Untitled Document
 
Logo SPU

Slovenská poľnohospodárska univerzita
Katedra zeleninárstva, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva

Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

e-mail: magdalena.valsikova@uniag.sk

 


Šalát hlávkový - Lactuca sativa L. var. capitata Alef.

V našich podmienkach je jednoročná rastlina. Koreňový systém je zložený z hlavného koreňa a hustých postranných korienkov s veľkým množstvom vlásočníc. Šalát pestovaný z priesad zasahuje koreňmi do hĺbky 0,20-0,30 m, z priameho výsevu siahajú korene až do 1 m hĺbky. Nad povrchom pôdy sa najprv tvoria prízemné ružice listov, neskôr sa zavinujú do hlávky. Listy sú rôzne skučeravené. Hlávky môžu dosiahnuť hmotnosť 100 až 500 g, v závislosti od typov a odrôd. Vegetačná doba sa pohybuje od 30 do 110 dní. Ku koncu vegetačného obdobia, alebo vplyvom nepriaznivých svetelných a tepelných podmienok aj skôr, vyrastá kvetná stonka. Dosahuje výšku až 0,8-1,2 m. Kvetné úbory sú malé, veľmi početné, svetložltej farby a sú usporiadané v chocholíkovitej metline. Za vlhkého počasia je šalát samoopelivý, ale za priaznivého počasia uprednostňuje cudzoopelenie. Plodom sú nažky, ktoré sú jemne rebrovité a na vrchole majú nitkovitý zobáčik s venčekom páperia. Pri mlátení sa však ľahko odlamujú a čisté osivo je bez nich. Farba semena závisí od odrody, ale väčšinou je tmavohnedá až čierna. Šalát hlávkový má typy na rýchlenie, poľné - jarné, letné a zimné.

Nároky na pôdu a prostredie

Pre pestovanie šalátov vyhovujú humózne, zásobené prípustnými živinami, kypré a ľahšie pôdy. Najlepšie sú ľahšie hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité pôdy s možnosťou závlahy. Ťažšie pôdy sú nevhodné, alebo ich použijeme len pre neskoré odrody a jesenné zbery. V pôdach chudobných na živiny šalát pomaly rastie, je tvrdšej konzistencie a má horkú chuť. Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo zásaditá s pH 7-8. Šalát je menej náročný na teplo a môže sa pestovať aj vo vyšších polohách s nižšími priemernými teplotami. Zimné odrody sú dokonca mrazuvzdorné a dobre prezimujú. Všetky ostatné odrody sú chladuvzdorné a znášajú krátkodobý pokles teploty do -2 až -5 oC.

Z hľadiska požiadaviek na svetlo je šalát menej náročný než ostané druhy. Pôvodne patrí medzi dlhodenné zeleniny, ktoré v podmienkach dlhého dňa (nad 12 hodín) urýchľuje svoj vývoj a často vybieha do kvetu skôr ako vytvorí hlávku alebo konzumnú časť. Vhodné podmienky kratšieho dňa sú skoro na jar alebo koncom leta a na jeseň. Niektoré odrody možno pestovať aj v letnom období a sú aj také, ktoré nereagujú na dĺžku dňa. Optimálna teplota pre tvorbu hlávok je 15°C. Veľké kolísanie denných a nočných teplôt nie je škodlivé, naopak prospieva. Vyššie teploty pri nedostatku vlahy spôsobujú zlé zavinovanie hlávok. Najvyššie nároky na vodu má šalát v období tvorenia prvých listových ružíc a vinutia hlávok. Vlhkosť pôdy má byť okolo 70% maximálnej vodnej kapacity.

Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie a nároky na prostredie sa môže šalát pestovať cez celé vegetačné obdobie. Na predplodinu nie je náročný. Najčastejšie sa pestuje na jar ako predplodina pred plodovou zeleninou alebo inou zeleninou s dlhším vegetačným obdobím. V letnom a jesennom období ho môžeme pestovať ako medziplodinu alebo následnú plodinu po skorej zelenine, skorých zemiakoch, prípadne aj po sebe.

