Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Príprava priesad na rýchlenie zelenín
a najčastejšie chyby pri ich domácom dopestovaní

Rýchlenie zeleniny je pestovanie zeleniny v umelo vytvorenom prostredí (parenisko, skleník, fóliovník a pod.). Rýchlená zelenina je určená hlavne na priamu spotrebu najmä v  prvom, druhom a štvrtom štvrťroku.

Táto zelenina sa svojou biologickou hodnotou vyrovná rovnakým druhom poľnej zeleniny, je však jemnejšia, krehkejšia i chutnejšia lebo bola vypestovaná bez rušivých vplyvov premenlivého počasia. Podľa výsledkov výskumu je obsah hlavných nutričných látok v rýchlenej zelenine rovnaký ako v zelenine vypestovanej na poli, iba obsah vitamínu C je o niečo nižší.

Hlavnými druhmi zeleniny, ktoré sa v našich podmienkach rýchlia sú šalát hlávkový, kaleráb, uhorky šalátové, rajčiaky, paprika, reďkovka, cibuľa, karfiol a kel hlávkový. Menej zastúpené sú čakanka šalátová, karotka, žerucha siata, pažítka, zeler buľvový, petržlen a pod.

Pestovateľské substráty

Kvalita dopestovaných priesad je vo veľkej miere závislá na kvalite pestovateľského substrátu. Základným kritériom kvality substrátu je vysoký obsah humusu a organických látok, vyrovnaný pomer živín, nízka špecifická hmotnosť zaručujúca kyprosť, ľahkosť a vzdušnosť. Na trhu je dostatočný sortiment vhodných substrátov na predpestovanie priesad vyrobených na báze rašeliny, ktoré sa vyznačujú tým, že neobsahujú semená burín, zárodky chorôb a škodcov. Majú dobrú štruktúru pre priaznivý rast koreňovej sústavy, dobrú sorpčnú schopnosť aj vhodnú kyslosť prostredia. Použitie kvalitných substrátov má priaznivý vplyv na získanie zdravotne nezávadnej priesady bez použitia, alebo len s obmedzeným použitím pesticídnych prípravkov.

Spôsoby predpestovania priesad

Priesadu predpestujeme v podstate štyrmi spôsobmi: riedkou sejbou, rozsadzovaním, črepníkovaním a balíčkovaním.

Riedka sejba

Debničku, misku, kvetináč naplníme pripraveným výsevným substrátom, prebytočnú zeminu stiahneme doštičkou. Do takto pripravených nádob vysievame semeno priamo tak, aby sme ho rozhodili rovnomerne po celom povrchu (siatie “naširoko”). Je zbytočné v nádobách vysievať do riadkov, pretože rastliny je potrebné presádzať (pikírovať). Po vysiatí semeno ľahko pritlačíme, opatrne zavlažíme a zasypeme slabou vrstvou preosiateho substrátu. Nádoby s vysiatym semenom umiestnime v skleníku, parenisku alebo v miestnosti s teplotou okolo 18o C. Teplomilné zeleniny (uhorky, rajčiaky, paprika, baklažán a pod.) vyžadujú teplotu 22 – 25o C. Kým semená nevzídu, môžu byť aj v tme. Len čo však začnú vzchádzať, ihneď ich premiestnime na svetlo, ináč by sa vyvíjali slabé a dlhé rastlinky.

Podobne ako do debničiek a misiek môžeme siať aj do záhonov, napr. v pareniskách a vykurovaných fóliovníkoch. Ak nemienime priesadu pikírovať, môžeme siať i do riadkov vzdialených od seba 5 – 6 cm. Vzdialenosť semien v riadku má byť 2 – 5 cm. Po vzídení rastlinky ponechávame na záhonoch, až vytvoria 3 – 5 pravých listov, a potom ich vysadíme. Nepikírovaná priesada však nie je taká kvalitná.

Rozsádzanie (pikírovanie)

Rastliny v čase, keď majú úplne vyvinuté klíčne listy, rozsádzame, pričom im zaštipujeme hlavný korienok, čím ich donútime k vývinu postranných korienkov. Rastliny pikírujeme do debničiek pomocou malého kolíka. Rozsádzame len silné a zdravé jedince na vzdialenosť podľa druhu zeleniny 30 x 30 mm, 50 x 50 mm až 100 x 100 mm. Niektoré druhy (zeler) pikírujeme dva razy. Pikírovanie je veľmi prácny spôsob, ktorý nahradíme riedkou presnou sejbou do črepníkov

Pestovanie v črepníkoch

Malé rastlinky vysádzame do črepníkov naplnených zeminou. Najčastejšie sa používajú črepníky s priemerom 60 – 140 mm, s pálenej hliny, alebo z plastov. Najvhodnejšie sú rašelinovo-celulózové zakoreňovače zatavené v paletách. Rastliny v nich dobre zakorenia a s nimi sa aj vysádzajú.

Balíčkovanie

Do balíčkov spevnenej zeminy sa vysádzajú rastliny vo fáze vývinu klíčnych listov a v nich sa dopestujú až do obdobia vysádzania. Tento spôsob predpestovania priesad sa používa najčastejšie vo veľkovýrobe.

Ošetrovanie zeleninových priesad

Pri ošetrovaní zeleninových priesad sa do optimálneho pomeru upravujú rastové podmienky, t. j. svetlo, teplota, vlaha, ovzdušie a živiny tak, aby sadenice neprerástli, boli primerane silné, nevytiahnuté a zdravé. Základné práce pri ošetrovaní priesad na rýchlenie sú prikurovanie a vetranie, zalievanie, tienenie a umelé osvetľovanie, prihnojovanie a ochrana proti chorobám a škodcom.

