Logo VUZ
Výskumný ústav zeleninársky
Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Pestovanie poľnej zeleninovej papriky z priesad

Význam a charakteristika

Paprika – Capsicum annuum, L., patrí do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Jej plody majú vysokú biologickú hodnotu. Obsahujú 90-400 mg.kg-1 vitamínu C. Zrelé červené plody obsahujú oveľa viac vitamínu C než zelené plody. Obsah ß-karoténu dosahuje hodnoty od 2 do 30 mg.kg-1. Najviac karoténu majú červené plody v botanickej zrelosti. Plody papriky ešte obsahujú ďalšie vitamíny, napr. B1 - tiamín, B2 - riboflavín, B6 – pyridoxin, PP – niacin, B9 – folacin (k. listová), E – tokoferol, S-metylmetionín. Z minerálnych látok sú najdôležitejšie Ca, Fe, Mg, P, K, Zn, ktoré sú potrebné pre zdravú funkciu organizmu. Typickú vôňu a chuť papriky spôsobujú éterické oleje. Zeleninová paprika je veľmi dôležitá pre konzumovanie v čerstvom stave a ako surovina pre konzervárenský priemysel.

Za ostatné roky najväčší podiel na produkcii zeleniny v SR má kapusta, a to 32 %, nasledujú rajčiaky 16 %, mrkva s karotkou 9 %, cibuľa 8 % a paprika 7 %. Spolu je to okolo 72 % z celkovej produkcie zeleniny. Zvyšných 28 % tvoria spolu všetky ďalšie druhy. Plochy poľnej zeleninovej papriky za roky 1997 až 2003 sa pohybovali v rozmedzí 2335 až 3324 ha. Jej celková produkcia za to isté obdobie predstavovalo 27862 až 42334 ton. Dosahujú sa priemerné hektárové úrody od 10,63 do 16,89 t.ha –1 .

Nároky na pôdu a prostredie

Zeleninová paprika vyžaduje kvalitné hlboké a priepustné pôdy, bohaté na humus a živiny. Najvhodnejšie sú hlinité, hlinitopiesočnaté a ílovitohlinité pôdy. Nevhodné sú ťažké, studené zamokrené pôdy. Obsah humusu má byť v ľahších pôdach 2-3 % a v hlinitých pôdach 4 %. Hĺbka ornice má byť aspoň 0,40 m, hladina podzemnej vody sa má pohybovať v rozmedzí 1,20-4,00 m. Pôdna reakcia pre papriku sa pohybuje medzi 6,3-7,0 pH. Paprika vyžaduje závlahu.

Je teplomilná rastlina s dlhým vegetačným obdobím. V poľných podmienkach sa úspešne pestuje len v oblastiach s teplým a slnečným letom a dlhým bezmrazovým obdobím. Priemerná ročná teplota v oblasti pre pestovanie papriky nemá poklesnúť pod 9-10oC. Optimálna nadmorská výška je 110-200 m. Vhodná teplota pre tvorbu vegetatívnych orgánov papriky, cez deň pri zamračenej oblohe, je 22 až 25oC. Najvhodnejšia teplota závisí od osvetlenia. Cez deň pri jasnej oblohe má byť vyššia a v noci nižšia v priemere o 7oC od denného optima. Optimálna teplota prostredia pri klíčení, vo fáze kvitnutia a tvorby plodov má byť vyššia než v iných rastových fázach. Po vzídení až do vytvorenia prvých pravých listov má byť teplota prostredia cca o 7oC nižšia, aby sa rastliny pri nedostatku asimilátov nadmerným dýchaním nevyčerpali. Vplyvom vysokej teploty nad 36oC sa rast úplne zastavuje, prebieha len rozklad zásobných látok a môže nastať aj sterilnosť, pretože peľ stráca klíčivosť.

Paprika veľmi citlivo reaguje na nízke teploty. Rastliny zastavujú rast pri teplote 8oC a už pri slabších mrazoch odumierajú. Paprika patrí medzi náročné plodiny na svetlo. Pri nedostatočnom osvetlení sa jej vývin spomaľuje. Pri nedostatku svetla dochádza k poruche tvorby generatívnych orgánov.

