Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Sadíme a sejeme zeleninu

Rajčiaky

V domácich záhradách pestujeme rajčiaky z priesad. Priesady si pripravíme sejbou od 1. marca, aby priesady boli schopné na sadenie v čase od 15. do 30. apríla. Ak chceme mať istotu, že vysadené priesady nezamrznú sadíme ich od 11. do 25. mája. Vtedy sejeme osivo na predpestovanie priesad 31. marca až 15. apríla. Kvalitná priesada nemá byť vyššia než 0,2-0,3 m. Vzdialenosti rastlín pri výsadbe závisia od odrody a spôsobu pestovania. Na väčších plochách sa sadia priesady do dvojriadkov na záhony v spone 1,25-1,40 + 0,35–0,4 x 0,2 x 0,4 m po jednej rastline. Sadia sa ručne. Osem až desať dní po vysadení dní sa porast prekontroluje a chýbajúce rastliny sa nahradia z rezervy priesad.

Počas vegetácie treba hlavne v skorších štádiách rastu plečkovať a okopávať. Rajčiaky sú náročné na vlahu. Od sejby po kvitnutie potrebujú 15-20 mm vody, od začiatku kvitnutia do vytvorenia prvých plodov 30-40 mm vody, od vytvorenia prvých plodov do začiatku dozrievania 140-150 mm a od začiatku do konca zrenia 100-110 mm. Pri zavlažovaní treba dbať o to, aby sa voda nedostávala zbytočne na listy. Pri menšom rozsahu pestovania sa odporúčajú rastliny rajčiakov vyväzovať k opore, bez ohľadu na to, či sú to odrody nízke alebo vysoké. Takto dosiahneme výrazne lepší zdravotný stav porastu rajčiakov. V prípade potreby sa reguluje výskyt chorôb a škodcov. Medzi závažné choroby patrí Fytoftóra zemiaková a škodcov Pásavka zemiaková.

 

Paprika ročná

Pri paprike prevláda pestovanie z predpestovaných priesad. Priesady sa môžu dopestovať v rôznych vykurovaných chránených priestoroch, rôznym spôsobom. Pri malých množstvách sa môže semeno siať do debničiek. V štádiu, keď rastliny majú 2-3 pravé listy ich treba presadiť na záhony v skleníkoch či fóliovníkoch, alebo do zakoreňovačov a kvetináčov. Priesady pestujú aj tak, že sa semeno vyseje priamo na hriadky vykurovaného fóliovníka alebo skleníka. Ak sa vysieva osivo na vzdialenosť 50x40-50 mm, rastliny už netreba presadzovať, ale dorastú na mieste výsevu. Priesada má byť nižšia 0,10-0,12 m, husto olistená s ôsmymi až desiatimi listami, so stonkou o priemere 3-5 mm a s dobre vyvinutou koreňovou sústavou. Pri vytrhávaní priesad na sadenie treba dbať o to, aby sa neotriasla pôda z koreňov. Pre vytrhávaním ich treba poliať. Pri preprave priesady prikrývame vlhkou handrou, alebo vlhkou netkanou textíliou, aby predčasne nezvädli.

Priesady sa sadia do dôkladne pripravenej pôdy v druhej polovici mája po uplynutí nebezpečenstva jarných mrazov. Vysádzanie treba dokončiť do konca mája. Papriku sadíme do sponu 0,50-0,60x0,25-0,40 m po jednej rastline. Týždeň po vysadení začíname kontrolovať porast a dosádzať namiesto neujatých jedincov. Asi týždeň po dosádzaní môžeme dosádzať druhý krát. Na to treba počítať s rezervou priesad 20-25 %. Paprika je citlivejšia na chlad ako rajčiak, preto sa jej dobre darí na nastielanej pôde. Pri paprike sa ešte častejšie uplatňuje nastieľanie pôdy čiernou fóliou, čiernou textíliou a prikrývanie vysadených priesad textíliou ako pri rajčiakoch.