Výživa a hnojenie

Šaláty nevyžadujú priame hnojenie organickými hnojivami a najlepšie im vyhovuje pôda v starej sile. Keď však organické hnojivo použijeme kvôli následnej plodine malo by byť kvalitné a vyzreté. Dobre rozložený kompost v dávke 30 t.ha-1, alebo maštaľný hnoj v dávke 30-40 t.ha-1 zaorávame na jeseň. Priemyselné hnojivá dodávame v množstvách, ktoré sú vypočítané na základe výsledkov rozboru pôdy. Môžu sa použiť dusíkaté, fosforečné, draselné alebo kombinované hnojivá. Šalát je náročný na prístupný vápnik a z mikroelementov na bór. Priemyselné hnojivá zapravíme najmenej 2-3 týždne pred sejbou alebo vysádzaním. Ak je pôda správne vyhnojená, po vysádzaní už netreba prihnojovať. Pri predpokladanej úrode 25 t.ha-1 šalátu vyžaduje v čistých živinách na jeden hektár 55 kg dusíka, 10 kg fosforu, 100 kg draslíka, 20 kg vápnika a 6 kg horčíka.

Dusík (N)

Množstvo dodaného dusíka sa však riadi normatívom v troch hladinách :

  1. Základný normatív sa uplatňuje na pozemkoch, kde sa organickými hnojivami nehnojilo dva a viac rokov, alebo nebola zaoraná ďatelinovina.
  2. Znížený normatív sa použije ak sa organickými hnojivami hnojilo k predplodine, alebo bola zaoraná ďatelinovina k predplodine.
  3. Progresívne znížený normatív je aktuálny ak sa k plodine hnojilo priamo organickými hnojivami, alebo bola zaoraná ďatelinovina. Podľa toho, či sa v pôde zistí rozborom dobrá, stredná alebo slabá zásoba dusíka treba dodať pri predsejbovej príprave pôdy nasledovné množstvá dusíka v čistých živinách podľa tab. 1.
  4. Tab. 1: Tabuľka normatívov dusíka

    Normatív

    Zásoba dusíka v pôde
    dobrá
    stredná
    nízka
    Základný
    50
    60
    70
    Znížený
    30
    40
    50
    Progresívne znížený
    -
    -
    -

Fosfor (P)

Tab. 2: Normatívy dávok P sa určujú podľa obsahu prístupného fosforu v pôde

Obsah P v pôde

Dávka P v kg.ha-1 (čisté živiny)
Veľmi malý
55
Malý
36
Stredný
20
Dobrý 12
Vysoký
8

Draslík (K)

Šalát je stredne náročný na draslík a znáša aj chloridové formy hnojiva. Pri nedostatku draslíka šalát zle tvorí hlávky. Normatívy dávok draslíka sú členené podľa obsahu prístupného K v pôde (tab.3).

Tab. 3: Normatívy dávok draslíka

Obsah K v pôde

Dávka K v kg.ha-1 (čisté živiny)
Veľmi malý
249
Malý
100
Stredný
71
Dobrý 42
Vysoký
21

Horčík (Mg)

Aj pri určovaní dávok horčíka sa vychádza z výsledkov pôdneho rozboru na obsah prístupného horčíka. Podľa zásobenosti pôdy horčíkom sa aplikujú dávky Mg od 0 do 45 kg na hektár. Môže sa použiť rýchlopôsobiace kvapalné hnojivo Dumag, alebo pevné hnojivá Kieserit, Epsonit, či pozvoľne pôsobiace dolomitické vápence.

Mikroelementy

Pre šalát dôležitý najmä bór. Jeho nedostatok sa prejavuje väčšinou na suchej pôde tak, že listy sú svetlozelené, chlorotické a skrúcajú sa. Na hnojenie sa používa Borax v množstve 10-20 kg na hektár, alebo postrek 0,2-0,3% roztokom Boraxu.

Osivo a sadivo

Semená šalátu sú drobné. Ich dĺžka je 3-4 mm, šírka 0,8-1 mm a hrúbka 0,5-0,7 mm. Hmotnosť 1000 semien sa pohybuje od 0,8 do 1,2 g a v jednom grame je v závislosti od odrody 800 až 1200 semien. Klíčivosť si udžiava 4 až 5 rokov. Osivo šalátu v I. akostnej triede má mať čistotu 98 % a minimálnu klíčivosť 80 %. II. akostná trieda má mať čistotu najmenej 96 % a klíčivosť 70 %. V semenárstve možno vyprodukovať z jedného hektára okolo 200 kg šalátového osiva.

Pri pestovaní z priesad je potrebné na 1 ha 0,3-0,5 kg osiva. Pri použití presného priameho výsevu sa potreba osiva pohybuje okolo 2-3 kg, podľa typu sejačky. Skorý šalát sa v poľných podmienkach sadí do sponu 0,25 x 0,25 m, čím sa dosiahne 160 000 jedincov na hektár. Pri pestovaní neskorých odrôd má byť 133 330 jedincov a spon 0,30 x 0,25 m. Ak chceme dosádzať za vypadnuté jedince, zvyčajne počítame s rezervou priesad vo výške 20-30%.

