WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Rajčiak – Lycopersicon esculentum Mill.

Pôvod a použitie

Pochádza z horských oblastí Južnej Ameriky, kde ich Indiáni konzumovali už dobe pred našim letopočtom. Do Európy sa dostali s druhou Kolumbovou výpravou, ale ako zelenina sa začali pestovať až od polovici 18. storočia. Najväčšími svetovými pestovateľmi sú USA, Čína, Taliansko, Argentína, Izrael a Turecko. Pestujú sa pre priamy konzum a priemyselné spracovanie na šťavy, pretlaky a kečupy.

Význam vo výžive a spracovateľskom priemysle

Zloženie rajčiakov závisí od odrody, stupňa zrelosti plodov, podnebia, pôdy, termínu zberu a pestovateľských podmienok. Napriek podstatným rozdielom v zložení majú rajčiaky vo výžive veľký význam. Refraktometrická sušina rajčiakov v našich podmienkach sa pohybuje od 3,3 do 8,3%. Obsah minerálnych látok je od 0,3 – 0,7% a to najmä K, P, Na, Ca, Fe a Mg. Okrem toho je v popole prítomný celý rad mikroprvkov, ako sú J,Cu, Zn, F a iné. Plody sú bohaté na vitamín C. Zrelé plody ho obsahujú 160 – 540 mg.kg^-1. Obsahujú pomerne veľa karotenoidov, dôležitý je β-karotén (provitamín A.)Ďalej obsahujú tiamín, riboflavín, pyridoxín a i. Osobitosťou rajčiakov je zdraviu škodlivý solanín a tomatín. Tieto zložky sa počas zrenia plodov úplne udbúravajú.

Botanická charakteristika

Rajčiak patrí do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). V našich podmienkach je jednoročnou rastlinou. Má bohato vetvený koreňový systém, ktorý preniká do hĺbky 1 – 1,5 m, a to už 4 – 5 týždňov po výsadbe. Veľmi často sa vyvíjajú korienky aj na dolnej časti stonky.

Podľa vzrastu rajčiaky rozdeľujeme na determinantné a indeterminantné. Determinantné odrody sú nízke s ukončeným rastom, prvé súkvetie vytvárajú za 6. – 8. listom. Stonka dosahuje dĺžku 20-60 cm, preto sa pestujú bez opory a bez odstraňovania bočných výhonkov. Indeterminantné odrody majú neukončený rast. Prvé súkvetie vytvárajú za 9.-12. Listom, dosahujú výšku 2,2 m, pri pestovaní v skleníkoch a fóliovníkoch i viac. Pestujú sa pri oporách s odstraňovaním bočných výhonkov.

Listy sú porastené drobnými chĺpkami a sú dôležitým rozlišovacím znakom jednotlivých odrôd. V súkvetí býva 5 – 10 žltých kvetov. Rajčiaky sú samoopelivé, opeleniu napomáha potriasanie kvitnúcimi rastlinami hlavne pri rýchlení.

Plodom je bobuľa, rozličnej veľkosti, farby a tvaru. Bežne pestované odrody majú najčastejšie 2-3 komory v plode. Väčší počet komôr a zväčšená šírka ich prepážok má vplyv na mäsitosť plodov.

Nároky na prostredie

Rajčiaky sú teplomilné, ale na teplotu sú menej náročné než paprika a baklažán. Pre svoj vývoj potrebujú optimálne denné teploty 22 – 25^o C. Vyhovujú im hlboké, priepustné, hlinitopiesočnaté pôdy, bohaté na humus a živiny. Neznášajú ťažké a zamokrené pôdy. Potrebujú dobrú zásobu živín v pôde a veľmi dobre reagujú na hnojenie organickými a priemyselnými hnojivami. Sú citlivé na pôdnu reakciu, najlepšie sa in darí pri neutrálnej pôdnej reakcii. Rajčiaky pochádzajú zo suchšieho klimatického pásma, preto vyžadujú nižšie relatívnu vlhkosť vzduchu, najlepšie medzi 45-60%. Na túto skutočnosť musíme pamätať pri doplnkovej závlahe. Rajčiaky môžeme po sebe pestovať najskôr po 4 rokoch, pri silnom zamorení chorobami aj neskôr. Nepestujeme ich po zemiakoch, baklažáne, paprike, ktoré môžu byť zdrojom chorôb. Po rajčiakoch zostáva pozemok v dobrom stave.

