Logo VUZ
Výskumný ústav zeleninársky
Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Nezabudnime na reďkovku a jarné šaláty

záhradkár

Reďkovka patrí medzi najobľúbenejšie jarné zeleniny a jej prednosťou je, že sa konzumuje predovšetkým v surovom stave. Okrem vitamínu C obsahuje aj minerálne látky vápnik, fosfor a železo. Jej pikantná chuť pochádza z horčičnej silice ktorá pôsobí priaznivo na trávenie.

Požiadavky na prostredie

Reďkovka vyžaduje slnečné polohy, stredne ťažké až ľahšie, dobre prepracované pôdy, bohaté na humus s dostatkom pohotových živín a dobrými vlhkostnými podmienkami. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, ale priaznivo reaguje na dobre rozložený kompost a preto ju zaraďujeme do  druhej trati. Pri jarnom pestovaní ju zaraďujeme ako predplodinu pred hlavnými druhmi zeleniny. Pre svoju krátku vegetačnú dobu, rýchly vývoj a slabý vzrast je tiež aj veľmi výhodnou medziplodinou, využívajúcou priestor medzi pomaly rastúcimi druhmi.

Pestovanie

Reďkovka je typickou zeleninou vhodnou na rýchlenie. Vo vykurovaných priestoroch ju rýchlime v zimných mesiacoch od novembra do januára, v nevykurovaných fóliovníkoch ju pestujeme v období február – apríl. Podmienkou úspechu je dostatok svetla a vlahy a v prípade vyšších teplôt aj dostatočné vetranie, aby nedochádzalo k vytiahnutiu rastlín a nadmernej tvorbe bohatého olistenia na úkor tvorby buľvičiek.

S jarným výsevom na záhony zažíname čo najskôr, len čo pôda obschne. Vysieva sa do riadkov vzdialených 15 – 20 cm a do hĺbky 1 cm. Po vzídení a vytvorení klíčnych listov porast vyjednotíme na 3 – 4 cm. Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v kyprení a najmä v pravidelnej závlahe, ktorá je podmienkou dobrého rastu kvalitných buľvičiek. Reďkovku zberáme prebierkou, postupne ako dorastá. Pre plynulosť zberov je vhodné siať ju v týždenných intervaloch.

Šalát je u nás vyhľadávanou listovou zeleninou. Patrí medzi tie druhy zeleniny, ktoré sa konzumujú hlavne v čerstvom stave a len v menšej miere sa využíva tepelná úprava na prípravu rôznych prívarkov.

Na trh prichádza šalát skoro na jar ako rýchlený a neskôr ako šalát poľný.

Požiadavky na prostredie

V našich pôdno-klimatických podmienkach je pestovanie šalátu najrozšírenejšie na jar, kedy sú najvhodnejšie svetelné a tepelné podmienky pre jeho rast. Pre pestovanie šalátu vyhovujú pôdy kypré, humózne, bohato zásobené prístupnými živinami. V pôdach chudobných na živiny rastie pomaly, listy sú tvrdšej konzistencie a majú horkú chuť. Keďže je menej náročný na teplo, môže sa pestovať aj vo vyšších polohách.

Pestovanie a ošetrovanie počas vegetácie

Skoré jarné odrody pestujeme z priesad. Osivo sejeme do debničiek v januári až februári. Po vzídení, v čase dvoch pravých listov ich rozsádzame, najlepšie do balíčkov. Po rozsadení šalátu udržiavame 2 – 3 dni teplotu okolo 18o C, potom ju cez deň znížime na 14 – 15o C a v noci na 10 – 14o C. Polievame opatrne v ranných a dopoludňajších hodinách tak, aby rastliny do večera obschli, lebo v opačnom prípade im hrozí napadnutie najmä hubovitými chorobami. Vetranie chráni priesady pred chorobami a pred vysádzaním účinne otužuje rastliny. Výsadba predpestovaných priesad skorého jarného šalátu je aktuálna od 15. – 25. marca, keď priesady majú 5 – 6 pravých listov. Sadíme ich do riadkov 25 –30 cm a na vzdialenosť rastlín v riadku 25 cm. Spon výsadby sa upravuje podľa vzrastu použitej odrody. Priesady vysádzame plytko, aby srdiečko bolo aspoň 10 mm nad úrovňou pôdy, pretože hlboko zasadený šalát vytvára deformované hlávky zlej akosti.

Neskoré jarné odrody hlávkového šalátu môžeme s úspechom pestovať z priamej sejby. S výsevom začíname v polovici marca, ak to počasie dovolí aj skôr. Sejeme do riadkov vzdialených 25 – 30 cm a do hĺbky 2 cm. Po vzídení keď majú rastliny dva pravé listy ich jednotíme na vzdialenosť 25 cm.

Porast počas vegetácie ošetrujeme takmer rovnako pri všetkých spôsoboch pestovania. Šalát vyžaduje kyprú a prevzdušnenú pôdu, preto ho opatrne kypríme 2 – 3 razy až do zapojenia porastu. Nesmú sa však poškodiť korienky, lebo koreňová sústava je rozložená plytko pod povrchom pôdy. Veľkú pozornosť venujeme zavlažovaniu, hlavne v období kým listové ružice nepokryjú povrch pôdy a nezabránia tak intenzívnemu výparu vody. Do obdobia vytvorenia hlávok môžeme zavlažovať postrekom zvrchu, neskôr je lepšie zavlažovať ku koreňom tzv. podmokom. Zavlažujeme radšej menej často a výdatnejšie.

Ochrana porastu proti chorobám spočíva hlavne v prevencii, pretože krátke vegetačné obdobie a najmä skutočnosť, že šalát sa konzumuje v čerstvom stave, nedovoľuje použiť chemické prípravky v takom rozsahu, ako pri pestovaní iných plodín s dlhším vegetačným obdobím, a to v dôsledku možnosti pôsobenia reziduí.

Šalát zberáme prebierkou v skorých ranných hodinách, pretože po zbere rýchlo vädne. V čase zberu má byť hlávka šalátu uzavretá a pevná. Šalát zbavený najspodnejších listov ukladáme do debničiek tak, aby jednotlivé vrstvy boli vnútrajškom hlávky vždy proti sebe.

Rozložením termínov sejby a výsadby môžeme skorý jarný šalát zberať od konca apríla až do konca júna, kedy nastupujú už letné odrody.

 

Vystavené: 26.4. 2005

Autor textu: Ing. J. Pakanová