|
Starostlivá príprava záhonov je veľmi dôležitá pri
skorej jarnej výsadbe. Začíname s ňou len čo pôda obschne a
pozemok sa stane prístupným.
Hlúboviny patria medzi najrozšírenejšie pestované
zeleniny u nás. Pre skoré poľné pestovanie ich môžeme začať vysádzať
od konca marca, spravidla začiatkom apríla. Prvoradým predpokladom
úspešného pestovania je kvalitne predpestovaná priesada.
V našich klimatických podmienkach má pestovanie
zeleniny z predpestovanej priesady svoje opodstatnenie a celý
rad predností, hlavne pre záhradkárov pri pestovaní na malých plochách.
Priesady hlúbovín pre skoré jarné výsadby predpestujeme v skleníku
alebo v parenisku. Pre neskoršie a letné výsadby je vhodné
predpestovanie vo fóliovníku alebo vonku na chránených záhonoch.
Tento spôsob je najjednoduchší, ale práve tu často dochádza pri
manipulácii k poškodeniu koreňov, čo má potom nepriaznivý vplyv
pri zakoreňovaní priesad, lebo môže dôjsť k tzv. presadzovaciemu
šoku.
Ako najvhodnejšie je preto dopestovanie priesad v rašelinových
balíčkoch, v plastových zakoreňovačoch a minisadbovačoch. Pri
tomto pestovaní je najmenšia spotreba rašelinového substrátu a tiež
je potrebný menší priestor na predpestovanie a preto je tento spôsob
najvýhodnejší.
Nakoľko sme priesady pestovali v klimatizovaných
priestoroch, pred výsadbou do voľnej pôdy je veľmi dôležité ich
postupné otužovanie, ktoré robíme s predstihom 10 – 14 dní
pred plánovanou výsadbou.
Kapusta hlávková
- skoré odrody: dĺžkou vegetačnej doby od výsadby
55 – 65 dní, vysádzame koncom marca až začiatkom apríla do sponu
0,4 x 0,4 m
- poloskoré odrody: s vegetačnou dobou 75 –
90 dní od výsadby, vysádzame od polovice apríla do konca júna
do sponu 0,5 x 0,5 m
- poloneskoré odrody: s vegetačnou dobou 100
– 150 dní, vysádzame od polovice apríla do konca mája do sponu
0,6 x 0,6 m
- neskoré odrody: s vegetačnou dobou 140 –
160 dní, vysádzame od polovice apríla do polovice mája do sponu
0,5 x 0,5 m
Kapusta ako aj ostatné hlúboviny vyžaduje dostatočnú
zásobu živín v pôde a preto ich pestujeme v prvej trati
po jesennom zapracovaní maštaľného hnoja alebo kvalitného kompostu.
Kel hlávkový
S výsadbou priesad začíname už od začiatku apríla.
- skoré odrody: vysádzame do sponu 0,4 x 0,4 m,
dĺžka vegetačnej doby od výsadby po konzumnú zrelosť je 50 – 70
dní
- letné odrody: vysádzame do sponu 0,5 x 0,5 m,
dĺžka vegetačnej doby od výsadby po konzumnú zrelosť je 100 -
120 dní
- neskoré odrody: vysádzame do sponu 0,6 x 0,6 m,
dĺžka vegetačnej doby od výsadby po konzumnú zrelosť je 120 -
160 dní
Kel sa v nárokoch na prostredie, zaradenie v osevnom
postupe a prípravou pôdy zhoduje s kapustou, môže sa však pestovať
aj vo vyšších a drsnejších polohách.
Kel kučeravý
Pre pestovaní z priesad ho vysádzame do sponu
0,5 x 0,5 až 0,8 x 0,8 m. Je najmenej náročným druhom z hlúbovín.
Dobre znáša chladné a mrazivé počasie, preto sa hodí aj do vyšších
polôh.
Kel ružičkový
Dopestované priesady sa vysádzajú v máji, pri
neskorších termínoch výsadby nepriaznivo na počiatočný rast vplýva
výskyt vysokých teplôt. Nižšie a skoré odrody pestujeme v spone
0,6 x 0,6 m, pre tradične staršie odrody je lepší spon 0,7 x 0,5
– 0,7 m. Vysadené rastliny poskytujú ochranu napríklad uhorkám lebo
tvoria kulisu proti vetrom.
Karfiol
Dobre otužená priesada karfiolu na skoré poľné pestovanie
sa podľa nástupu jari môže vysádzať od konca marca, spravidla však
začiatkom apríla. Priesady sa vysádzajú do riadkov vzdialených 0,45
x 0,5 m a v riadkoch na vzdialenosť 0,3 m – skoré slabo olistené
odrody 0,45 m u väčšiny odrôd, a u tzv. ťažkých typov karfiolu 0,5
– 0,6 m.
Karfiol je oproti ostatným hlúbovinám vysoko náročná
zelenina na pôdno-klimatické podmienky a agrotechniku. Vyžaduje
hlbokú, úrodnú, kyprú dobre vyhnojenú pôdu a pravidelnú závlahu
hlavne v období intenzívneho rastu a tvorby ružíc.
Brokolica
Pestovateľská istota pri tejto zelenine je dobrá,
a celkove je menej náročná ako karfiol. Môžeme ju pestovať aj o
vyšších, chladnejších a vlhších polohách. Na skoré pestovanie sa
vysádza už od začiatku apríla, v závislosti od odrôd sa volí
rozpätie riadkov 0,5 – 0,6 m a v riadku na vzdialenosť 0,45
– 0,4 m. Istejšia ako jarná výsadba s letným zberom je jesenná kultúra,
ktorá lepšie zodpovedá nárokom brokolice na miernejšie teploty a
bohatú vlahu.
Kaleráb
Skoré odrody pre výsadbu koncom marca a začiatkom
apríla, vysádzame do sponu 0,25 x 0,25 – 0,3 m, poloskoré a neskoré
0,4 x 0,4 – 0,5 m. Pri výsadbe musíme dbať na to, aby sme ich nesadili
príliš hlboko, pretože potom vytvárajú pretiahnuté buľvičky. Vyrovnaný
vlahový režim znižuje nebezpečenstvo praskania a drevnatenia buliev.
Široký sortiment odrôd umožňuje pestovanie kalerábu počas celej
vegetačnej doby, aj keď najžiadanejší je na jar.
Po vysadení priesad treba veľkú pozornosť venovať
ochrane proti škodcom a chorobám (mlynárik kapustný, mora kapustová,
voška kapustová, skočky, piliarka repková ).
Porasty počas vegetácie udržiavame čisté bez burín.
Na ich ničenie používame medziriadkové plečkovanie a ručnú okopávku,
pokiaľ sa porast nezapojí. Hlúboviny sú náročné na vlahu preto ich
pravidelne a podľa nárokov zavlažujeme, aby netrpeli suchom.
Sortiment ponúkaných odrôd hlúbovín je v súčasnosti
dostatočne široký a preto je vhodné vysadiť na záhradku odrody s rôznou
dĺžkou vegetačnej doby, aby sme si tak zabezpečili plynulé samozásobenie
touto obľúbenou zeleninou.
Vystavené: 7.4. 2005
|