Hnojenie

Základná dávka maštaľného hnoja pre rajčiaky je 40-60 t.ha^-1. Pôdnu reakciu upravujeme vápnením už k predplodine. Množstvo minerálnych živín sa dodáva podľa zásob živín v pôde, ktoré zistime laboratórnym rozborom. 14 dní pred výsadbou sa do pôdy zapracuje 40% dávky dusíka vo forme síranu amónneho a 55% dávky fosforu. Počas vegetácie sa potom aplikuje zvyšok živín, dusík vo forme liadku amónneho, neskôr vo forme liadku vápenatého a draslík v síranovej forme. Príliš vysoké dávky dusíka v pôde spôsobujú bujný rast vegetatívnych orgánov, oneskorené kvitnutie a dozrievanie plodov.

Pestovanie z priamej sejby

Táto technológia pestovania sa používa na veľkých plochách určených na mechanizovaný zber a konzervárenské spracovanie v najteplejších oblastiach. Odpadá predpestovanie sadeníc a vysádzanie. Sejme determinantné odrody do dobre pripravenej pôdy už koncom marca až začiatkom apríla, aby sme na klíčenie semien využili zimnú vlahu. Sejeme do sponu 1,25+0,35x0,10 m sejačkou na presný výsev do hĺbky 15–20 mm, čím dosiahneme počet jedincov na ha 125 tis. Výsevok sa pohybuje od 0,5 –1 kg osiva na ha. Pri tomto spôsobe pestovania rajčiakov je dôležitá aplikácia herbicídov hlavne v čase do vzídenia rastlín.

Pestovanie z priesad

Ak chceme dosiahnuť skorú, istejšiu a vyššiu úrodu v menej vhodných podmienkach, pestujeme rajčiaky z predpestovaných priesad. Priesady pestujeme v skleníkoch, vykurovaných alebo nevykurovaných fóliovníkoch. Morené osivo vysievame do riadkov 50-100 mm, prikrývame ho 10-15 mm vrstvou zeminy. Čas potrebný na vypestovanie priesad je 45-60 dní. Semeno vzchádza o 5-7 dní v závislosti od teploty. Optimálna teplota pre klíčenie je 20-25^o C. Po vzídení je vhodné teplotu na dobu 4–7 dní znížiť cez deň na 15-18^o C a v noci na 12-15^o C. V ďalšom období rastu udržujeme teplotu 19-20^oC cez slnečný deň, 17-19^oC pri zamračenej oblohe a v noci 12-14^oC. Z 1 g osiva môžeme predpestovať až 200 sadeníc. Keď rastliny tvoria 2 pravé listy môžu sa rozsádzať do pôdy, balíčkov, zakoreňovačov apod. Priesady podľa potreby zalievame, lepšie znášajú suchšie, než mokré podmienky. Vysokú vzdušnú vlhkosť znižujeme vetraním. Dva týždne pred vysádzaním začíname priesady otužovať intenzívnym vetraním. Správne vypestovaná priesada sa dá ovinúť okolo prstov bez poškodenia, má mať sýtozelenú farbu, hrubú stonku, výšku 0,25-0,30 m a nasadené nerozkvitnuté súkvetie.

Výsadba na poľné pestovanie

S výsadbou začíname v druhej dekáde mája, keď už nehrozia skoré jarné mrazy. Vysádzame ručne alebo sadzačom v spone 1,25-1,40+0,35-0,40 x 0,2-0,4 m po jednej rastline. Pri tomto spone dosiahneme počet jedincov na ha 40-50 tis. kusov. Spon volíme podľa vzrastu kultivarov, spôsobu ošetrovania, zberu apod. Výsadbu treba dokončiť do 25. mája. O 3–5 dní doplníme neujaté rastliny podsadením.

Rýchlenie

Rajčiaky dobre reagujú na vhodnú teplotu prostredia skorosťou, vyššou úrodou a akosťou plodov, čo sa dá efektívne využiť pri rýchlení. Na rýchlenie sú vhodné vykurované aj nevykurované skleníky a fóliovníky. Výsev na predpestovanie priesad pre rýchlenie robíme už od 20. januára. Po sejbe udržujeme teplotu prostredia 22-24^oC. Po vzídení teplotu znížime na 20^oC, aby sa rastliny nevyťahovali. Po vytvorení dvoch pravých listov ich rozsádzame. Po rozsadení udržujeme teplotu 20-22^oC. Postupne môžeme znížiť teplotu až na 14^oC. Výhodné je prisvetľovanie priesad umelým svetlom, aby sme dosiahli dĺžku 15-16 hodín svetelného dňa. Dobre vyvinuté priesady vysádzame do dvojradov do sponu 0,90+0,40 x 0,40 m. Vzdialenosť riadkov môžeme meniť podľa jednotlivých odrôd a spôsobu ošetrovania porastu. Na rýchlenie sú vhodné indeterninantné odrody pestované s oporou a s vylamovaním bočných výhonkov. Na rastline sa má ponechať najviac 10-12 súkvetí. Takto sa môžu rajčiaky dobre vyvíjať a rodiť.

