Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Sadíme rebarboru

Rebarbora je viacročnou, trvácou zeleninou. Na stanovišti vydrží desať až pätnásť rokov, pri intenzívnej kultúre šesť rokov. Vytvára rastliny mohutných rozmerov s hlbokými koreňmi. Skoro na jar vyrastá listová ružica. Jej prednosťou je, že na jar veľmi skoro vytvára listové stopky, pre ktoré sa pestuje. Listové stopky dorastajú do dĺžky viac ako pol metra a do šírky 60-70 mm. Začiatkom leta z prostriedku ružice listov rastie hlavná stonka do výšky až dvoch metrov, ktorá je zakončená súkvetím – metlinou belavých až žltkastých kvietkov. Listy sú veľké, dlaňovité a mierne zvlnené.

Listové stopky rebarbory sa používajú na kuchynské spracovanie ako plnka do pečiva, ale i na konzervovanie. Výborný je džem, marmeláda, kompót, víno, šťavy a pod.. Jednotlivé odrody majú rozdielnu jemnosť a farbu stopiek od zelenej cez žltú až po intenzívne červenú. Rebarbora sa dá pomerne ľahko rýchliť.

Pri pestovaní vyžaduje pôdu dobre zásobenú živinami a uprednostňuje neutrálnu pôdnu reakciu. Vhodné pôdy sú hlinité až hlinitopiesočnaté s dostatkom humusu. Najväčšia hĺbka spodnej vody má byť 1-1,5 m pod povrchom, pretože je citlivá na zamokrenie. Ľahšie záhrevné a humózne pôdy umožňujú skorší zber úrody.

Rebarbora nie je náročná na klimatické podmienky. Stretávame sa s ňou v nížinných i horských oblastiach. Rozdiel je v tom, že vo vyšších polohách je úroda neskoršia. Potreba vlahy je 700-800 mm za rok, chýbajúce zrážky je potrebné doplniť závlahou. Keďže ide o viacročné pestovanie na tom istom mieste, prípravy pôdy musíme venovať dostatočnú pozornosť. Pozemok určený na pestovanie rebarbory začneme pripravovať už na jeseň. Pôdu je potrebné prekypriť do hĺbky 0,6 m a súčasne sa má zapracovať maštaľný hnoj v dávke 10-12 kg na 1 m2. Vhodné je aj zelené hnojenie. Spolu so zapravením, prevrstvením maštaľného hnoja sa robí zásobné minerálne hnojenie v dávke 40 g superfosfátu na 1 m2 a 30-40 g draselných hnojív. Kyslé pôdy povápnime. Cez zimu ponecháme pozemok porýľovaný a na jar ho pripravíme k výsadbe. Jarná výsadba je istejšia . Na jar sa ešte použije hnojenie dusíkom a povrch sa urovná.

V našich podmienkach má osivo rebarbory nízku klíčivosť a často neklíči vôbec. Preto sa generatívne množí len v obmedzenom množstve. Osivo sa vysieva na jar do pareniska alebo skleníka. Po vzídení sa rastlinky dvakrát rozsádzajú, najprv na vzdialenosť 100x100 mm a druhýkrát na vzdialenosť 300x300 mm. Vegetatívne množenie je výhodnejšie a robí sa delením trsov alebo odkopkami zo starších rastlín. K tomu sa vyberajú zdravé a úrodné rastliny. Každá sadenica má mať najmenej 1 neporušený vegetačný vrchol a tri korienky.

Rebarboru môžeme vysádzať v jeseni i na jar. V miestach s tuhou zimou a vlhšou pôdou je spoľahlivejšia jarná výsadba, nehrozí jej nebezpečie vymŕzania. Pri výsadbe postupujeme tak, že rastliny ukladáme do vopred vyznačených jamiek. Dbáme, aby sa korienky pri výsadbe neporušili. Vegetačný vrchol má byť asi 50 mm pod pôdnym povrchom. Vo vlhších pôdach sadíme plytko a vysadenú priesadu prihrnieme. Pri ručnej výsadbe treba dobre pritlačiť po zasadení pôdu ku koreňom. Na väčších plochách kladieme sadenice na bok brázdy, prihrnieme, uvalcujeme a ľahko pobránime. Najvhodnejšia doba výsadby je druhá polovica marca až začiatok apríla. Pri jesennej výsadbe je treba ukončiť výsadbu do polovice októbra, takto na jar začne zavčasu rásť.

V prvom roku cez zimu chránime rebarboru zakrývaním čečinou, lístím alebo rašelinou. Na jar túto ochrannú prikrývku zavčasu odstránime. Počas vegetácie ošetrovanie spočíva v okopávaní, zavlažovaní a prihnojovaní. V ďalších rokoch k týmto prácam pribúda zber úrody. Rebarbora je málo napadaná chorobami a škodcami, preto nevyžaduje zvláštnu ochranu. Pre skoršie a jemnejšie stopky možno pučiace rastliny na jar prihrnúť zemou.

V druhom roku zbierame stopky postupne od polovice apríla do polovice až konca júna. Odrežeme len niekoľko listov s celkom vyvinutou listovou čepeľou. V ďalších rokoch môžeme zberať až tretinu listov. Od konca júna už listy nezbierame, aby sa vytvorili veľké trsy s dostatkom zásobných látok pre budúci rok. Zber v neskoršom období nie je vhodný ani preto, že stopky obsahujú viac kyseliny šťavelovej.

Najvhodnejší čas pre zber sú ranné hodiny, pokiaľ je zelenina svieža. Ihneď oddelíme listovú čepeľ od stopiek, aby ich kvalita neutrpela postupnou stratou vody a vädnutím. Väčšiu úrodu konzervujeme sterilizáciou. Stopky zabalené v mikroténovej fólii vydržia v chladničke asi jeden až dva týždne.

Záhradkár

 

Vystavené: 4.4. 2006

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.