Pestovanie priesad a výsadba

V našich podmienkach je pestovanie šalátu najrozšírenejšie na jar, kedy sú najvhodnejšie svetelné a tepelné podmienky pre rast. Skoré jarné odrody šalátov pestujeme z priesad. Osivo sejeme do debničiek nahusto v januári až februári. Po vzídení v štádiu dvoch pravých listov ich rozsádzame, najlepšie do balíčkov. Po rozsadení šalátu udržiavame 2-3 dni teplotu okolo 18 °C, potom ju cez deň znížime na 14-15 °C a v noci na 10-13°C. Polievame opatrne v ranných a dopoludňajších hodinách tak, aby rastliny dovečera obschli. V opačnom prípade im hrozí napadnutie najmä hubovitými chorobami. V tomto čase rastliny potrebujú dostatok svetla. Najnovšie technológie uprednostňujú výroby minisadby. Takto predpestujeme prvé priesady v chránených priestoroch, napr. v skleníkoch alebo vykurovaných fóliovníkoch.

Vysádzanie je aktuálne od 15. do 25. marca, keď priesady majú 5-6 pravých listov. Sadíme do riadkov 0,25-0,30 m a na vzdialenosť rastlín v riadku 0,25 m. Pri všetkých typoch šalátov je dôležité plytké sadenie, aby srdiečko bolo aspoň 10 mm nad úrovňou pôdy.

Neskorý jarný a letný šalát pestujeme z priesad alebo z priamej sejby. Priesady dopestujeme redšou sejbou na voľný záhon alebo do studeného fóliovníka v druhej polovici apríla. Tieto nevyžadujú presádzanie rastlín, pretože priesady dorastú na mieste výsevu. Letný šalát sejeme koncom apríla až do polovice júna, sadíme od konca mája do polovice júla a zbierame od júla do októbra. Letný šalát je vhodný aj na jesenné pestovanie. Zo sejby od konca júla do polovice augusta získame priesady, ktoré sa sadia od konca augusta do polovice septembra. Uprednostňuje sa však priama sejba. Ak chceme pestovať zimný šalát z priesad, dopestujeme ich sejbou v prvej polovici septembra. Priesady vypestované bez rozsádzania treba vysadiť ešte na jeseň najneskôr do 15. októbra tak, aby rastliny mohli dobre zakoreniť a začať rásť. V zime prerušia vegetačné obdobie a pokračujú v raste ne jar. Termíny sejby, sadenia a zberu sú v tab. 4.

Tab. 4: Agrotechnické termíny poľného pestovania šalátu hlávkového (Pevná a kol.,1985)

Sejba

Vysádzanie
Zber Spôsob pestovania
25.1. - 5.2.
15.3 - 25.3.
25.4 - 15.5.
Jarné z rozsadzovanej priesady
15.3. - 15.4.
-
15.5. - 20.6.
Jarné z priamej sejby
25.4. - 15.6
25.5. - 15.7.
1.7. - 1.10.
Letné bez rozsadzovania priesad
25.4. - 15.6.
-
15.7. - 15.9.
Letné z priamej sejby
25.7. - 15.8. 25.8. - 15.9. 15.9. - 5.11. Jesenné bez rozsadzovania priesad
15.7. - 25.7. - 20.9. - 5.11. Jesenné z priamej sejby
1.9. - 20.9. 25.9. - 15.10. 10.4. - 5.5. Zimné bez rozsadzovania priesad
10.9. - 25.9. - 15.4. - 4.5. Zimné z priamej sejby

Pestovanie z priamej sejby

Neskoré jarné, letné a zimné odrody šalátu hlávkového môžeme s úspechom pestovať aj z priamej sejby. Pri jarnom šaláte začíname siať v polovici marca a posledný vhodný termín je polovica apríla. Z neskoršej sejby obyčajne vybieha do kvetu. Seje sa do riadkov 0,25-0,3 m do hĺbky 20 mm. Počíta sa s výsevkom asi 2-3 kg.ha-1. Po sejbe je nutné ľahkým valcom pritlačiť pôd. Letný šalát z priamej sejby sejeme od konca apríla až do polovice júna. Pre jesenné pestovanie sa odporúča sejba od polovice júla do konca júla. Zimný šalát z priameho výsevu sejeme asi od 10. septembra do 25. septembra tak, aby rastliny mohli dobre zakoreniť a vytvoriť niekoľko listov ešte pred príchodom mrazov. V takomto štádiu dobre prezimujú a na jar pokračujú v raste. Hlávky rýchle dorastajú a prinášajú veľmi skorú úrodu. Pri tomto spôsobe nevybieha šalát do kvetu, ale je riziko vymŕzania pri silných holomrazoch.

