Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Ako sa pripraviť na sejbu skorej zeleniny na záhony

V záhradke si môžeme dopestovať takmer všetky druhy zeleniny. Treba však zvážiť, pre ktoré druhy sa rozhodneme. Majme na zreteli, dôležitosť striedania plodín. Považuje sa za jednoduchú a účinnú biologickú metódu, ktorá napomáha zachovať pôdnu úrodnosť. Reguluje potrebu hnojenia, šírenie chorôb, škodcov a burín. Rovnaký druh zeleniny alebo príbuznej rastliny by sa nemal pestovať na rovnakom mieste skôr ako tri až štyri roky.

Pred pestovaním treba pripraviť pôdu. Cieľom je vytvoriť optimálne podmienky pre rast a vývin rastlín. Rozoznávame jesennú a jarnú prípravu pôdy. Na jeseň sa zapravia zvyšky zdravých rastlín predplodiny. Podľa druhu predplodiny a plánovanej zeleniny sa urobí rýľovanie so zapravením maštaľného hnoja, prípadne draselných a fosforečných priemyselných hnojív. Ozdravenie pôdy sa zabezpečuje tým, že sa rôzne škodlivé zárodky dostávajú do hĺbky a ničia sa. Významné pri tomto spôsobe je aj zachytávanie zimnej vlahy, lepšie premŕzanie a tvorba želateľnej štruktúry pôdy. Na zimu sa necháva pôda po rýľovaní neošetrená s veľkými hrudami. Na jar v čase optimálnej vlhkosti pôdy začíname urovnávať pôdu. Aplikujú sa aj potrebné množstvá priemyselných hnojív, ktoré sa zapravia hrabľami a pripraví sa pôda na sejbu alebo výsadbu. Prípravou pôdy podporíme poľnú vzchádzavosť pre priame sejby zeleniny. Vrchná vrstva pôdy, 30 – 40 mm, má mať jemnú štruktúru.

Na otázku čím a v akom množstve hnojiť, najlepšie posúžia výsledky pôdneho rozboru. Na jeseň sa použijú organické hnojivá (maštaľný hnoj, kompost, zelené hnojenie, Lignofert, substráty na báze zeminy, piesku, produkty z kôry a drevín, listovka, hrabanka a pod.). Nedostatok organickej hmoty v pôde má dlhodobé negatívne následky pre úrodnosť pôdy. Pestovaná zelenina v pôdach chudobných na organickú hmotu nemôže dostatočne využívať živiny ani z priemyselných hnojív. Pôdy s nedostatočnou organickou hmotou nie sú schopné dosť intenzívne rozkladať zvyšky pesticídov a rôznych škodlivín. Treba však vedieť, ktoré zeleniny nevyžadujú alebo neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom.

Na jar sledujeme počasie, vlhkosť pôdy a teplotu. Ak pôda obschne natoľko, že sa už nelepí, môžeme začať s úpravou pôdy a prípravou záhonov na sejbu. Najprv treba pôdu urovnať, prípadne pohnojiť priemyselnými hnojivami, ktoré rozsypeme a zapravíme hrabľami. Priemyselné hnojivá používame v nevyhnutných množstvách. Uprednostňujú sa pomaly rozpustné hnojivá. Potom pôdu necháme takto odpočinúť asi dva až tri týždne. Keď to počasie dovolí a teplota pôdy dosiahne aspoň dosiahne 5-10 oC, môžeme začať siať najskoršie druhy zeleniny.

 

Skoré priame výsevy zelenín

Štiav záhradný – Rumex acetosa var. hortensis L.

Jedlou časťou sú vyvinuté listové ružice odrezané pod spodnými listami alebo jednotlivé listy bez stopiek. Štiav záhradný môžeme pestovať vo všetkých polohách a pôdach. Dobre znáša i zatienené miesta. Pestujeme ho väčšinou z priamej sejby od polovice marca až do septembra, ale aj delením trsov, oddelkov, a to skoro na jar. Sejeme do riadkov vzdialených od seba 20 až 30 cm. Oddelky sadíme v riadku na 40 cm. Po vzídení sa odporúča jednotiť na vzdialenosť 20 cm v riadku. Počas vegetácie odburiňujeme a súčasne kypríme pôdu okopávaním. Za 40 – 50 dní od výsevu môžeme zberať. Keď sa objavia kvetné stonky, treba ich odstrániť, čím podporíme tvorbu nových kvalitných listov a predĺžime zber. V záhradke režeme listy postupne podľa potreby, alebo naraz každé tri až štyri týždne. Keďže je to trváca rastlina odolná voči mrazom, nechávame ho na stanovišti niekoľko rokov. Staršie trsy veľmi skoro na jar vytvárajú nové listy, poskytujú čerstvú zelenú hmotu už od apríla.