Zaradenie v osevnom postupe a príprava pôdy

V poľných osevných postupoch sú najlepšie predplodiny obiloviny, strukoviny a kŕmne miešanky, rastliny ktoré skoro uvolnia pôdu. Na pestovanie zeleninovej papriky vyberáme pozemky, na ktorých sa posledné tri roky nepestovala zeleninová ani koreninová paprika, ba ani iné plodiny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Inak sa môžu rozšíriť ich spoločné choroby a škodcovia. Nepestujeme papriku ani po plodinách, ktoré sú často napádané vírusovými chorobami.

Po zbere predplodiny sa vykoná podmietka. Po podmietke čo najskôr strednou orbou sa zaorie maštaľný hnoj. Asi o mesiac sa hlbokou orbou zapravia priemyselné hnojivá. Jarná príprava pôdy začína smykovaním a bránením. Až do vysádzania priesad treba pôdu udržiavať v nezaburinenom stave. Na ničenie burín a na kyprenie pôdy najlepšie vyhovuje kultivátor, kombinátor a rotavátor. Aspoň 14 dní pred výsadbou zapracujeme ďalšiu dávku priemyselných hnojív ako aj herbicídy na preemergentné ničenie burín. Pôda pripravená na vysádzanie má byť kyprá, nezaburinená.

Hnojenie organickými hnojivami

Zeleninová paprika reaguje veľmi dobre na hnojenie organickými hnojivami. Pôsobenie organickej hmoty komplexne pozitívne ovplyvňuje vlastnosti pôd. To má význam nielen pre zlepšenie vlastností pôd, ale aj pre zásobovanie rastlín vodou a živinami a pre zvyšovanie stability systému pôda-rastlina proti vonkajším vplyvom.

Pod papriku hnojíme maštaľným hnojom zásadne na jeseň. Odporúča sa zaorať 35-40 t.ha-1 maštaľného hnoja. Príliš vysoké dávky maštaľného hnoja pri nadbytku dusíka v pôde spôsobujú bujný rast vegetatívnych orgánov a oneskorujú kvitnutie, tvorbu a dozrievanie plodov. Podobne pôsobia aj nadmerné dávky priemyselných N hnojív.

Hnojenie priemyselnými hnojivami

Predpokladom racionálneho hnojenia jednotlivými živinami je nutnosť vedieť okrem potreby živín na plánovanú úrodu aj zásobu prístupných živín v pôdach, v ktorých sa paprika pestuje. Zásoby prístupných živín sa zisťujú pôdnymi rozbormi v laboratóriach.

Na základe obsahu prístupných živín v pôde Polách (1985) navrhuje nasledovné normatívy dávok P a K pre papriku:

Zásoba prístupných živín v pôde

malá

stredná

dobrá

vysoká

Normatív dávky P kg.ha-1

75

30

25

13

Normatív dávky K kg.ha-1

160

120

83

40

Polovicu dávky fosforečných a draselných hnojív navrhujeme zapracovať s jesennou hlbokou orbou, druhú polovičku pri jarnej príprave pôdy vo forme superfosfátu a síranu draselného. Zásadne nepoužívame KCl. Dusík má rozhodujúci vplyv na rast rastlín, úrodu a kvalitu. Nedostatok dusíka je príčinou pomalého rastu, znižuje sa produkcia a súčasne ubúda aj na kvalite. Napriek tomu, že paprika patrí medzi zeleniny so slabou schopnosťou hromadenia dusičnanov, treba dávať pozor, aby nedošlo k predávkovaniu dusíka.

Vplyvy hnojenia organickými hnojivami prípadne vplyv predplodiny (z hľadiska hnojenia N) Polách (1985) zohľadnil v normatívnych skupinách označených ako základný, znížený a progresívne znížený normatív. Základný normatív sa uplatňuje v podmienkach bez organického hnojenia 2 a viac rokov. Znížený normatív sa použije, keď sa hnojilo organicky k predplodine. Progresívne znížený normatív sa vzťahuje na priame hnojenie organickými hnojivami.

Na základe toho treba dodať pre papriku nasledovné dávky dusíka:

Normatív dávok N v kg.ha-1

A

B

Základný normatív

150

160

Znížený normatív

130

140

Progresívne znížený normatív

110

120

A = najpriaznivejšie pôdno - klimatické podmienky
B = vhodné podmienky na pestovanie papriky

Nakoľko sa predpokladá pod papriku priamo hnojiť organickými hnojivami, platí pre ňu normatív progresívne znížený. Uvedené dávky treba považovať za priemerné a treba ich prispôsobiť očakávanej úrode a výsledkom rozboru pôd.

