchodu. Na veterných miestach sa mladé výhonky ľahko vylamujú.

Príprava sadby

Rok pred založením špargľovne začíname s predpestovaním priesady. Semeno špargle klíči pomerne dlho, približne mesiac po výseve. Preto sa odporúča semeno pred výsevom predklíčiť alebo máčať 3-5 dní vo vode 30-35oC teplej. Po napučaní ho rozložíme v tenkej vrstve a necháme oschnúť. Potom ho môžeme vysievať do debničiek alebo do pareniska. Priesada sa môže tiež predpestovať aj vo voľnej pôde na záhonoch. V takom prípade do pôdy zapracujeme 8 kg maštaľného hnoja na 1 m2, dobre spracujeme, skypríme a urovnáme. Odporúča sa pridať aj vápno. V apríli sejeme do riadkov 300-400 mm do hĺbky 30-40 mm. Máčané semená klíčia od 3. týždňa. Na 1 m2 potrebujeme 1,5-2 g semena. Po vysiatí treba povrch pozemku mierne utlačiť. Rastliny vzchádzajú asi v polovici mája. Len čo rastliny dosiahnu výšku 100 mm, vyjednotíme ich na vzdialenosť 100-150 mm. Rastliny počas vegetácie okopávame a chránime pred chorobami a škodcami. Koncom júla hnojíme medzi riadkami liadkovou formou dusíkatých hnojív v dávke 100 g na 1 m2. Na zimu nadzemné časti zrezávame a spálime, aby sme zamedzili rozmnožovaniu chorôb a škodcov. Potom ich zakryjeme slamou, kukuričným kôrovím alebo iným materiálom. Na jar, keď materiál odstránime, pôdu medzi riadkami skypríme. Rastliny takto skoršie vzídu a začínajú kvitnúť.

Príprava pôdy

Špargľa vyžaduje špeciálnu prípravu pôdy, pretože zostáva na stanovišti vyše 10 rokov. V auguste a septembri pozemok zrigolujeme do hĺbky 700 mm. Súčasne do pôdy zapracujeme 8-10 kg kompostu, prípadne maštaľného hnoja na 1 m2. Z priemyselných hnojív pridáme draselnú soľ 30 g na m2 a 100 g síranu amónneho na m2. Kyslé pôdy vápnime páleným vápnom v dávke 150-200 g na 1 m2 alebo mletým vápencom.

Výsadba

Na jar v apríli až máji špargľu vysadíme. Vzdialenosť medzi riadkami zvolíme 1,5 m. Vyhĺbime 400 mm hlboké brázdy. Na dno brázdy dáme vrstvu kompostu 50-100 mm vysokú. Do takto pripravenej pôdy sadíme priesady. Na sadenie vyberáme rastliny, ktoré majú vyvinutých najmenej 5 očiek a korene dlhé 50 mm. Porast prihnojíme, okopeme a necháme ešte rok na záhone prezimovať. Na jar ich potom môžeme použiť v špargľovni na doplnenie vypadnutých alebo neujatých rastlín. Priesady sadíme do vopred pripravených brázd na vzdialenosť 400-600 mm. Korene priesad rozložíme pravidelne do kruhu a zasypeme kompostom alebo ornicou. Vegetačný vrchol zasadenej priesady zasypeme 80-100 mm hrubou vrstvou dobrého kompostu. Celý povrch pôdy urovnáme a rastliny zalejeme.

Ošetrovanie v prvom roku

Udržujeme špargľu bez burín. Brázdy bývajú 2 roky otvorené. Postupne ako rastliny prerastajú na povrch, prihŕňame k nim pôdu. Voľné plochy medzi radmi môžeme využiť na sadenie plytko koreniacej zeleniny.

Ošetrovanie v druhom roku

Druhý rok ošetrujeme špargľovňu podobne ako v prvom roku. Odumreté rastliny dosadíme jednoročnými priesadami. V druhom roku špargľu nezberáme, ale na jeseň po zrezaní vňate brázdy zahrnieme zeminou. Medzi rady rozhodíme kompost alebo maštaľný hnoj v dávke 3 kg na 1 m2, ktorý zapracujeme do pôdy.

Ošetrovanie v treťom roku

Špargľu zberáme až v treťom roku. V marci na korene špargle nahrnieme zeminu do 300 mm vysokých kopčekov, aby sa pôda prehriala a mladé výhonky vybielili. Hrubšia vrstva zeminy spomaľuje vývin a odďaľuje zber. Len čo končeky výhonkov narazia na pôdny prísušok, tento sa nadvihne. Potom motyčkou zboku odhrnieme pôdu a špeciálnym nožom výhonky asi v hĺbke 250 mm zrežeme. Pritom dbáme, aby sme ďalšie vyrastajúce výhonky nepoškodili, lebo sú veľmi krehké. Zberáme každý deň ráno pred svitaním, aby výhonky vplyvom svetla nezružoveli alebo nezozeleneli. Zber sa začína v apríli a trvá asi 4-6 týždňov. Z jednej rastliny zberáme iba 3-4 výhonky, aby sme rastlinu neoslabovali. Za účelom vybielenia výhonkov sa v domácich záhradách dosť často prikrývajú rastliny črepníkmi alebo inými nádobami. Ich použitím sa zamedzí poškodeniu koreňov. Po zbere nechávame voľne rásť všetky výhonky. Zozberané výhonky musia byť čisté a nepoškodené. Uskladňovať ich môžeme 4-6 týždňov pri 1oC a 90% vlhkosti. Z 1 m2 zozbierame 2-3 kg.

V ďalších rokoch sa práca v špargľovni stále opakuje ako v predchádzajúcich rokoch. V plnej plodnosti sa začína zberať od apríla do júna. Porast v lete ošetrujeme tak, ako v druhom roku pestovania.

Pestovanie zelenej špargle

Na rozdiel od bielej špargle sa vysádza plytkejšie, rastliny neprihŕňame a mladé zelené stonky zberáme hneď, keď dosiahnu dĺžku 150-200 mm. Je menej náročná ako biela, obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok. V treťom roku pred zberom pôdu nekopcujeme, povrch necháme rovný a čakáme, kým nevyrastú prvé výhonky. Tieto potom denne odrezávame tesne pri povrchu pôdy. Výhonky kratšie ako 100-150 mm narastú do ďalšieho zberu. Zelenú špargľu vždy uskladňujeme krátkodobo bez vody v tieni a vlhku, najlepšie v chladničke.

Od konca júna necháme voľne vyrastať aj výhonky zelenej špargle. V lete rastliny polievame, hnojíme, kypríme pôdu a odstraňujeme buriny.

Po 10-15 rokoch keď sú výhonky bielej alebo zelenej špargle už nekvalitné a tenké, porast vyrýľovaním koreňov zlikvidujeme.

Listina registrovaných odrôd neuvádza žiadnu povolenú odrodu špargle, preto sa musíme spoliehať len na zahraničné odrody.

 

Vystavené: 5.1. 2005

Autor textu: Juliana Králová