 

Špenát siaty - Spinacia oleracea L.

Na teplo nie je náročný, naopak je odolný proti nízkym teplotám. Semená klíčia už pri 3-4 oC a napučané vydržia vo vlhkej studenej pôde bez toho, aby začali hniť. Rastliny dobre znášajú krátkodobé mrazy až do –8 oC aj vo fáze klíčnych listov. Počas vegetácie je optimálna teplota 15 – 18 oC. Vyššie teploty nad 25 oC, najmä za sucha, spôsobuje vytváranie drobných, tvrdých listov a predčasné vybiehanie do kvetu. Dobre znáša zatienenie, preto sa môže pestovať aj ako podplodina v sadoch a záhradách. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy špenát rastie pomaly, vytvára málo listov, nízku úrodu horšej kvality.

Špenát vyžaduje pôdu v starej sile, hnojenie maštaľným hnojom môže byť škodlivé. Dobre reaguje na hnojenie dusíkom. Treba však postupovať opatrne, lebo nadmerný prísun dusíka spôsobuje zvýšenie obsahu dusičnanov v konzumných častiach.

Špenát ako predplodinu sejeme čo najskôr na jar. Ak pôda obschne môžeme siať už koncom februára. Zvyčajne sa vysieva v marci a najneskôr začiatkom apríla. Z neskoršej sejby sa posúva vegetácia do obdobia dlhého dňa, kedy je nebezpečie predčasného vybiehania so kvetu. Sejeme do hĺbky 3-4 cm do riadkov vzdialených 15-30 cm a v riadku na vzdialenosť 1,5-3 cm. Hustou sejbou sa dosahujú vysoké úrody. Osivo vyklíči do 6 dní a vzíde do 6-14 dní od sejby. Od vysiatia po zber uplynie 45-90 dní, podľa použitej odrody.

 

Mangold – Beta vulgaris subsp. cicla, syn. Beta hortensis (Mill.)

Rozlišujú sa dve formy mangoldu. Mangold listový má tenšiu stopku a konzumujú sa listové čepele ako špenátová zelenina. Mangold stopkový má širšie stopky a konzumnou časťou sú zdužnatené listové stopky a čepele. Mangold sa môže pestovať takmer všade, ale najlepšie sa mu darí v repárskej oblasti na vlhkých pôdach s vysokým obsahom živín. Znáša aj polotieň a prospieva vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. Pri nedostatočnej výžive vytvára drobné listy, tenšie listové stonky. Môže sa pestovať aj na pôdach vyhnojených maštaľným hnojom. Sejeme v druhej polovici apríla priamo do voľnej pôdy. Hĺbka sejby má byť 2-4 cm, šírka riadkov sa má pohybovať medzi 30-50 cm. V domácich záhradách sejeme do hniezd 3 až 4 klbôčka.

 

Kôpor voňavý – Anethum graveolens L.

Kôpor by nemal chýbať v žiadnej záhrade. Väčšinou aj sám vyrastie zo semien roztrúsených z dozrievajúcich rastlín v minulom roku. Vtedy rastie po celej záhrade. Keď si ho chceme ponechať, dávame pozor, aby sme ho nevykopali pri okopávaní. Ak kôpor v záhrade nemávame, môžeme si ho dopestovať výsevom na hriadku. Sejeme skoro na jar v marci až apríli. Aby sme mali mladý kôpor až do jesene, môžeme ho siať aj neskôr, alebo postupne.

