WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Rajčiak jedlý a osivo z vlastnej produkcie

Rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum L.) patrí medzi naše najobľúbenejšie zeleniny, i keď z botanického hľadiska je vlastne ovocím. Za pôvodné oblasti výskytu sú považované horské údolia peruánskych Ánd, kde ich pestovali približne od roku 200 pred n.l. Aztékovia a Mayovia. Semená rajčiaka sa našli pri vykopávkach južne od Mexiko City, v jaskyniach v údolí Tehuacán. Plodová zelenina ako rajčiak a paprika sa začala v Európe pestovať po roku 1492, teda po objavení Ameriky. Príchod rajčiaka do Európy neznamenal jeho okamžitú obľubu u konzumenta. Spočiatku sa pestoval, podobne ako iné plodiny dovezené "spoza veľkej mláky" ako okrasná rastlina. Známe je odmietanie tejto zeleniny Angličanmi, ktorí boli presvedčení o jedovatosti plodov. Až anglickí prisťahovalci sa v Amerike presvedčili o jej všestrannom využívaní. Trvalo dve storočia, pokým si rajčiak v Európe našiel uplatnenie v aj v kuchynskej úprave. Konzumácia rajčiaka či už v čerstvom alebo v rôzne upravenom stave má na zdravie konzumenta veľmi priaznivé účinky. V plodoch rajčiaka je viac ako 90% vody, 5% sacharidov, 2,5% bielkovín, vysoký podiel vlákniny a neobsahuje takmer žiadne tuky. Zrelé plody rajčiaka jedlého sú bohaté na beta karotén a vitamín C, v menšej miere obsahuje aj vitamín B, chróm a draslík. Lykopén obsiahnutý v plodoch pôsobí ako účinný antioxidant. Významným poznatkom je jeho termostabilita a narastanie koncentrácie vplyvom tepelného spracovania. Plody rajčiaka jedlého nachádzajú uplatnenie aj v kozmetickom priemysle pri spracovaní drene do pleťových masiek a pleťových krémov.

Obľúbenosť rajčiaka jedlého a jeho rozšírenie prináša so sebou pri pestovaní aj riziká výskytu rôznych chorôb a škodcov. Jedným zo závažných ochorení je napadnutie rastlín vírusom mozaiky rajčiaka (Tomato mosaic virus - ToMV). Mladé rastlinky môžu byť infikované z pôdy, kde vírus prežíva na rastlinných zvyškoch aj niekoľko rokov alebo prerastá z povrchu semienka, ktoré bolo získané z infikovanej rastliny. A práve tento spôsob je nebezpečný pre pestovateľov, ktorí si dorábajú vlastné osivo a možno nepostrehli, že počas vegetácie boli rastliny infikované. Vírusové ochorenia sa v počiatočnej fáze prejavujú mozaikou na listovej čepeli, v neskorších fázach rozvoja choroby nekrózou až opadom listov, redukovaný je rast rastliny i vývoj plodov. Tie sú spravidla malé a pri silnom napadnutí porastu deformované. Keďže priama chemická ochrana proti vírusovým chorobám neexistuje, vzniku strát na úrode sa dá zabrániť preventívnymi opatreniami, napr. odstraňovaním zbytkov rastlín po zbere, elimináciou napadnutých rastlín, odstraňovaním burín.

Na našom výskumnom pracovisku sme sa pred dvomi rokmi v spolupráci s firmou Zelseed začali zaoberať testovaním zeleniny na odolnosť voči vírusovým chorobám. Na rastlinách rajčiaka jedlého sledujeme symptomatický prejav po umelej infekcii vírusom mozaiky rajčiaka. Vírus je na rozdiel od vírusu napr. uhorky alebo papriky prenosný semenom. Vo vlastnom experimente sme overovali vývoj rastlín dopestovaných zo semienok získaných z plodov infikovanej rastliny rajčiaka jedlého odrody Marmande (obr. 1).

Predpestované sadenice sme vysadili do skleníka a založili experiment pozostávajúci z dvoch variantov - variant I. - priesady dopestované z osiva z neinfikovanej rastliny (obr. 2) a variant II. - priesady dopestované z osiva z infikovanej rastliny.

Na rastlinách sme sledovali symptomatický prejav ochorenia. Najvýraznejšie sa vírus prejavil v štádiu dospelých rastlín. Typickým znakom pre ToMV je zvinutie okrajov listov, ktoré sa prejavilo aj na pestovaných rastlinách. Niektoré kvety po odkvitnutím zaschli. Atypická bola morfologická stavba stonky nesúcej plody, ktoré sa tvorili jednotlivo vo väčších vzdialenostiach od seba (obr. 1). Prvý nasadený plod mal primeranú veľkosť, ale ďalšie plody boli drobné, okrúhle, často bez rebrovania typického pre odrodu Marmande. Dozrievali oneskorene, nerovnomerne a dorástli do veľkosti rajčiakov typu "cherry".

Pre záhradkárov je potrebné, aby si všímali zdravotný stav rastlín, ak chcú získať osivo z vlastnej produkcie na dopestovanie priesad. Keďže opäť nastal čas na predpestovanie sadeníc tejto veľmi obľúbenej zeleniny, chceli sme sa podeliť o vlastné skúsenosti, aby nenastalo po niekoľko mesačnom úsilí sklamanie pri zbere plodov.

Táto štúdia vznikla vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt: Prenos efektívnych postupov selekcie a identifikácie rastlín do šľachtenia ITMS : 26220220142,spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a projektu MP a RR SR 2005 UO 27/050 02 06/050 02 06.

Vystavené: 29.4.2013