Zavlažovať je potrebné s dávkami 15-30 mm vody asi desaťkrát. Prvú dávku vyžaduje paprika pri sadení, ďalšiu po ujatí a dosádzaní, potom pri tvorbe kvetov a nasadzovaní plodov. Počas rastu plodov a dozrievania až po zber počítame s niekoľkými ďalšími dávkami. Po každej závlahe by sa pôda mala prekypriť plečkovaním a okopávaním. Súčasne sa môžu zapraviť aj priemyselné hnojivá.

 

Baklažán

Je náročný na vlahu rovnako ako paprika. Pri nedostatku vody opadávajú kvety alebo aj mladé plody. Baklažán sa pestuje z predpestovaných priesad rovnakým spôsobom ako paprika. Keďže sa pestuje v malých záhradách, môžeme si dovoliť nastlať pôdu čiernou fóliou, alebo čiernou netkanou textíliou, aby sa urýchlilo kvitnutie a dozrievanie. Asi 10 dní pred vysádzaním je dôležité priesady otužovať častým vetraním. Deň pred vysádzaním priesady výdatne polejeme vodou, aby sa neporušili korene rastlín pri vyberaní. Pred sadením pôdu zavlažíme a vyznačíme miesta, kde priesady vysadíme. Na záhony vysádzame v druhej polovici mája, až po výskyte jarných mrazíkov. V našich podmienkach sa priesady baklažánu sadia na vzdialenosť 0,60-0,70 m a v riadku 0,25-0,35 m, alebo do sponu 0,50x0,50 m a odrody slabšieho vzrastu do sponu 0,40x0,40 m.

Baklažán býva v nadmernej miere napadnutý mandelinkou zemiakovou. Na čiastočné zníženie výskytu mandelinky postačí prikrytie rastlín bielou netkanou textíliou. Na ničenie tohto škodcu je možné použiť ekologické prípravky, ktoré bežne dostupné v záhradkárskych predajniach.

 

Melón cukrový a dyňa červená

Darí sa im v najteplejších oblastiach Slovenska. Pestujú sa z predpestovaných priesad alebo z priamej sejby. Priesady pripravujeme v apríli, keď semená sejeme do zakoreňovačov, alebo balíčkov, v ktorých je kompostovaná zemina miešaná s rašelinou a pieskom. Vyrábajú sa aj hotové substráty, ktoré netreba upravovať. Otužené priesady s tromi až piatimi pravými listami vysádzame v druhej polovici mája ručne.

Pri priamej sejbe od polovice apríla. Aj pri pestovaní z priameho výsevu i z priesad sú istejšie a vyššie úrody, keď pestujeme na mulčovacej fólii. Fóliu prepichneme a do otvorov sejeme osiva tak, že do hniezd vkladáme dve až tri kusy semena do hĺbky 30-50 mm. Po vzídení sa prebytočné rastliny odstránia jednotením. Alebo sadíme priesady do otvorov na fólii, ktoré vyrežeme nožom.

Melóny cukrové sadíme do sponu 1,0-1,5 x 0,4-0,6 m. Sú citlivé počas kvitnutia a nasadzovania plodov na silnejšie vetry, ktoré polámu výhonky a ich listy. Odporúča sa prichytávať plazivé stonky k pôde zakrivenými drôtmi, ktoré sa zapichávajú do pôdy. Prikrytie melónov bieleou netkanou textíliou chráni porast pred vetrom, suchom, a nízkymi teplotami. Zvyčajne sa prekrytím textíliou urýchli zber o jeden až tri týždne. Porast nechávame prikrytý po výsadbe najmenej dva týždne po vysadení a priame výsevy tri až štyri týždne po vzídení rastlín.

