Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


OBNOVENIE ZDROJOV PRÍRODNÉHO FARBIVA

 

V chemickom priemysle sa v ostatných štyridsiatich rokoch dosiahlo získavanie syntetických farbív pre rôzne účely. Vyriešil sa dostatok farebnej škály v záujme rešpektovania požiadavky na odolnosť, stálosť, spôsob nanášania, riedenie a ďalšie procesy. Ich použitie je vhodné pre povrchové farbenie predmetov, zariadení, exteriérov a interiérov. Aj keď takáto chemická výroba zaťažuje pracovné a životné prostredie, v súčasnosti nie je možné vzhľadom k požiadavkám trhu redukovať produkciu takto získaných farbív.

Pri akceptácii sprísnených podmienkach na udržanie alebo nezhoršovanie podmienok životného prostredia sa už vytvára predstava využitia určitých kompozícií farieb z prírodných podmienok. Vyžaduje to cielenú produkciou vybraných druhov rastlín, extrakciu ich užitočných častí a ďalšiu procesnú úpravu pre cielenú kvalitu pôvodného prírodného farbiva.

V rámci riešenia úlohy výskumu a vývoja č. SP 26028 OC 05-3.1 sa Výskumný ústav zeleninársky zameral na obnovenie pestovania a využitia zabudnutých rastlín na farbiarenské účely. Mimo iných rastlín na seba púta pozornosť nepestovaná rastlina Farbovník obyčajný (Isatis tinctoria L.) požlť farbiarsky (Carthamus tinctorius L) a pre farbiarenské účely nepoužívaná Paprika koreninová (Capsicum annuum L.).

Farbovník obyčajný na farbiarenské účely poskytuje vňať, hlavne mladé listy kopijovitého tvaru. Praktické skúsenosti s pestovaním na Slovensku nie sú. Sporadicky sa vyskytuje v niektorých Botanických záhradách univerzít a rastie ako burina napr. pri poľných cestách vybraných lokalít. K pestovaniu v hospodársky významných rozmeroch je potrebné zabezpečiť osivo zo zahraničia.

Rastlina poskytuje skupinu modrých farbív indigo ako izatan, indican, pričom v XVIII. storočí bol dôležitým zdrojom uvedeného farbiva napr. v južnom Taliansku s využitím v textilnom priemysle.

Pri určení parametrov produkcie bol zistený vysoký stupeň genetickej diverzity až polymorfizmus vybraných genotypov. Pri ošetrení trámov striech domov v Nemecku, ošetrených extraktom farbovníka obyčajného neprišlo k ich poškodeniu hubami alebo škodcami. Pokusy vykonané v južnej Európe ukázali možnosť zavedenia, určitú adaptabilitu a pestovateľský význam tejto kultúry pre cielené využitie extraktu získaných pigmentov. Tvorbu farbív podporuje dostatok slnečného svetla. Tým sa vytvára názor, že vhodnou dobou zberu vňate je po perióde zvyšujúceho sa slnečného žiarenia. Farbovník obyčajný je jednoročnou plodinou, rozmnožuje sa osivom. V našich podmienkach produkcie sa porast može založiť na jar alebo z jesenného výsevu. Spon výsevu je 0,2m x 0,03m. Klíči nepravidelne.

Požlť farbiarsky, kde užitočnou časťou rastliny sú korunné plátky výrazného žlto-oranžového vyfarbenia využívané ako farbiaci ingredient do polievok a jedál. Osivo má podobné slnečnici z ktorej sa vyrábal jedlý olej. V XVII. storočí bol dôležitým zdrojom uvedeného farbiva a oleja. Tento sa uplatnil ako komponent balzamov, krémov, mydiel a účinné farbivo sa uplatnilo pri farbení hodvábu a vlny ale tiež na očné linky. V povojnových rokoch našej zemepisnej šírky našla uplatnenie ako olejnatá plodina v niektorých krajinách Európy. V minulosti bola v našich podmienkach pestovania vytlačená slnečnicou ktorá poskytovala vyššiu úrody osiva pre získavaní slnečnicového oleja.

Požlť farbiarsky je cennou dekoratívnou rastlinou interiérových kompozícií hál a schodísk v čerstvom alebo sušenom stave. V nám exotických krajinách od Zakaukazska až po Japonsko je súčasťou praktického života.

Rozmnožuje sa osivom. Osivo pre založenie produkčných porastov je potrebné doviezť zo zahraničia. Jednoročná rastlina v stave zberu dosahuje výšku okolo 0,7 m s počtom kalichov na rastline od 8 do 24 z ktorých sa získavajú vyfarbené korunné plátky ručným zberom. Uvedený produkt s vlhkosťou 11% má hmotnosť 11 -28 g z jednej rastliny, ktorý parameter bude rozhodujúci pri ekonomike pestovania. Je typickou teplomilnou a sucho vzdornou rastlinou s hlbším koreňovým systémom. Vysieva sa včas na jar, rastlina odoláva slabším mrazom. V priebehu kvitnutia vyžaduje suché počasie. Potreba osiva pri výseve do riadkov vzdialených 0,3m činí asi 30-40kg.ha-1. Založený porast sa viacnásobne plečkuje. Najnáročnejšou je potreba živej práce v období kvitnutia prevažne v mesiaci júl pri zbere korunných plátkov ktoré sa musia dočasne uskladniť na dobre vetrateľnom mieste pod prístreškom. Zberové obdobie trvá asi 2 – 3 týždne. Úroda osiva je 1,5 – 3 t.ha-1 .

Z uvedených korunných plátkov vo vysušenom stave (carthami flos) je možné extrahovaním izolovať rastlinné farbivo obsahujúci žlto-oranžový pigment carthamin ako zdroj prírodného farbiva využiteľný i v nepotravinárskom sektore (textílie, hračky).

Paprika koreninová poskytuje červené plody. Z nich po určitých technologických úpravách (fermentácia po zbere, sušenie) sa získava červeno vyfarbené melivo, všeobecne známe a využívané ako významný ingredient v potravinárskom priemysle. Kvalita meliva sa posudzuje úrovňou zastúpenia prírodného farbiva skupiny farbív kapsantín. Z produkčno-ekonomického hľadiska založenie porastu koreninovej papriky z pripravených priesad, technológia pestovania (okopávky) ale hlavne prebierkové, viacnásobné zbery, pozberová úprava a dočasné skladovanie, sú najnáročnejšou etapou požiadaviek na živú prácu. Táto kultúra nachádza svoje umiestnenie v prídomových záhradách, na menších rodinných farmách a na cielených produkčných plochách producentov a spoločností, rôznej veľkosti plochy hospodáriacich na pôde.

Znovu zavedenie do pestovania pre farbiarenské účely vyžaduje úsilie, vytrvalosť a sústredenosť pre akceptovanie požiadaviek uvedenej rastliny na pestovateľské prostredie, hustotu porastu priameho výsevu, náročnosť na hnojenie, prípadnú závlahu, ochranu porastu a náročnosť na viacnásobný ručný zber s ich následnou technológiou spracovania. Spôsob pestovania vyžaduje vypracovanie správnej pestovateľskej praxe (GAP) na ktorej problematike teraz pracuje tým Výskumného ústavu zeleninárskeho pre potenciálnych pestovateľov a záujemcov o túto kultúru.

 

Vystavené: 14.3. 2006

Autor textu: Tibor Tóth, MSc, PhD