Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Produkcia koreňovej zeleniny v SR

Na Slovensku sa produkuje 300-500 tisíc ton zeleniny za rok, v závislosti od vplyvu priebehu počasia v jednotlivých rokoch.V období od roku 2000 do roku 2004 bola najvyššia prodkcia zeleniny v roku 2000 a to 469 tisíc ton a najnižšia v roku 2002, kedy sa vyprodukovalo 363 tisíc ton zeleniny. Podiel jednotlivých skupín zeleniny na celkovej produkcii a výmere v jednotlivých rokoch sa výrazne nemení. Ich poradie v roku 2004 bolo nasledovné:

Produkcia: Zberové plochy:

  1. plodová zelenina 140 725 t, 1. plodová zelenina 10 656 ha,
  2. hlúbová zelenia 120 878 t, 2. hlúbová zelenina 7 947 ha,
  3. koreňovázelenina 60 688 t, 3. koreňová zelenina 5 114 ha,
  4. cibuľová zelenina 41 245 t, 4. cibuľová zelenina 4 166 ha,
  5. struková zelenina 5 793 t, 5. struková zelenina 2 033 ha,
  6. listová zelenina 2 814 t, 6. listová zelenina 290 ha,
  7. ostatná zelenina 8 383 t. 7. ostatná zelenina 1 811 ha.

Z uvedeného grafu vyplýva, že koreňová zelenina sa podieľa 16% na celkovej produkcii zeleniny, čím táto skupina zaberá tretie miesto po plodovej a hlúbovej zelenine. Medzi hlavné druhy koreňovej zeleniny patrí mrkva, petržlen, zeler, červená repa a reďkovka. Z nich najviac sa pestuje mrkva, petržlen a zeler. Sú charakteristické tým, že ich spotreba nie je sezónna, ale takmer plynulá v priebehu roka.

Mrkva a karotka

Zberové plochy, produkcia a úroda mrkvy a karotky v období rokov 2000-2004

Roky

2000

2001

2002

2003

2004

Zberové plochy ha

3 983

3 025

2 915

3 128

3 045

Produkcia v t

51 240

37 079

43 272

42 834

41 557

Úroda v t.ha-1

12,87

11,89

13,89

13,69

13,11

Zberové plochy mrkvy a karotky sa od roku 2000 do roku 2004 pohybujú od 2 915 do 3 983 ha. Pričom najvyššia výmera bola v roku 2000 a to 3 983 ha. Produkcia sa pohybuje od 37 079 t po 51 240 t. V roku 2001 bola najvyššia produkcia mrkvy a to 51 240 t. Priemerné úrody mrkvy a karotky za sledované obdobie sú pomerne vyrovnané. Pohybujú sa od 11,89 po 13,89 ton z hektára. Najvyššia priemerná úroda za celé Slovensko sa dosiahla v roku 2002 a to 13,89 t.ha-1.

Dosiahnuté úrody mrkvy a karotky v jednotlivých krajoch za rok 2004 (Zdroj: ŠÚ SR)

Kraje

BA

TT

TN

NR

ŽA

BB

PO

KE

Úroda  t.ha-1

15,39

20,42

8,28

16,57

12,39

14,92

7,06

9,90

Najvyššie úrody mrkvy sa zaznamenali v Trnavskom kraji 20,42 t.ha-1. Nasleduje Nitriansky 16,57 t.ha-1, Bratislavský 15,39 t.ha-1 a Banskobystrický 14,92t.ha-1 a Žilinský kraj 12,39 t.ha-1. Pomerne nízke úrody boli v Košickom 9,90t.ha-1 a Trenčianskom kraji 8,28 t.ha-1. Najnižšie priemerné úrody sa dosiahli v Prešovskom kraji 7,06 t.ha-1.

Dovoz a vývoz mrkvy v SR, v tonách, za roky 2000-2004 (Zdroj VÚEPP)

 

2000

2001

2002

2003

2004

Mrkva-dovoz

7 180

6 650

5 990

8 230

8 805

Mrkva-vývoz

576

721

860

880

1 038

Petržlen

Zberové plochy, produkcia a úroda petržlenu v období rokov 2000-2004 (Zdroj: VÚEPP)

Roky

2000

2001

2002

2003

2004

Zberové plochy v ha

1 987

1 416

1 679

1 393

1 421

Produkcia v t

13 344

12 112

14 369

10 033

11 999

Úroda v t.ha-1

6,72

8,55

8,56

7,20

7,74

Zberové plochy petržlenu sa v sledovanom období pohybovali od 1 393 po 1 987 ha, čo je pomerne vyrovnané. Produkcia petržlenu kolíše od 10 033 ton po 14 369 ton. Najvyššia produkcia bola v roku 2002 a to 14 369 ton. Priemerné úrody sa pohybujú od 6,72 do 8,56 ton z hektára. Najúrodnejším rokom pre petržlen bol v sledovanom období rok 2002 s úrodou 8,56 t.ha-1.