 

Mrkva obyčajná – Daucus carota L., subsp. sativus

Patrí medzi najrozšírenejšie zeleniny. Konzumnou časťou je dužinatý koreň, ktorý má mať slabý stržeň a širokú kôru. Pôdy majú byť ľahšie, výhrevné, nevysýchavé a dobre zásobené vápnikom. Chlór pôsobí nepriaznivo na tvorbu karoténov a znižuje úrody, preto nepoužívame chloridové formy hnojív. Semeno klíči už pri teplote 3-4 o C, preto sa vysieva skoro na jar, väčšinou v marci, ak pôda už preschla. Neskorá mrkva sa pre jesenný zber seje v apríli až máji. Pre celoročné pestovanie mladej karotky možno vysievať postupne po troch týždňoch s posledným termínom začiatkom júna. Seje sa plytko do riadkov vzdialených od seba na 30 cm. Semeno vzchádza až za 2-5 týždňov. Vo fáze troch až štyroch lístkov jednotíme porast karotky na vzdialenosť 3-5 cm a neskorú mrkvu na 8-10 cm. Mrkvu zbierame v záhradke postupne podľa potreby.

 

Petržlen koreňový – Petroselinum hortensis (Hoffm.)

Darí sa mu aj na chladnejších stanovištiach stredných polôh, s dobre štrukturovanou pôdou. Nepestujeme ho v prvom roku po hnojení maštaľným hnojom, ale až v druhom roku. Skoré odrody vysievame priamo na dobre pripravený záhon skoro na jar, aby sa pri vzchádzaní využili jarné dažde. Ak je sucho, pred výsevom pôdu zavlažíme. Môže sa však vysievať postupne od marca až do konca júna. Hĺbka výsevu má byť 1-3 cm. Sejeme do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené 30 – 40 cm. Po vzídení porast pretrhávame na vzdialenosť 10 – 20 cm. Mladú vňať, ktorú sme odstránili aj s koreňom, môžeme použiť pri varení alebo na chlebíčky.

 

Petržlen vňaťový – Petroselinum hortense var. crispum (Mill.)

Vo všeobecnosti petržlen záhradný - vňaťový delíme na hladkolisté formy a kučeravé. Kučeravé formy majú veľmi dekoratívne tvary. Pre produkciu petržlenu vňaťového vyhovujú teplejšie oblasti, ale dobre sa mu darí i na chladnejších stanovištiach stredných polôh. V suchších podmienkach je používanie závlahy nutnosťou. Petržlen vňaťový sa pestuje zo sejby v skorom jarnom období, podobne ako iné druhy koreňovej zeleniny. Osivo sa vysieva do hĺbky jeden až dva centimetre pri vzdialenosti riadkov štyridsať až päťdesiat centimetrov so vzdialenosťou rastlín šesť až desať centimetrov. Po priamom výseve semien sa povrch pôdy valcuje. Po vzídení a zosilnení rastlín petržlenu vňaťového, keď má asi tri až päť listov, sa pozemok kyprí medzi riadkami.

 

Paštrnák – Pastinaca sativa L.

Konzumnou časťou paštrnáku je koreň najčastejšie vretenovitého tvaru, podobný petržlenu. Šupku má žltkastú, dužina je biela. Má príjemnú sladkastú chuť s arómou, pripomínajúcou petržlen. Nároky paštrnáku na prostredie sú podobné ako pri petržlene. Paštrnák sejeme do voľnej pôdy od začiatku marca. Osivo má obyčajne nízku klíčivosť. Hĺbka sejby má byť 2 cm, šírka riadkov 30-40 cm a v riadku sa jednotí na vzdialenosť 10-15 cm. Vzchádza za 2 až 3 týždne. Ošetrovanie spočíva v odburiňovaní, v okopávaní a polievaní. Doba od výsevu do zberu sa pohybuje od 140 do 200 dní.

 

Čierny koreň – Scorzonera hispanica L.

Konzumnou časťou je v prvom roku vytvorený dužinatý, dlhý a valcovitý koreň. Má čiernu farbu, bielu dužinu, z ktorej pri narezaní vyteká smotanovobiela lepkavá šťava. Prvý rok tvorí valcovitý koreň, ktorý dosahuje dĺžku asi 30-40 cm a hrúbku 3-4 cm. Druhý rok vyrastie kvetná byľ. Neznáša pôdy čerstvo vyhnojené maštaľným hnojom. Pôdna reakcia (pH) má byť neutrálna až mierne kyslá. Nevhodné sú zamokrené a kamenisté pôdy. Je odolný proti nízkym teplotám, dobre prezimuje a nevymrzne. Väčšie úrody však dáva v teplých oblastiach. Pre čierny koreň pôda musí byť hlboko prepracovaná. Čierny koreň pestujeme z priamej sejby do voľnej pôdy. Osivo sejem skoro na jar v marci do riadkov 30-40 cm a do hĺbky 3-4 cm. Vzdialenosť rastlín v riadku má byť 8-10 cm. Z jarných výsevov môžeme zberať jednorázovo na jeseň alebo až na jar.