60 % z celkovej dávky N sa aplikuje pred vysádzaním, a to polovička s jesennou hlbokou orbou vo forme síranu amónneho, druhá polovička s jarnou prípravou pôdy (aspoň 14 dní pred vysádzaním) vo forme liadku amónneho, resp. celá základná dávka sa aplikuje na jar.

40 % celkovej dávky sa aplikuje na prihnojovanie počas vegetácie vo forme liadku, močoviny, Cereritu. Na doplnenie mikroelementov sa využívajú špeciálne hnojivá Harmavit, Vegaflór, Fytovit, atď.

Pestovanie poľnej zeleninovej papriky z priesad

U nás v súčasnosti prevláda pestovanie z predpestovaných priesad. Takéto porasty dávajú kvalitnejšiu úrodu ako porasty z priamej sejby.

Predpestovanie priesad

Priesady zeleninovej papriky poľnej sa pestujú vo vyhrievanom fóliovníku z priameho výsevu bez pikírovania. Pôda musí byť pre výsev starostlivo pripravená, dostatočne vyhnojená, dezinfikovaná, nezaburinená. Predsejbovou prípravou treba zabezpečiť homogénne výsevné lôžko. Termín výsevu je od 15.-25. marca, čas potrebný na vypestovanie je 55-60 dní. Postupnosť sejby záleží od dĺžky času potrebného na vysádzanie (aby nedošlo k prestarnutiu priesad). Vysievame len zdravé morené osivo do sponu 50x40-50 mm. Teplota pre klíčenie semien sa výrazne podiela na dobe klíčenia, rastovej dynamike i vyrovnanosti vyklíčených rastlín. Pre klíčenie paprikových semien optimálna teplota pôdy je medzi 20 až 30oC. Pri teplote 20-25oC semeno papriky vyklíči za 7-8 dní. Pri teplote 13-14oC klíči 14-15 dni. Pod 13oC znižuje sa alebo zastavuje sa klíčenie a zvyšuje sa napadnutie hubovými chorobami. Vzchádzanie môžeme urýchliť, keď semená pred sejbou namočíme do vody teplej 22-25oC, po napučaní necháme semeno v teplej miestnosti až do 10 % klíčivosti. Takto predklíčené osivo potom vysejeme do pripraveného substrátu do fóliovníka, skleníka a pod. Z 1 kg osiva pri klíčivosti 85 % a pri hmotnosti 1 000 semien 8 g dopestujeme (po odrátaní strát okolo 5 %) cca 100 tis. kusov priesad na vysádzanie. Po vzídení, len čo sa objavia prvé klíčky na dobu 4-7 dní znižujeme teplotu cez deň na 15-17oC, v noci na 12-14oC. V ďalšom období rastu priesad treba dodržať nasledovný teplotný režim: slnečný deň 19-20oC, zamračená obloha 17-19oC a v noci 12-14oC.

Priesady papriky sú náročné na svetlo . Mladé rastliny sa pri nedostatočnom osvetlení "vyťahujú" a ich vitalita rastu sa znižuje. Nadbytočná intenzita osvetlenia spomaľuje proces fotosyntézy a urýchľuje starnutie rastlín. Správne osvetlenie je potrebné i pre udržanie dobrého zdravotného stavu rastlín.

Pre reguláciu mikroklimatických podmienok v chránených priestoroch platí zásada potreby súčasnej optimalizácie svetla, tepla a vlhkosti v uvedenom poradí. To znamená, že podľa intenzity slnečného svitu regulujeme teplotu a následne aj vlhkosť v pestovateľskom priestore. Reguluje sa predovšetkým vetraním a kúrením a v prípade potreby zvýšenia relatívnej vlhkosti závlahou a zahmlovaním.