Dyňu červenú pestujeme z predpestovaných priesad na nastlanej fólii, ale môže sa aj bez mulčovania. Priesady sadíme po uplynutí nebezpečenstva jarných mrazov v polovici mája do sponu 1,0-2,0 x 0,5-1,0 m. V najteplejších polohách môžeme pestovať z priamej sejby. Aj tu sa odporúča aj tu použiť nastielanie čiernou fóliou. Použitie mulčovania a prikrývania textíliou je podobné ako pri melóne cukrovom.

Melóny a dyňa červená sú náročné na vodu v prvej polovici vegetácie. Počas vegetácie zavlažujeme dva až trikrát. Po odkvitnutí, v čase nasadzovania plodov síce potrebujú vlahu, ale uprednostňujú suchšie a slnečné počasie. V čase dozrievania porast už nezavlažujeme, aby plody mali vyššiu cukornatosť a výraznejšiu vôňu.

 

Uhorka siata

Uhorky môžeme pestovať z priamej sejby a z predpestovaných priesad. Uhorky nakladačky pestujeme väčšinou z priameho výsevu. Uhorky šalátovky poľné na väčších plochách pestujeme tiež z priameho výsevu. Z priesad sa uhorky pestujú v menej priaznivých podmienkach a na menších plochách. Ak chceme pripraviť priesady, dávame 2-3 semená do črepníkov alebo zakoreňovačov. Rastliny udržujeme pri teplote 18-25 oC cez deň a 18-20 oC cez noc. Otužené priesady vysádzame v polovici mája do sponu 1,0-1,2 x 0,3-0,4 m.

Nakladačky sejeme do dvojriadkov v spone 1,0-1,2 + 0,2-0,3 x 0,1-0,2 m. Optimálny počet rastlín je 7-8 kusov na jeden meter štvorcový. Odporúča sa siať v intervaloch, aby sa rozložili zberové práce. Pri sejbe má byť teplota pôdy aspoň 15 oC. Takto uhorka vzíde za 7-10 dní. Termín sejby u nás býva od polovice apríla do začiatku mája. Termín sejby šalátových uhoriek je podobný ako nakladačiek..

Uhorky všeobecne bývajú v ostatných rokoch silne napadané plesňou uhorkovou, ktorá predčasne ničí rastliny, skracuje zberové obdobie a znižuje úrodnosť. V značnej miere sa tomuto stavu dá predísť pestovaním uhoriek (aj nakladačiek) na opore. Tento systém sa volá “Vertico”. Vyžaduje viac práce, ale poskytuje zdravšie rastliny, vyššie a kvalitnejšie úrody. Predpokladom úspechu je pravidelná závlaha podmokom, alebo kvapková a dobrá výživa. Podľa spôsobu pestovania možno uplatniť mulčovanie pôdy a prikrývanie rastlín podobne ako pri cukrovom melóne.

Pri tradičnom spôsobe pestovania sa poľné uhorky sa zavlažujú dva až trikrát v období od vzchádzania do rozvetvenia a tri až päťkrát od vytvárania plodov až do konca zberu. Kritické obdobie je 30-40 dní po vzídení, t.j. obdobie medzi kvitnutím a zberom, kedy je potrebné zavlažovať v dávke aspoň 40 mm.

 

Tekvica

Tekvíc je veľa typov. Rozoznávame tekvice špargľové, cukety, na pečenie, kŕmenie, patizón, zimné a pod. Väčšinou majú plazivú byľ ale môžu byť aj kríčkové. Môžu sa pestovať z priesad i z priamej sejby. Z priesad sa pestujú tekvice v malých množstvách. Pre predpestovanie priesad volíme siatie do črepníkov alebo zakoreňovačov s priemerom 80x80 mm. Do každého črepníka dáme 3 semená v polovici apríla. Po vzídení necháme jednu životaschopnú rastlinu dorásť na priesadu, ktorú vysadíme v polovici mája. Tekvice sa väčšinou pestujú z priamej sejby do voľnej pôdy v poslednej dekáde apríla. Výsev sa robí do sponu 1,5 x 0,8-1 m, alebo 2,0 x 0,5 m po dvoch semenách a do hĺbky 23-30 mm. Neskoré tekvice sa sejú do sponu 2 x 1 m. Po vzídení sa porast preriedi tak, že ponecháme v hniezde jednu rastlinu.