 

Reďkovka – Raphanus sativus L. var. radicula (Pers.)

Najobľúbenejšie sú skoré jarné guľaté reďkovky červenej farby. Patrí medzi najskoršie zeleniny. Má krátku vegetačnú dobu, ktorá trvá od výsevu po zber 40 – 50 dní. Obľubuje stredne ťažkú až ľahkú pôdu s dobrým obsahom humusu a s dobrými vlhkostnými podmienkami. Pri skorom jarnom pestovaní je dôležité rýchle ohrievanie povrchovej vrstvy pôdy.

Reďkovka sa pestuje v druhej trati. Jarná sa používa ako predplodina pred hlavnými druhmi zeleniny. V neskoršom období sa pestuje aj ako medziplodina alebo následná plodina. Na jar vysievame reďkovku čo najskôr, postupne až do apríla, prípadne do konca mája. Neskoršie výsevy skorých odrôd spôsobujú vybiehanie do kvetu. Vyhovuje medziriadková vzdialenosť 16-20 cm a hĺbka sejby 1 cm. Po vzídení porast jednotíme na 5 cm.

 

Cibuľa kuchynská – Allium cepa L.

Je predstaviteľkou dvojročnej rastliny. V prvom roku vegetácie tvorí cibuľu a v druhom roku kvet a semená. Vplyvom tepla a svetla, alebo ak použijeme na sadenie väčšiu štupľovku než s priemerom 1,5 cm, cibuľa vybieha do kvetu už v prvom roku. Cibuľu nepestujeme na pôde vyhnojenej maštaľným hnojom skôr než v druhom až treťom roku.

V záhrade pestujeme cibuľu hlavne za účelom získania skorej jarnej cibuľky so zelenou vňaťou a v menšej miere na dopestovanie suchej cibule. Pestovať môžeme z priamej sejby, alebo zo štupľovky. Pri priamom výseve je dôležitý čo najskorší výsev. Medziriadková vzdialenosť sa môže pohybovať medzi 25-30 cm. Po vyjednotení by mali byť rastlinky od seba vzdialené 5-10 cm. V prípade potreby porast okopávame a zavlažujeme. Ak pestujeme zo sadzačky, sadíme ich do riadkov 30 cm od seba a do hĺbky 2-3 cm. Sadzačka (štupľovka) pre dopestovanie kvalitnej zelenačky môže mať aj priemer väčší než na pestovanie suchej cibule, a to 1,5-2 cm. Len čo cibuľka dosiahne konzumovateľnú veľkosť, môžeme začať zbierať prebierkou. Pri mladej cibuľke sa môže použiť aj zelená vňať pri varení, alebo v surovom stave podobne ako pažítka. Cibuľu, ktorú nepozbierame v zelenom stave, môžeme nechať narásť a dozrieť na suchú cibuľu.

 

Hrach siaty záhradný - Pisum sativum L. subsp. hortense (Neillr.)

Hrášok je jednoročnou rôzne vysokou bylinou. Plod je struk so 4-13 zrnami. Má relatívne krátku vegetačnú dobu a jeho semená sa nachádzajú v optimálnom stupni zrelosti len niekoľko dní. Hrášku najviac vyhovujú stredne teplé oblasti. Vyžaduje dostatok dostupnej vlahy. Nevhodné sú ťažké, mokré pôdy v neštruktúrnom stave. Nevyžaduje hnojenie maštaľným hnojom a zaraďujeme ho až do tretej až štvrtej trate. Hrášok pestujeme zásadne z priamej sejby na jar. Pri klíčení hrach nie je zvlášť náročný na teplo, ale v priaznivých podmienkach vyklíči za 7-9 dní. Skoré sejby sa môžu uskutočniť už od polovice marca v najteplejších regiónoch. Inak sa seje od začiatku apríla. Medziriadková vzdialenosť môže byť 20-30 cm a hĺbka sejby 5-6 cm. V riadkoch by mali byť vzídené rastliny od seba 4-6 cm. Po sejbe by sa pôda mala mierne zavlažiť.

 

Vystavené: 8.2. 2007

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.