Pre priesady rovnako škodlivá je nadmerná aj nízka vlhkosť. V prípade nadmernej vlhkosti rastliny tvoria redšie pletivá, ktoré ľahšie napádajú hubovité choroby. Nízka vlhkosť pôdy spôsobuje pokles asimilácie, oslabenie až hynutie rastlín. Optimálna relatívna vlhkosť pre paprikové priesady je 60-80 %. V suchšom vzduchu sa menej šíria choroby, na rastlinách sa lepšie vyvinie povrchová ochranná vrstva-kutikula a výpar vody sa znižuje. K znižovaniu teploty ako aj k regulácii vlhkosti vzduchu slúži vetranie. Pohyb vzduchu dáva rastlinným pletivám vyššiu mechanickú pevnosť i pružnosť. Nároky na dĺžku vetrania sú v jednotlivých etapách pestovania priesad rozdielne. Nároky na vetranie sa postupne zvyšujú. Vetráme najprv 1-2 hodiny pred obedom, a túto dobu postupne predlžujeme. Priesady pred vysádzaním 7-10 dní už nepretržite vetráme vo dne i v noci (pokiaľ nie je nepriaznivé počasie), aby sa priesady otužili a ľahšie prekonali "presadzovací šok".

Teplota vody na zavlažovanie má byť o 2-5oC vyššia ako je teplota pôdy. Veľkosť závlahovej dávky má byť taká, aby zemina bola vlhká , nie však dlhodobo zamokrená. Zavlažuje sa vtedy, keď povrch pôdy začína zasychať. Prechodné zasychanie pôdy pri teplom slnečnom počasí nie je na závadu. Zavlažujeme tak, aby do večera povrch rastlín obschol.

Prihnojovanie priesad sa robí zálievkou, keď rastliny majú už vyvinuté dva a viac pravých listov. Používajú sa špeciálne viaczložkové hnojivá. Na list prihnojujeme Harmavitom, Mikrolou, atď. Dobré pokusné výsledky boli dosiahnuté pri použití rastových regulátorov (Atonik) na priesady papriky.Z porastu treba odstraňovať buriny. Pri výskyte hubových chorôb použijeme fungicídne prípravky. Proti padaniu priesad aplikujeme zálievku Fundazolom, Previkurom a pod. Proti voškám (prenášači viróz) aplikujeme insekticídne prípravky (Bi 58, Actelic, atď.).

Pred vyberaním priesad 6-24 hod. ich treba dobre zavlažiť. Pri vytrhávaní dbáme na to, aby sa neotriasla pôda z koreňov. Pri preprave a skladovaní priesad je potrebné dodržať vysokú vlhkosť prikrytím vlhkou handrou.

Priesada na vysadenie má byť 10-12 cm dlhá, husto olistená (10 pravých listov), so stonkou o priemere 3-5 mm, s dobre vyvinutou koreňovou sústavou, otužená vetraním.

Potreba priesad pre určitý termín výsadby sa vypočíta podľa nasledovného vzorca:

x . r
z = ------- (ks)
a . b

kde

z - počet rastlín (priesad)
x - úžitková plocha určená na výsadbu priesad (m2)
a - medziriadková vzdialenosť (m)
b - vzdialenosť rastlín v riadku (m)
r - faktor rezervy priesad
r - 1.00 - bez rezervy
r - 1.00 - 10 % rezerva, atď.

Potrebu pestovateľskej plochy pre priesady vypočítame zo vzťahu:

z
y = --- (m2)
f

kde

y - potrebná pestovateľská plocha
z - počet požadovaných priesad k výsadbe (ks)
f - počet priesad na ploche m2

Hmotnosť 1000 semien sa pohybuje od 7-9 g. Z 1 kg osiva pri 85 %-nej klíčivosti, pri hmotnosti 1 000 semien 8 g a pri pestovateľských stratách 5 % dopestujeme okolo 100 tis. ks priesad na vysadenie.

Vysádzanie priesad

Do dôkladne pripravenej pôdy sa priesady vysádzajú v druhej polovici mája po uplynutí nebezpečenstva jarných mrazov. Pri skoršom sadení je nebezpečenstvo zničenia porastu zamrznutím a poškodením z prechladnutia. Naopak zbytočne neskorým vysádzaním sa odďaluje kvitnutie a dozrievanie. Vysádzanie treba dokončiť do konca mája.