Ošetrovanie porastu

Pri ošetrovaní porastu sa zameriavame na mechanickú a chemickú likvidáciu burín, ochranu porastu proti chorobám a škodcom, zabezpečenie optimálneho vodného režimu a potrebného množstva živín. Pri zavlažovaní dávame pozor, aby jednotlivé závlahové dávky neprekročili 25-40 mm, aby plody nepraskali. Za sezónu zavlažujeme poľné porasty 3-6 krát. Dôležitým zásahom je prihnojovanie na list. Prvý krát prihnojujeme 10-14 dní po výsadbe, druhý raz pri kvitnutí a tretí raz pri tvorbe plodov.

Chemická ochrana proti chorobám a škodcom

Rajčiak – alternáriová škvrnitosť listov a plodov

Rajčiak – baktériová bodkovitosť

Rajčiak – fytoftóra a septorióza

Rajčiak – múčnatka

Rajčiak – kladospóriová škvrnitosť listov

Rajčiaky – molice

Rajčiak – vošky

Rajčiak – pásavka zemiaková

Chemická ochrana proti burinám

Zber

Konzumné rajčiaky sa zberajú postupným zberom ručne prebierkou v trhovej zrelosť, nesmú byť úplne zrelé, aby zniesli prepravu. Z vykurovaných skleníkov a fóliovníkov zberáme od začiatku júna do konca augusta až septembra. Z poľných porastov zberáme úrodu od 15. augusta v závislosti od počasia. Zber by sme mali dokončiť do konca septembra.

Rajčiaky na priemyselné spracovanie zberáme pomocou mechanizovaných liniek pri hromadnom dozrievaní plodov (80% a viac). Tento spôsob zberu znižuje potrebu ľudskej práce 8–10 krát.

Registrované odrody rajčiakov

V Listine registrovaných odrôd z roku 2003 je zapísaných 109 odrôd kolíkových rajčiakov, kríčkových konzumných 19 odrôd, kríčkových priemyselných 24 a hobby typu 7 odrôd. Zo širokého sortimentu uvedieme iba odrody registrované od roku 2000.

1. rajčiak kolíkový

1. Alambra F1 2002

2. Aprilliana F1 2002

3. Aromata F1 2000

4. Boreal F1 2000

5. Calinbra F1 2000

6. Celaya F1 2000

7. Celzus F1 2000

8. Cindel F1 2001

9. Clotilde F1 2002

10. Cronos F1 2002

11. Dona F1 2001

12. Dorina F1 2000

13. Emil 2001

14. Fado F1 2002

15. Filon F1 2001

16. Fuensanta F1 2002

17. Geo 12 F1 2002

18. Gesa F1 2002

19. Cherolla F1 2002

20. Karamel F1 2002

21. Lasso F1 2002

22. Megana F1 2000

23. Moneta 2000

24. Perun 2002

25. Petula F1 2000

26. Platus F1 2000

27. Preciza F1 2001

28. Red Shine F1 2001

29. Renato F1 2000

30. Romus 2002

31. Romana F1 2002

32. Rougella F1 2001

33. Suzy F1 2001

34. Thomas F1 2001

35. Tolstoi F1 2000

36. Tranzit F1 2000

37. Uragan F1 2002

38. Voyager F1 2002

2. rajčiak kríčkový

1. konzumný

1. Devín 2001

2. Extra 2000

3. Hector F1 2000

4. Ľubomír 2001

5. Pavlína 2002

6. Rajka 2002

7. Sierra F1 2002

8. Sunstar F1 2001

9. Sultan F1 2001

10. Toma 2001

2. priemyselný

1. Dual Early F1 2000

2. Dual Plus F1 2002

3. Ladislav 2001

4. Nivó 2000

5. Premium 2000

6. Prima 2000

7. Šampion F1 2002

8. Šejk 2002

9. Zámčan 2001

3. hobby typ

1. Elka 2001

2. Ivo 2002

3. Moldy 2002

4. Vilma 2002

Vystavené: 14.1. 2005