Prikurovanie

Dbáme na to, aby teplota bola rovnomerná a aby sa zachovalo mierne kolísanie medzi dennou a nočnou teplotou. Pri zamračenom počasí a v noci, keď nemôže prebiehať fotosyntéza, udržiavame nižšie teploty a pri lepšom osvetlení vyššie teploty. Teplota však nesmie klesnúť pod kritickú hodnotu, a to hlavne pri zeleninách, ktoré majú krátke jarovizačné obdobie (skorý kaleráb a zeler). Nachladnutie rastlín spôsobuje pri niektorých druhoch predčasné vybiehanie do kvetu. Nízke teploty môžu zničiť hlavne teplomilné druhy zelenín.

Vetranie

Výmena vzduchu v priestoroch na dopestovanie priesad je potrebná, pretože nehybný vzduch, vysoká teplota a vlhkosť napomáha rozvoju chorôb. Intenzitu vetrania volíme podľa druhu a veľkosti sadeníc a podľa počasia. Priesady určené na rýchlenie netreba pred výsadbou osobitne otužovať.

Zalievanie

Zalievanie musí byť primerané, nadbytok vody spôsobuje vyplavovanie živín a spomaľuje rast koreňov. Musí byť pravidelné, aby rastliny neustále rástli. Voda na zalievanie má byť predhriata na teplotu ovzdušia. Na studenú vodu sú citlivé hlavne uhorky a paprika. Polievať musíme primeraným prúdom vody. Na väčších plochách sa najčastejšie používajú kanvy s kropiacou ružicou alebo hadice s hmlovkami, aby sa mladé rastliny nepoškodili silným prúdom vody. Debničky a iné nádoby polievame fľašou s predierovaným uzáverom.

Tienenie a umelé osvetľovanie priesad

Tienenie sa používa iba pri rastlinách, ktoré nie sú náročné na svetlo, a pri intenzívnom slnečnom žiarení. Tieniť je vhodné po pikírovaní za slnečného počasia. Tak zabránime prílišnému vysychaniu a vädnutiu, ba časti aj spáleniu rastlín.

Zeleninová priesada pestovaná v jesenných a zimných mesiacoch má zvyčajne nedostatok prirodzeného svetla. I keď má dostatok tepla, nemôže využiť všetky živiny obsiahnuté v zemine a vyvíja sa pomaly. Priesady osvetľujeme od 5. hodiny ráno až do úplného rozodnenia a od 15. – 16. hodiny do 22. hodiny. Predĺženie svetelného dňa v priebehu 2 – 3 týždňov má veľmi priaznivý vplyv na ďalší vývoj rastlín, ktoré sú silnejšie a skôr dospievajú. Na osvetľovanie najlepšie reagujú rajčiaky a uhorky. V prípade nedostatku svetla sú rastliny slabé, svetlo-zelené a vybehnuté.

Prihnojovanie

Aj pestovaná priesada je vďačná za prihnojenie. Ak je použitá zemina dobre zásobená živinami stačí prihnojovať tekutými hnojivami na list. Prihnojovanie robíme za mierne zamračeného počasia. Do večera majú rastliny obschnúť. Ak zostanú vlhké, ľahko ich napádajú hubové a bakteriálne choroby. Prihnojovať treba veľmi opatrne, lebo mladé rastliny môžeme ľahko spáliť, alebo poškodiť.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ochrana proti chorobám a škodcom má byť preventívna. Začíname morením osiva pred sejbou a dezinfekciu priestorov a náradia. Najčastejšou chorobou pri pestovaní priesad je padanie vzchádzajúcich rastlín. V prípade výskytu obmedzíme zavlažovanie, intenzívne vetráme a priesady ošetríme prípravkami Fundazol 50 WP v 0,1% koncentrácii (zálievkou pri sejbe, len na kapustovú zeleninu), alebo Previcur 607 SL v 0,15-0,25 % koncentrácii (zálievkou po sejbe a presadení, nepoužívať na kaleráb). Pri výskyte iných chorôb a škodcov postupujeme podľa platných metodík.

Keď vytvoríme optimálne pestovateľské prostredie pre priesady, podarí sa nám dopestovať kvalitnú sadbu na rýchlenie. Vyhneme sa tak najčastejším chybám pri domácom dopestovaní. Nekvalitnú priesadu najčastejšie záhradkári dopestujú na parapetných doskách okien, pod ktorým je umiestnené vykurovacie teleso a nedá sa zabezpečiť regulovanie teploty. Tiež vznikajú chyby aj pri slabo osvetlení, kedy sa rastliny vyťahujú a otáčajú za zdrojom svetla. Správne dopestovaná priesada určená na rýchlenie má mať sinú, ale pružnú stonku, husté olistenie a dobre vyvinuté korene. Klíčne listy majú byť čo najnižšie. Listy majú mať dobre vyvinuté a vyfarbené čepele. Priesada nesmie byť tenká a vybehnutá. Počet listov dopestovanej priesady závisí od druhu zeleniny a spôsobu jej predpestovania. V súčasnej dobe je na trhu veľké množstvo rôznych odrôd zeleniny a záhradkár sa ťažko orientuje v tom , čo je vhodné pre naše klimatické podmienky. Aby sme predišli sklamaniu, mali by sme sa držať tradičných osvedčených odrôd. Nebude však na škodu ak si zakúpime a odskúšame i niektoré novinky. Vtedy je dôležité správne označenie predpestovaných priesad.

 

Vystavené: 8.2. 2007

Autor textu: Ing. Viteková A.