Najdôležitejším úrodotvorným prvkom je množstvo rastlín (jedincov) pestovaných na jednotke plochy. Paprika sa sadí do sponu 0,50-0,60 x 0,25-0,40 m po 1 rastline - závisle od odrody, mechanizácie a pod. Počet rastlín sa pohybuje medzi 50-70 tis. ks.ha-1. Dôležité je dodržanie počtu jedincov na pestovateľskej ploche počas celého vegetačného obdobia až do zberu. 7-10 dní po vysadení sa porast prekontroluje a chýbajúce jedince sa dosadia. Druhý raz podsádzame asi o týždeň, po prvom podsádzaní. Na podsádzanie treba počítať s 20-25 % rezervou priesad.

Mechanická regulácia výskytu burín

Na redukciu výskytu burín v poraste papriky slúži medziriadkové plečkovanie a ručná okopávka. Okrem ničenia burín plečkovanie aj ručná okopávka slúžia na odstránenie pôdneho prísušku. Po každej závlahe sa odporúča plečkovanie a dvakrát za vegetáciu ručná okopávka. Prvýkrát sa okopáva v júni, len čo rastlina zakorenila a druhýkrát asi o mesiac.

Chemická regulácia výskytu burín

Na chemickú reguláciu sú povolené nasledovné prípravky:

Paprika - výsadby

Škodlivý činiteľ

Prípravok

Dávka ha-1

Aplikácia

Ochr. doba

dvojklíčno-listové
buriny

Goal 2E
Patoran FL
Patoran FL

1,5-2 l
1-1,5 l
1,5-2 l

pre
post
post

AT
AT
AT

dvojklíčno-listové a lipnicovité buriny
(jednoročné trávy)

Stomp 330 E
Stomp 400 SC
Synfloran 48 EC
Treflan 48 EC
Triflurex 48 EC
Triflurin 480 EC

4-5 l
3,3-4,1 l
1,5-2 l
1,5-2 l
1,5-2 l
1,5-2 l

Ppi
ppi
ppi
ppi
ppi
ppi

AT
AT
AT
AT
AT
AT

jednoročné trávy

Agil 100 EC
Focus Ultra
Targa Super 5 EC
Leopard 5 EC

0,5-0,8 l
1 l
1-1,5 l
1-1,5 l

post
post
post
post

AT
AT
AT
AT

pýr

Targa Super 5 EC

2,5-3 l
2,5-3 l

post
post

AT
AT

Poznámky: Spôsob aplikácie je uvedený v príslušných  metodikách pre ochranu rastlín.

Vysvetlivky skratiek:

ppi

aplikácia prípravku pred sejbou, resp. pred výsadbou

pre

preemergentná aplikácia t.j. po sejbe pred vzídením kultúry aj burín

post

postemergentná aplikácia t.j. po sejbe, či výsadbe na vzídené buriny

AT

ochranná lehota. Je daná termínom aplikácie, to znamená, že doba medzi ošetrením a zberom je dlhšia ako doba potrebná k odbúraniu prípravku. Nie je preto stanovená v dňoch.

Chemická regulácia výskytu chorôb a škodcov

Najnebezpečnejšie sú vírusové a hubové ochorenia. Z vírusových ochorení sú známe: Ružicovitosť papriky (Cucumis virus 1 Smith), tabaková mozaika papriky (Nicotiana virus 1), pestrosť papriky (Medicago virus 2 Smith), aukubová mozaika papriky (Solanum virus 8 a 9 Smith). Väčšina viróz sa prenáša osivom preto je veľmi dôležitá ochrana porastu pestovaného na semeno, aby sa na ďaľšie pestovanie dostalo len zdravé osivo. Ochrana proti vírusovým chorobám papriky spočíva v preventívnych opatreniach. Treba sa zamerať na hygienu práce a prostredia, priestorovú izoláciu, dezinfekciu osiva a pôdy, organizáciu porastu, ošetrovanie porastov, správnu výživu, ničenie burín, negatívny výber, ničenie prenášačov. Jednotlivé odrody vykazujú rozdielnu náchylnosť voči vírusovým ochoreniam, preto úlohou pre šľachtiteľov je vyšľachtiť odrody rezistentné alebo tolerantné.

Z hubových chorôb sa často vyskytuje alternáriová škvrnitosť papriky (Alternária capsici annui) a fytoftorová hniloba papriky ( Phytopthora capsici Leon.). Preventívnymi opatreniami sú: morenie osiva, dodržiavanie správneho osevného postupu, ničenie zvyškov rastlín. Nebezpečná je aj choroba stolbur papriky, ktorú spôsobujú mykoplazmy. Pri tejto chorobe je narušená tvorba semien.

