Logo VUZ
Výskumný ústav zeleninársky
Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Rýchlenie zeleninovej papriky pod fóliami

Využívanie plastických hmôt je významným intenzifikačným faktorom v zeleninárstve. Zavedenie fóliovníkov do rýchliarenstva vytvorilo podmienky pre rýchlenie zeleniny. Oproti tradičným zaskleným rýchliarňam majú podstatne nižšie nároky na investičné náklady pri ich budovaní. Technológia pestovania rýchlenej zeleniny s využitím plastických fólií sa stala pre našu pestovateľskú prax technicky i ekonomicky prístupná, a to nie len vo veľkovýrobe, ale aj v záhradkách. Umožňuje totiž lepšie hospodárenie s pôdou, preto že v porovnaní s poľným pestovaním príslušných plodín možno pri pestovaní rastlín pod fóliami dosahovať oveľa vyššie úrody a skorší zber. V nevykurovaných fóliovníkoch sú úrody zeleninovej papriky vyššie o 30 – 60 % a o 2 – 3 týždne skôr než z voľnej pôdy, takže pri ich predaji možno získať oveľa vyššie predajné ceny. Návratnosť vložených investícií možno dosiahnuť už v prvom roku využívania, pravda, ak neuvažujeme o investičných nákladoch na pomocné zariadenia a mechanizačné prostriedky. Celková tržba závisí najmä od hospodárskeho výsledku hlavnej plodiny, ale dá sa priaznivo ovplyvniť vhodnou voľbou predplodiny alebo následnej plodiny. Úspešne sa fólie využívajú aj v záhradkách najmä v priaznivých mikroklimatických pomeroch v pridomových záhradách a to nie len v našich teplých oblastiach, ale aj vo vyšších polohách. Hlavným účelom je samozásobenie čerstvou zeleninovou paprikou aj v oblastiach menej vhodných pre jej pestovanie, čo vyplýva a je tiež v súlade s požiadavkami racionálnej výživy.

Štatistika uvádza, že pestovateľské plochy zakryté fóliami vzrastajú. V roku 1997 zaberali fóliovníky rozlohu 89 008 m2, v roku 1998 plochu 101 160 m2 a v roku 1999 to bolo 139 574 m2, čo je nárast o 50 566 m2 s porovnaním na rok 1997. Plocha pokrytá fóliovníkmi však ešte stále podľa štatistík nedosahuje plochu skleníkov, ktorá v roku 1999 predstavovala 361 889 m2.

Zeleninová paprika je veľmi vhodnou zeleninou na rýchlenie vo fóliovníkoch. Rýchlenie zeleninovej papriky vo fóliovníkoch je z ekonomického hľadiska pre pestovateľov pri dnešných cenových reláciách je relatívne výhodné. Preto sa v praxi často stretávame s pestovaním zeleninovej papriky na tom istom stanovišti viac rokov po sebe. Listina registrovaných odrôd uvádza široký sortiment u nás dostupných odrôd zeleninovej papriky vhodných na rýchlenie. Z počtu 106 registrovaných odrôd v roku 2000 je na rýchlenie vhodných 67 odrôd zeleninovej papriky . Volené pestované kultivary poskytujú vysoké úrody nie len svetlozelených, ale aj bielych a tmavozelených plodov. Dobre znášajú teplotné výkyvy, pri rýchlení majú pomerne silný vzrast. Plody pestovaných kultivarov podľa druhu sú štipľavé a sladké. Obsah sušiny a kyseliny l – askorbovej, ktorá je podstatnou zložkou vitamínu C je závislá od pestovateľských podmienok. Čím je väčší sortiment povolených odrôd, tým sú väčšie rozdiely v produkcii a vo vzhľade zeleninových paprík.

Na výskumných pracoviskách u nás i v zahraničí sa venuje pozornosť štúdiu problematiky opakovanej monokultúry zeleninovej papriky. V praxi nastáva zvyčajne už v treťom roku monokultúrneho pestovania znižovaniu úrod. Toto znižovanie úrod možno zmierniť každoročným hnojením vysokými dávkami maštaľného hnoja, odstraňovaním rastlín papriky po poslednom zbere ( nezapracovať ich do pôdy ) , používaním bezbalastných priemyselných hnojív a hnojív obsahujúcich mikroelementy, občasným zaraďovaním predplodín do osevného sledu ( cibuľa zelenačka, reďkovka) a vo fóliovníkoch pokrytých trvanlivou fóliou aj výdatným zavlažením po odstránení rastlinných zvyškov. Celkove je pri pestovaní papriky menšie nebezpečenstvo “ únavy pôdu ” než pri rajčiakoch .

Ak pestujeme pred zeleninovou paprikou v tom istom roku v osevnom slede predplodinu, musíme zavčasu uvoľniť pôdu. Oneskorené vysádzanie vedie k znižovaniu úrod, čo pri kĺzavých cenách zeleninovej papriky znamená aj výrazné znižovanie tržieb. Inak zeleninová paprika na predplodinu nie je náročná. Ako hlavná plodina sa môže pestovať po hociktorej zelenine ak nehrozí nebezpečenstvo viróz. V osevnom postupe sa zvyčajne strieda s uhorkami.