Počas vegetácie udržiavame porast v bezburinnom stave. Po vzídení a jednotení sa plečkuje jeden až dvakrát a aspoň jedenkrát sa okopáva. Tekvice dobre reagujú na závlahu. Veľkosť závlahovej dávky v mladom poraste je 10-20 mm, neskôr do 30 mm. Celkove za vegetačné obdobie býva 6-8 závlahových dávok.

 

Zeler voňavý, buľvový

Zeler je výnimkou medzi druhmi koreňovej zeleniny v tom, že sa pestuje z predpestovanej sadby. Priesady predpestujeme vo vykurovaných alebo nevykurovaných chránených priestoroch rovnakým spôsobom ako priesady plodovej alebo hlúbovej zeleniny. Semená sa vysievajú do debničiek alebo na záhony fóliovníkov. V čase tvorby pravých listov rastlinky presádzame do zakoreňovačov, kde dorastú na porasty vhodné pre výsadbu. Výsev semien do chránených priestorov (skleník, fóliovník, parenisko) pre pestovanie priesad sa má vykonať asi 75 dní pred výsadbou. Zeler je citlivý na chlad a mráz, preto výsadbu do poľných podmienok plánujeme po 15. máji. Hotové otužované priesady sadíme po jednej rastline vzdialených od seba v riadku 0,3-0,4 m, v závislosti od odrody. Vzdialenosť riadkov je najčastejšie od 0,4-0,6 m.

Pred výsadbou musí byť pôda dobre pripravená. Pri ručnej výsadbe sa odporúča pred sadením zaliať vodou brázdu alebo jamku, kde sa budú rastliny sadiť. Ak sa použijú na výsadbu sadiace stroje, treba pozemok 2-3 dni pred sadením zavlažiť. Pri sadení sa vlhká zem pritlačí ku koreňom a povrch sa zasype suchou sypkou pôdou. Priesady sadíme do takej hĺbky, aby stred – srdiečko rastliny bolo nad povrchom pôdy. Aj pri pestovaní zeleru sa odporúča použiť netkanú textíliu na prekrytie pôdy do doby zakorenenia priesad. Porast sa prikrýva pri nebezpečenstve jarných mrazov.

 

Fazuľa záhradná

Fazuľa má dve formy. V záhradkách sa pestuje kríčková aj popínavá fazuľa. Optimálna teplota pri pestovaní je 22  C, ale dobre znáša aj vyššie teploty. Na nižšie teploty ako 15  C je citlivá a pri 0  C väčšinou hynie. Dobre rastie aj na zatienených pozemkoch medzi viničom a pod stromami. Nároky na vodu sú veľké, preto treba mať k dispozícii závlahu. Najviac vody vyžaduje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej darí v jesennom období. Uprednostňuje stredne ťažké kypré pôdy s neutrálnou reakciou.

Fazuľku sejeme na stanovište koncom apríla už v prvej etape mája tak, aby po klíčení nezničil rastlinky májový mrazík. Osivo sejeme do hĺbky 30-50 mm. Pri kríčkovej fazule volíme vzdialenosť v  riadkoch na 50-80 mm. Postupnou sejbou až do konca mája môžeme predĺžiť zberovú sezónu až na šesť týždňov. Z neskoršej sejby sú nižšie úrody. Pred sejbou popínavej fazule treba pripraviť oporný systém. Môže byť z kolíkov, z drôtového, špagátového alebo sieťového vedenia. K zvislým častiam konštrukcie sejeme do pôdy tri až štyri semená fazule do hniezda.

Záhradkár



Vystavené: 23.5. 2006

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.