Dosiahnuté úrody petržlenu v jednotlivých krajoch za rok 2004 (Zdroj: ŠÚ SR)

Kraje

BA

TT

TN

NR

ŽA

BB

PO

KE

Úroda  t.ha-1

10,06

10,56

6,14

12,67

4,90

7,41

4,89

5,27

Najvyššie úrody petržlenu boli v Nitrianskom kraji 12,67 t.ha-1.Nasleduje Trnavský 10,56 t.ha-1 a Bratislavský kraj 10,06 t.ha-1. Za nimi v zostupnom poradí sú Banskobystrický 7,41 t.ha-1, Trenčiansky 6,14 t.ha-1 a Košický kraj 5,27 t.ha-1.Najnižšie úrody sa dosiahli takmer zhodne v Žilinskom 4,90 t.ha-1 a Prešovskom kraji 4,89 t.ha-1.

Zeler

Zberové plochy, produkcia a úrody zeleru v období rokov 2000-2004 (Zdroj: VÚEPP)

Roky

2000

2001

2002

2003

2004

Zberové plochy  ha

1 039

154

267

272

265

Produkcia v t

12 798

1 601

2 491

2 209

2 732

Úroda v t.ha-1

12,32

10,41

9,33

8,13

10,13

Zberové plochy zeleru sa pohybovali v sledovanom období od 154 po 1 039 ha. Najväčšie zberové plochy boli v SR v roku 2000, kedy ich rozloha bola 1 039 ha. Neskôr sledujeme výrazný pokles týchto plôch. Produkcia zeleru je značne kolísavá. Od roku 2000, kedy bola 12 798 t, zaznamenávame výrazný pokles. Pričom najnižšia produkcia bola v roku 2001 a to 1 601 t. Priemerné úrody zeleru z hektára sa pohybovali za sledované obdobie od 8,13 do 12,32 ton. Najpriaznivejším rokom z hľadiska úrodnosti bol rok 2000, kedy bola priemerná úroda 12,32 t.ha-1.

Dosiahnuté úrody zeleru v jednotlivých krajoch za rok 2004 (Zdroj: ŠÚ SR)

Kraj

BA

TT

TN

NR

ŽA

BB

PO

KE

Úroda v  t.ha-1

10,30

11,20

8,31

7,80

9,00

9,24

7,52

17,70

Priemerné úrody zeleru za rok 2004 boli najvyššie v Košickom kraji 17,70 t.ha-1. Za ním nasledujú Trnavský 11,20 t.ha-1, Bratislavský 10,30 t.ha-1, Žilinský 9,00 t.ha-1, Banskobystrický 9,24 t.ha-1 a Trenčiansky kraj 8,31 t.ha-1. Najnižšia priemerná úroda bola v Nitrianskom 7,80 t.ha-1 a Prešovskom kraji 7,52 t.ha-1.

Z celkového množstva vyprodukovanej koreňovej zeleniny po odčítaní strát pri zbere, pozberovej manipulácii a po vytriedení zostáva k dispozícii trhový tovar. Z trhového tovaru predpokladaný priamy predaj bez skladovania činí 10%. Ďalších 18-20% sa dlhodobo skladuje a zvyšok asi 70% sa skladuje krátkodobo a slúži na predaj, vývoz a spracovanie.

Pre zeleninu je v SR registrovaných 147 objektov skladov s celkovou kapacitou

46 887 ton. Spotrebiteľský dopyt čerstvej koreňovej zeleniny je pomerne vyrovnaný v jednotlivých mesiacoch. Priemerné ceny koreňovej zeleniny za roky 2000-2004 uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

Priemerné ceny koreňovej zeleniny v SR za tonu za roky 2000-2004 (Zdroj: VÚEPP)

Roky

2000

2001

2002

2003

2004

Mrkva bez vňate

6 117

6 316

6 385

6 391

5 929

Mrkva s vňaťou

10 958

9 849

9 339

12 508

12 575

Petržlen bez vňate

12 192

12 276

12 347

12 738

12 207

Petržlen s vňaťou

9 423

8 943

9 339

9 720

10 263

Zeler bez vňate

8 965

8 260

9 151

9 297

8 882

Zeler s vňaťou

9 872

11 653

11 812

11 969

12 013

Červená repa

5 655

5 244

5 436

5 419

5 463

Reďkovka

30 932

29 379

-

-

-

Domáca ponuka kryje dopyt asi od júna do konca roka, kým je k dispozícii skladovaná koreňová zelenina. V zimných mesiacoch sa domáci nedostatok nahrádza dovozom najmä z Poľska, Holandska, Španielska a Talianska.

Dovoz cibuľovej zeleniny do SR, v tonách, v rokoch 2000-2004 (Zdroj: VÚEPP)

 

2000

2001

2002

2003

2004

Cibuľa

18 402

11 857

11 408

15 046

11 484

Cesnak

1 884

2 069

2 154

3 638

2 618

Pór

815

798

911

1 151

1 455

Vývoz cibuľovej zeleniny zo SR, v tonách, v rokoch 2000-2004 (Zdroj: VÚEPP)

 

2000

2001

2002

2003

2004

Cibuľa

853

2 557

2 450

1 129

547

Cesnak

167

166

190

94

447

Pór

15

35

13

27

264

 

Vystavené: 5.1. 2006

Autori textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD., Ing. Ján Červenka