Ošetrovanie počas vegetácie

Pri priamej sejbe je porast zapojený, keď má vytvorené pravé listy v počte 6-8. V tomto čase možno prihnojovať rozhodením liadku vápenatého medzi riadky, ak sa rozborom pôdy preukázal deficit dusíka. Treba dávať pozor aby sa hnojivo nedostalo na listy. Nežiaduce je aj prehnojenie dusíkom, lebo sa môže zvýšiť obsah dusičnanov v konzumných častiach šalátu. Po prihnojení ihneď zavlažujeme. Šalát vyžaduje kyprú a prevzdušnenú pôdu, preto kypríme pôdu 2 až 3 razy, kým sa vytvoria hlávky. Neskôr už pôdu nekypríme. Šalát sa konzumuje prevažne v surovom stave, preto ochrana proti chorobám a škodcom spočíva hlavne v prevencii proti nim, a to morením osiva. Pri predpestovaní priesad dezinfikujeme zeminu. Treba sa zamerať aj na dezinfekciu priestorov a náradia.

Závlaha

Hlávkový šalát korení v pomerne plytkej vrstve pôdy, ktorá rýchlo vysychá. Pri závlahe je dôležité udržiavať pôdu dostatočne vlhkú, najmä kým listové ružice nepokryjú povrch pôdy. Zavlažujeme ho preto častejšie malými závlahovými dávkami (každé 3-4 dni) a pravidelne kypríme. Maximálna spotreba vody a živín je 2-4 týždne pred zberom. Odporúča sa zavlažovať ráno, aby listy obschli, pretože nadmerná vlhkosť šalátu spôsobuje rozširovanie plesne šalátovej. Do obdobia vytvorenia hlávok sa môže zavlažovať postrekom zvrchu, neskôr je lepšie zavlažovať ku koreňom. Výhodné je použiť závlahu brázdovým podmokom. Veľkosť závlahových dávok je 10-15 mm, ktoré dodávame každé 4-7 dní. Optimálna vlhkosť pôdy je 60-75% poľnej vodnej kapacity, pričom sa skoré a neskoré odrody podstatnejšie neodlišujú.

Choroby a škodcovia

Na poľnom šaláte sa vyskytujú najčastejšie choroby hubovitého pôvodu, napr. pleseň šalátová (Bremia lactucae), pleseň sivá (Botrytis cinerea), septorióza šalátu (Septoria lactucae), antraknóza (Marssonina panattoniana) a zo škodcov rôzne vošky, obaľovače a iné. Väčšina povolených prípravkov sa môže použiť iba v semenných porastoch. Ošetrenie konzumných šalátov je veľmi obmedzené kvôli nebezpečiu pôsobenia rezíduí.

Zber

Pred zberom je potrebné zistiť obsah dusičnanov v konzumných častiach, aby nepresahoval povolenú normu. V opačnom prípade je tovar nepoužiteľný. Najvyššie prípustné množstvo dusičnanov pre poľnú listovú zeleninu je 3000 mg.kg-1 NaNO3 v čerstvej hmote. Zber musí byť organizovaný veľmi starostlivo, nakoľko ide o zeleninu veľmi krehkú a citlivú na nesprávne zaobchádzanie. Z hľadiska sviežosti šalátu je najvhodnejšie zberať skoro ráno. Konzumné listy nesmú byť znečistené ani poškodené. Pri zbere odstraňujeme spodné listy a šalát ukladáme do obalov tak, aby vnútrajšok hlávok smeroval ku dnu obalu. Aj keď sa často používajú polyetylénové debničky, najvhodnejšie sú papierové kartóny na jednorazové použitie. Sú estetické, hygienicky neškodné a vylučujú následné znečistenie hlávok šalátu od obalu.

Vystavené: 29. 2. 2010

Autori textu: prof. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD. - SPU FZKI Nitra; Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD. - Agentúra Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied Nitra; Ing. Ján Červenka, PhD. - Ministerstvo pôdohospodárstva SR Bratislava