Z fyziologických chorôb u papriky sa vyskytuje suchá škvrnitosť plodov papriky. Ochrana proti tejto chorobe spočíva v mierných ale častých dávkach závlahy.

Zo živočíšnych škodcov najvážnejšie sú vošky (broskyňová, maková, atď.) - roznášači viróz. Ide predovšetkým o týchto škodcov: voška broskyňová Myzus persicae SULZ., voška rešetliaková Aphis nasturti KALT.

Prípravky a spôsob aplikácie na reguláciu výskytu chorôb a škodcov sú popísané v príslušných metodikách ochrany rastlín.

Zavlažovanie

Zeleninová paprika má vysoké nároky na vodu. Závlahou sa zväčšuje veľkosť plodov, zlepšuje sa ich pravidelný tvar a predlžuje sa vegetačné obdobie. V priebehu vegetácie v našich podmienkach treba dodať 150-300 mm závlahovej vody. Pri zavlažovaní papriky používame závlahové dávky v rozsahu od 15-30 mm. Množstvo vody dodané jednou závlahovou dávkou má byť také aby sa prevlhčil celý pôdny horizont, v ktorom sa nachádza prevažná časť aktívnych koreňov.

Informatívne sa dá povedať, že dávkou 10 mm vody sa prevlhčí v ľahkej priepustnej pôde vrstva 0,13-0,20 m, v strednej dobre priepustnej 0,10-0,13 m a v ťažkej vododržnej pôde 0,07-0,10 m. Pre papriku pestovanú v stredne ťažkej pôde sa potrebná hĺbka navlaženia pohybuje od 0,20- 0,30 m, na čo je potrebná 20-35 mm dávka vody. Veľkosť závlahových dávok sa zvyšuje narastaním koreňov.

Prvú závlahovú dávku vyžaduje paprika pri vysádzaní. Ďalšiu dávku dodáme po ujatí rastlín, potom pri tvorbe kvetov a nasadzovaní plodov. Počas celého obdobia rodivosti vyžaduje paprika pravidelné zavlažovanie každých 7-10 dní dávkami 15-30 mm. Závlahovú dávku sa snažíme dodať v krátkom čase, pretože zbytočné navlhčovanie povrchu listov a plodov papriky má nepriaznivé účinky na fyziologické procesy a podporuje rozvoj chorôb.

Z hľadiska fyziologickej činnosti rastlín v teplejšom období ideálny čas na zavlažovanie je v ranných hodinách, kedy sú rastliny a pôda chladnejšie. Teplota závlahovej vody by nemala byť nižšia ako teplota pôdy o viac ako 5oC. Závlahová voda musí byť hygienicky nezávadná a nesmie obsahovať látky, ktoré škodia rastlinám (chloridy). Po každej závlahovej dávke treba povrch pôdy prekypriť čím znížime evaporáciu.

Zber poľnej papriky

Plody zeleninovej papriky pestovanej z predpestovaných priesad zberáme v trhovej zrelosti, t.j. vtedy, keď dosiahnu veľkosť charakteristickú pre danú odrodu. Zrelé plody majú svetlejšiu farbu, sú tvrdé a lesklé. Plody papriky pestovanej z priesad navrhujeme zbierať postupným zberom.

Keď prvé dozreté plody ponecháme na rastline, brzdí sa násada ďalších kvetov a plodov, čo má negatívny vplyv na výšku hektárových úrod. Pri zbere plodov v botanickej zrelosti jednorázovým zberom sú odrody v závislosti od kultivarov o 20-70 % nižšie ako pri zbere v technickej zrelosti. Prvý zber z nerozsádzanej priesady sa začína v druhej polovici júla až v prvej polovici augusta. Zberové stroje v súčasnosti nie sú k dispozícii. Zberá sa ručne pomocou zberových plošín.

Registrované odrody poľnej zeleninovej papriky v roku 2003

V listine registrovaných odrôd pre rok 2003 je zapísaných celkom 154 odrôd. Z nich je 141 zeleninových paprík, jedna ostrá čerešňová paprika, 10 odrôd koreninovej papriky a dve odrody hobby typu. Z počtu 141 odrôd zeleninovej papriky je 42 vhodných na poľné pestovanie.

 

Vystavené: 17.3. 2005

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.