Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Máte rebarboru v záhradke?

Pravdepodobný pôvod rebarbory je z Východného Sibíra, severného Mongolska a Zabajkalska. Jej pestovanie sa v Európe rozšírilo v 18. storočí, najmä v Anglicku. Dnes sa tu pestuje 60% celosvetovej produkcie. Na našom území sa rozsah jej pestovania udržuje v záhradkách, na úrovni samozásobenia. Časť produkcie dovážame.

Rebarbora je viacročnou zeleninou. Doba pestovania je šesť až desať rokov. Vytvára rastliny mohutných rozmerov. Má hlboké korene a pod povrchom vytvára zásobnú koreňovú hľuzu. Staršie hľuzy resp. podzemky drevnatejú. Listové stopky dorastajú do dĺžky päťdesiat až sedemdesiat centimetrov a do šírky šesť až osem centimetrov. Listy sú dlaňovité, mierne zvlnené. Jednotlivé odrody majú rozdielnu jemnosť a farbu stopiek od zelenej cez žltú až po intenzívne červenú. Príjemnú chuť spôsobuje prítomnosť kyseliny jablčnej a citrónovej. Má mierne preháňavý účinok. Rebarbora stimuluje činnosť obličiek, zažívacieho traktu a žlčníka. Používa sa ako utišujúci prostriedok. Korene niektorých druhov sú surovinou na výrobu liekov.

Nároky na klimatické podmienky má rebarbora skromné. Stretávame sa s ňou v nížinných i horských oblastiach. Rozdiel je v tom, že vo vyšších polohách je úroda neskoršia a v teplejších vyššia.

Pozemok určený na pestovanie rebarbory prevrstvíme do šesťdesiat centimetrovej hĺbky. Súčasne zapracujeme maštaľný hnoj v dávke desať až dvanásť kilogramov na jeden meter štvorcový. Vhodné je aj zelené hnojenie. Súčasne so zaoraním maštaľného hnoja sa robí zásobné minerálne hnojenie v dávke štyridsať gramov superfosfátu a štyridsať gramov draselných hnojív na jeden meter štvorcový. Kyslé pôdy povápnime. Cez zimu ponecháme pozemok v hrubej brázde a na jar ho pripravíme k výsadbe. Výsadba je na jar istejšia . Na jar sa prihnojí dusíkom. V jeseni po odumretí listov sa kultúra každý rok pohnojí priemyselnými hnojivami. Výživu dusíkom robíme v troch dávkach, polovicu na jar pri začiatku vegetácie, druhú v dvoch termínoch a to v polovici júna a v polovici júla.

V našich klimatických podmienkach má osivo rebarbory nízku klíčivosť a často neklíči vôbec. Preto sa množí generatívne v obmedzenom množstve. Osivo sa vysieva na riedko do pareniska alebo skleníka. Po vzídení sa rastlinky dvakrát rozsádzajú.

Vegetatívne množenie je častejšie. Robí sa delením trsov alebo odkopkami zo starších rastlín. K tomu sa vyberajú rastliny zdravé, úrodné. Každá sadenica má mať najmenej jeden neporušený vegetačný vrchol a tri korienky.

Rebarboru môžeme vysádzať v jeseni i na jar. V miestach s tuhou zimou a vlhšou pôdou je spoľahlivejšia jarná výsadba, nehrozí jej nebezpečie vymŕzania. Najvhodnejšia doba výsadby je druhá polovica marca až začiatok apríla. Pri jesennej výsadbe je treba ukončiť výsadbu do polovice októbra, takto na jar začne zavčasu rásť. V prvom roku ju na zimu chránime zakrytím lístím alebo rašelinou, toto na jar zavčasu odstránime. Rebarbora je málo napadaná chorobami a škodcami, preto nevyžaduje zvláštnu ochranu. V druhom roku zberáme stopky postupne od polovice apríla do polovice až konca júna. Zberáme len niekoľko listov s celkom vyvinutou listovou čepeľou, ktorú ihneď odrežeme, aby stopky nevädli. Až v ďalších rokoch môžeme zberať až tretinu listov. Od konca júna už listy nezberáme, aby sa vytvorili veľké trsy s dostatkom zásobných látok pre budúci rok.

Listové stopky rebarbory sú vhodné na kuchynské spracovanie ako plnka do pečiva, ale i na konzervárenské spracovanie ako je džem, marmeláda, kompót, víno, šťavy a pod. Jej prednosťou je, že na jar veľmi skoro vytvára listové stopky, takže patrí medzi prvé plodiny, ktoré sú na jar k dispozícii.

Záhradkár



Vystavené: 10.4. 2006

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.