Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Pestovanie a ošetrovanie prezimujúcej zeleniny

Naše domáce druhy prežívajú priemerné zimy bez väčšieho poškodenia, pokiaľ sú zachované ich nároky na prirodzené stanovište. V prírode sú rastliny chránené vrstvou spadnutého lístia, ihličia, odumretými časťami rastlín, ktoré bránia hlbšiemu premrznutiu pôdy, väčším výkyvom pôdnych teplôt i nadpriemernému vysychaniu pôdy. Podobné podmienky je potrebné vytvoriť i pestovaným kultúrnym druhom a odrodám, ktoré sú väčšinou chúlostivejšie než divo rastúce druhy a potom zvlášť cudzokrajným druhom, z ktorých mnohé bezpečne prezimujú len so zimnou prikrývkou.

Do skupiny trvácej zeleniny patria chren, rebarbora, špargľa, pažítka, topinambur, ktoré dobře prezimujú i v tuhých zimách. Spoločnou črtou agrotechniky všetkých trvácich zelenín je mimoriadne dôkladná príprava pôdy pred vysadením a potom vždy včasné jarné ošetrenie a každoročné pravidelné prihnojovanie.

Pestovanie chrenu si nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Najvhodnejšie preň sú pôdy humózne, priepustné, ľahko spracovateľné, zásobené spodnou vodou. Trvalý porast sa zakladá spravidla na jeseň zo zdravého výkonného chrenu. Odrezky pre výsadbu majú mať hrúbku palca, dĺžku 10-15 cm a nesmú byť zaschnuté. Odrezky sa ukladajú v smere riadkov vodorovne, do hĺbky 30 cm. Zemina sa na ne nasype do pôvodnej výšky. V prvom roku sa povrch pôdy udržuje v čistote bez burín a od druhého roku musíme začať jednotiť. Vždy zbierame len ďalšie výhonky z materského odrezku, ktorý by sa nemal poškodiť, nakoľko je základom ďalších zberov.

Rebarbora vydrží na jednom stanovišti šesť až osem rokov. Vhodnou je slnečná poloha s hlbšou, stredne ťažkou pôdou. Znesie aj polotieň. Rozmnožuje sa hlavne vegetatívne, delením koreňových trsov, málokedy zo semena. Trsy delíme rozrezaním ostrým nožom tak, aby jednotlivé časti mali najmenej jeden vegetačný vrchol. Trsy množíme na jeseň alebo na jar výsadbou do sponu 100x100 cm. Listy zberáme postupným vylamovaním, ale až v druhom roku po výsadbe. Nikdy ich nerežeme, pretože ich zbytky by hnili alebo by mohlo dôjsť k poškodeniu koreňa rebarbory. Konzumnou časťou rebarbory sú zhrubnuté listové stopky.

Nakoľko špargľu pestujeme na jednom mieste osem až desať rokov, je nutné pôdu pred výsadbou dobre pripraviť. Má radšej ľahšie hlboké pôdy so slnečnou polohou. Neznáša zamokrené a kyslé pôdy a hnojenie priemyselnými hnojivami obsahujúcimi chlór. Napriek náročnosti na teplo prezimuje v našich podmienkach spoľahlivo. Špargľa sa pestuje zo semena, ktoré vysievame začiatkom apríla do riadkov vzdialených 30 cm, neskôr ich vysádzame na záhon do sponu 30x10 cm. Takto vysadené rastliny dva roky behom vegetácie udržujeme v bezburinnom stave a na tretí rok skoro na jar priesady sadíme do brázd hlbokých 30-40 cm širokých asi 30 cm, vzdialených od seba 150-200 cm. Zberať začíname až v štvrtom roku po sejbe, no nikdy nezbierame všetky výhonky, ale asi tretinu necháme k voľnému rastu.

Pažítka sa pestuje delením trsov skoro na jar, alebo v lete po dozretí semien, v spone 30x15-20 cm. Na mieste sa ponecháva 3-5 rokov. Pravidelným rezaním vňate sa zvyšuje výnos i jemnosť listov a odďaluje sa kvitnutie. Behom roka sa striházberá 5-7 krát. Vysádzať sa môžu od jari do leta i priesady získané z jarného výsevu. Na jeseň zbytok porastu zrežeme a očistíme.

Na klimatické podmienky a pôdu nie sú topinambury náročné. Hľuzy vysádzame do hĺbky 10 cm skoro na jar, do sponu od 35x35 do 50x50 cm, prípadne ich vysádzame do jednoduchých alebo zdvojených radov ako vetrolamy alebo dočasné živé steny. Topinambury každoročne zberáme a znovu vysádzame, no po zbere vždy zostane časť hľúz v pôde z ktorých narastú nové rastliny. Skladujeme ich v nehlbokej jame, prekryté zeminou. Povrch chránime fóliou, aby zemina nepremokla a nezamrzla.