Pôda pre rýchlenie papriky vo fóliovníkoch má byť ľahšia, priepustná, dobre zásobená humusom a živinami. Ľahšia pôda sa na jar rýchlejšie prehrieva, čo priaznivo ovplyvňuje vývin papriky. Pôdu treba pred vysádzaním dobre prepracovať. Najvhodnejšia je neutrálna reakcia pôdy, ale vhodná je aj slabo zásaditá a slabo kyslá. Obsah humusu má byť v ľahších pôdach aspoň 3 % a v hlinitých pôdach 4 %. Pri stanovení dávok čistých živín postupujeme podľa zásoby prístupných živín v pôde, pričom sa pri posudzovaní zásoby živín používajú prísnejšie kritériá než pri pestovaní vo voľnej pôde. Perspektívne je použitie tekutých hnojív, ktoré sa v pokusoch veľmi dobre osvedčilo. Z dusíkatých hnojív je vhodný síran amónny, liadky a močovina. Dobrý dezinfekčný účinok má dusíkaté vápno, ktoré by sa malo používať na jeseň v období prípravy pôdy na jarné pestovanie. Z fosforečných hnojív sa bežne používa superfosfát a z draselných hnojív uprednostňujeme síran draselný. Z viaczložkových hnojím môžeme s úspechom použiť Slovcetit, prípadne hnojivá typu NPK. Pomer živín v nich však nie je pre papriku ideálny, preto ich treba kombinovať s jednoduchými hnojivami. Počas vegetácie môžeme porast prihnojovať liadkami, vhodná je tiež močovina. Prihnojovanie močovinovým dusíkom priaznivo vplýva najmä pri monokultúrnom pestovaní papriky, preto že kladne ovplyvňuje zloženie pôdnej mikroflóry. Priaznivo pôsobí tiež prihnojovanie na list tekutými hnojivami, ktoré obsahujú okrem hlavných živín aj mikroelementy. Vysoké dávky maštaľného hnoja pri nadbytku dusíka v pôde spôsobujú bujný rast vegetatívnych orgánov a oneskorujú kvitnutie a dozrievanie plodov. Pri opakovanom pestovaní papriky na tom istom pozemku je každoročné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom nevyhnutné.

Na rýchlenie používame priesady predpestované v zakoreňovačoch, alebo v balíčkoch ktoré majú dobre vyvinuté kvetné puky. Veľkosť sponu volíme tak, aby sme mali pre dosiahnutie vysokej úrody optimálne množstvo rastlín. Riadky orientujeme v smere dĺžky fóliovníkov podľa možnosti v smere sever – juh, čo zabezpečí dobré presvetlenie rastlín. Termín vysádzania závisí od možnosti vyhrievania fóliovníkov. V nevyhrievaných fóliovníkoch sadíme papriku v polovici apríla. Podľa toho volíme aj termín sejby na vypestovanie priesad. Pre studené rýchlenie stačí siať v prvej polovici februára, tu je však riziko poškodenia vysadených priesad prípadnými neskorými mrazmi. Pri dostatočnej vlhkosti a teplote vzduchu i pôdy sa paprika pomerne rýchlo zakoreňuje a začína intenzívne rásť, čo poznáme podľa vytvárania nových listov a rozkonárenia stonky. Nedostatok vody sa prejavuje postupným stmavnutím listov od najvyššie položených a opadávaním kvetov. Okrem toho sa spomaľuje rast a znižuje sa rodivosť. Prebytok vody spôsobuje žltozelené zafarbenie listov a tiež opadávanie kvetov. Snažíme sa udržiavať optimálnu relatívnu vlhkosť vzduchu, ktorá má byť 60 – 90 %. Paprika je prevažne samoopelivá rastlina, preto kvety netreba umele doopeľovať. Za sucha a vysokej teploty sa môže opeliť aj cudzím peľom. Pri zavlažovaní rastlín studenou vodou často nastáva odtrhnutie pokožky listov od ostatného pletiva, čo sa prejavuje bielymi škvrnami na listoch. Pri používaní veľmi studenej vody sa vyskytujú na listoch žltkasté škvrny, ktoré sa podobajú vírusovým chorobám. Známa je aj deformácia plodov, najmä kužeľovitého tvaru. Vo fóliovníkoch na zavlažovanie možno použiť kvapkovú závlahu, ktorá efektívne využíva spotrebu a zásobu s vodou. Optimálne teploty v prvom období po vysadení sú rovnaké ako optimálne teploty pri pestovaní priesad. Vo fóliovníkoch musíme zabezpečiť teplotu v noci 15 – 22o C. Pri nižších teplotách paprika spomaľuje rast a pri teplote asi 8o C prestáva rásť úplne. Optimálne denné teploty sú od 22 – 29o C. Nie sú vhodné ani veľmi vysoké teploty preto že paprika zastavuje rast, peľ stráca klíčivosť a nenastáva ani opelenie a nasadzovanie plodov. Za slnečného počasia fóliovníky intenzívne vetráme, čím regulujeme teplotu i vlhkosť vzduchu. Rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami nemá byť v mladších rastových fázach rastlín príliš veľký a nemal by byť väčší než 10o C.

Povrch pôdy udržujeme cez celé vegetačné obdobie v kyprom a nezaburinenom stave. Medziplodiny pri rýchlení papriky nepoužívame. Porasty chránime proti listovým voškám, ktorá prenášajú vírusové choroby.

Plody zberáme raz za týždeň, čím podporujeme aj nasadzovanie a vývin ďalších plodov. Plody môžeme zberať až do začiatku augusta a potom porasty zrušiť. Výhodnejšie je porast ponechať až do októbra – novembra, keď sa znova zvyšuje cena plodov.

Rýchlenie papriky vo fóliovníkoch význame prispieva k zlepšeniu zásobovania čerstvou zeleninou a tým aj vitamínom C v období jeho nedostatku. Pre pestovateľov je výhodné aj z ekonomického hľadiska.

Vystavené: 3.12. 2004

Autori textu: Ing. Viteková A., Kráková J.