|
záhradkár
Reďkovka patrí medzi najobľúbenejšie jarné zeleniny
a jej prednosťou je, že sa konzumuje predovšetkým v surovom
stave. Okrem vitamínu C obsahuje aj minerálne látky vápnik, fosfor
a železo. Jej pikantná chuť pochádza z horčičnej silice ktorá
pôsobí priaznivo na trávenie.
Požiadavky na prostredie
Reďkovka vyžaduje slnečné polohy, stredne ťažké až
ľahšie, dobre prepracované pôdy, bohaté na humus s dostatkom
pohotových živín a dobrými vlhkostnými podmienkami. Neznáša priame
hnojenie maštaľným hnojom, ale priaznivo reaguje na dobre rozložený
kompost a preto ju zaraďujeme do druhej trati. Pri jarnom
pestovaní ju zaraďujeme ako predplodinu pred hlavnými druhmi zeleniny.
Pre svoju krátku vegetačnú dobu, rýchly vývoj a slabý vzrast je
tiež aj veľmi výhodnou medziplodinou, využívajúcou priestor medzi
pomaly rastúcimi druhmi.
Pestovanie
Reďkovka je typickou zeleninou vhodnou na rýchlenie.
Vo vykurovaných priestoroch ju rýchlime v zimných mesiacoch
od novembra do januára, v nevykurovaných fóliovníkoch ju pestujeme
v období február – apríl. Podmienkou úspechu je dostatok svetla
a vlahy a v prípade vyšších teplôt aj dostatočné vetranie,
aby nedochádzalo k vytiahnutiu rastlín a nadmernej tvorbe bohatého
olistenia na úkor tvorby buľvičiek.
S jarným výsevom na záhony zažíname čo najskôr,
len čo pôda obschne. Vysieva sa do riadkov vzdialených 15 – 20 cm
a do hĺbky 1 cm. Po vzídení a vytvorení klíčnych listov porast vyjednotíme
na 3 – 4 cm. Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v kyprení
a najmä v pravidelnej závlahe, ktorá je podmienkou dobrého
rastu kvalitných buľvičiek. Reďkovku zberáme prebierkou, postupne
ako dorastá. Pre plynulosť zberov je vhodné siať ju v týždenných
intervaloch.
Šalát je u nás vyhľadávanou listovou
zeleninou. Patrí medzi tie druhy zeleniny, ktoré sa konzumujú hlavne
v čerstvom stave a len v menšej miere sa využíva tepelná
úprava na prípravu rôznych prívarkov.
Na trh prichádza šalát skoro na jar ako rýchlený
a neskôr ako šalát poľný.
Požiadavky na prostredie
V našich pôdno-klimatických podmienkach je pestovanie
šalátu najrozšírenejšie na jar, kedy sú najvhodnejšie svetelné a
tepelné podmienky pre jeho rast. Pre pestovanie šalátu vyhovujú
pôdy kypré, humózne, bohato zásobené prístupnými živinami. V pôdach
chudobných na živiny rastie pomaly, listy sú tvrdšej konzistencie
a majú horkú chuť. Keďže je menej náročný na teplo, môže sa pestovať
aj vo vyšších polohách.
Pestovanie a ošetrovanie počas vegetácie
Skoré jarné odrody pestujeme z priesad. Osivo
sejeme do debničiek v januári až februári. Po vzídení, v čase
dvoch pravých listov ich rozsádzame, najlepšie do balíčkov. Po rozsadení
šalátu udržiavame 2 – 3 dni teplotu okolo 18o C, potom
ju cez deň znížime na 14 – 15o C a v noci na 10
– 14o C. Polievame opatrne v ranných a dopoludňajších
hodinách tak, aby rastliny do večera obschli, lebo v opačnom
prípade im hrozí napadnutie najmä hubovitými chorobami. Vetranie
chráni priesady pred chorobami a pred vysádzaním účinne otužuje
rastliny. Výsadba predpestovaných priesad skorého jarného šalátu
je aktuálna od 15. – 25. marca, keď priesady majú 5 – 6 pravých
listov. Sadíme ich do riadkov 25 –30 cm a na vzdialenosť rastlín
v riadku 25 cm. Spon výsadby sa upravuje podľa vzrastu použitej
odrody. Priesady vysádzame plytko, aby srdiečko bolo aspoň 10 mm
nad úrovňou pôdy, pretože hlboko zasadený šalát vytvára deformované
hlávky zlej akosti.
Neskoré jarné odrody hlávkového šalátu môžeme s úspechom
pestovať z priamej sejby. S výsevom začíname v polovici
marca, ak to počasie dovolí aj skôr. Sejeme do riadkov vzdialených
25 – 30 cm a do hĺbky 2 cm. Po vzídení keď majú rastliny dva pravé
listy ich jednotíme na vzdialenosť 25 cm.
Porast počas vegetácie ošetrujeme takmer rovnako
pri všetkých spôsoboch pestovania. Šalát vyžaduje kyprú a prevzdušnenú
pôdu, preto ho opatrne kypríme 2 – 3 razy až do zapojenia porastu.
Nesmú sa však poškodiť korienky, lebo koreňová sústava je rozložená
plytko pod povrchom pôdy. Veľkú pozornosť venujeme zavlažovaniu,
hlavne v období kým listové ružice nepokryjú povrch pôdy a
nezabránia tak intenzívnemu výparu vody. Do obdobia vytvorenia hlávok
môžeme zavlažovať postrekom zvrchu, neskôr je lepšie zavlažovať
ku koreňom tzv. podmokom. Zavlažujeme radšej menej často a výdatnejšie.
Ochrana porastu proti chorobám spočíva hlavne v prevencii,
pretože krátke vegetačné obdobie a najmä skutočnosť, že šalát sa
konzumuje v čerstvom stave, nedovoľuje použiť chemické prípravky
v takom rozsahu, ako pri pestovaní iných plodín s dlhším
vegetačným obdobím, a to v dôsledku možnosti pôsobenia reziduí.
Šalát zberáme prebierkou v skorých ranných hodinách,
pretože po zbere rýchlo vädne. V čase zberu má byť hlávka šalátu
uzavretá a pevná. Šalát zbavený najspodnejších listov ukladáme do
debničiek tak, aby jednotlivé vrstvy boli vnútrajškom hlávky vždy
proti sebe.
Rozložením termínov sejby a výsadby môžeme skorý
jarný šalát zberať od konca apríla až do konca júna, kedy nastupujú
už letné odrody.
Vystavené: 26.4. 2005
|