Podmienkou dobrého prezimovania ozimných odrôd zelenín (pór, cibuľa, cesnak, šalát, špenát, kel a iné) je včasný výsev a výsadba a následné utuženie pôdy. Rastliny tak do zimy dostatočne zakorenia a v utuženej zemi, ktorá vplyvom mrazov menej zväčšuje svoj objem, sa korene netrhajú a rastliny nevysychajú.

Pór vysievame čím skôr na jar, ešte v marci. Lepšie je predpestovanie priesad v pareniskách, kde sa lepšie vyvíjajú a potom sa vysádzajú v máji (môžu sa až do polovice júla) na stanovište do riadkov vzdialených 30 cm a v riadku 10 cm. Pred sadením sa priesady upravia tak, že nožom skrátime korene aj listy. Priesady sadíme 2-3 cm hlboko. Zberať môžeme od konca júla, podľa potreby, vždy najvyvinutejšie rastliny a to až do jari.

V našich podmienkach cibuľu kuchynskú na prezimovanie pestujeme buď z priamej sejby koncom augusta, alebo výsadbou dopestovanej sadzačky na jeseň.. No najviac sa na prezimovanie hodí cibuľa zimná, ktorá sa rozmnožuje buď semenom alebo delením starších trsov. Vhodným termínom výsevu ako i výsadby cibuliek je polovica augusta, priamo na miesto do 30 cm vzdialených riadkov. Kultúra sa ponecháva na stanovišti 2-3 roky. Pestuje sa predovšetkým pre listy podobne ako pažítka, no aj drobné cibuľky, ktoré rastú v trse, sú veľmi chutné.

Cesnak obľubuje chránené slnečné polohy a ľahké záhrevné hlinitopiesočnaté priepustné pôdy. Na prezimovanie sú vhodné zimné odrody paličiakov a nepaličiakov. Pred výsadbou je vhodné cesnak namoriť. Na jeseň vysádzame cesnak najneskôr do polovice októbra do riadkov vzdialených 30-35 cm, v riadkoch 6-8 cm a na hĺbku 6 cm.

Priama sejba šalátu sa zásadne používa pri pestovaní zimného šalátu. Semeno sa seje v polovici septembra. Rastliny po vzídení sa nepretrhávajú, avšak porast nesmie byť prehustený. Zimný šalát sa s úspechom pestuje v oblastiach s miernejšou zimou, škodia mu však holomrazy. V zime preruší svoje vegetačné obdobie a pokračuje v raste na jar. V jarnom období zimný šalát čo najskôr jednotíme, prihnojíme a pôdu prekypríme, prevzdušníme.

Špenát na prezimovanie sejeme koncom septembra do riadkov vzdialených 20 cm, do hĺbky 3-4 cm. Jarný zber prezimovaného špenátu býva obyčajne o 20 dní skôr oproti špenátu z jarnej sejby. Za priaznivého počasia možno siať aj v druhej polovici novembra, osivo napučí, ale vzíde až skoro na jar.

Kel ružičkový ale i kel kučeravý majú význam predovšetkým ako zelenina pre zimné obdobie v čerstvom stave. Pre jeho dlhé vegetačné obdobie ho treba siať už v apríli a na záhone nechať čo najdlhšie. Spon sadenia je 60x60 cm a sadíme ho hlbšie, pretože hlboko zakoreňuje. Znáša mráz až -10 °C, preto ho možno pomerne dlho konzumovať priamo zo záhradky.

Medzi najdôležitejšie pri ošetrovaní prezimujúcej zeleniny patrí ochrana pôdy nastielaním organickej hmoty okolo rastlín, čo umožní čerpať koreňom rastlín vlahu z nezamrznutej pôdy i počas mrazov. Rovnako významná je i dôkladná jesenná závlaha, hlavne u stálozelených rastlín. Bezpečnou ochranou je taktiež nakopcovanie alebo naoranie zeminy k rastlinám. Obvykle stačí 15-20 cm prihrnutej pôdy, ktorá chráni zakryté časti a z ktorých môže rastlina po poškodení mrazom zregenerovať. Podmienkou dobrého prezimovania rastlín je tiež obmedzená zálievka. Niektoré rastliny je možné chrániť v hlbších pareniskách zakrytých sklami a zimnou prikrývkou. V priebehu zimy je potrebné vetrať ich a občas umožniť prístup svetla. Niektoré druhy rastlín je možné zakryť odrezanou zaschnutou vňaťou alebo slamou. Málo vhodné je lístie, ktoré uľahne a vytvorí nepreniknuteľnú vrstvu, čo niektoré druhy neznášajú. Pod prikrývkou zo slamy je tiež možné nechať prezimovať korene mrkvy a petržlenu. Ich mladé rastliny pomerne dobre prezimujú i bez prikrývky, len s malým prihrnutím pôdy. Rastliny pestované v kontajneroch sú viac ohrozené mrazmi ako tie vo voľnej pôde. Na zimu sa premiestňujú do fóliovníkov a zakrývajú sa ešte fóliou, aby vysychanie pôdy v nádobách a pôsobenie mrazu a vetra bolo čo najmenšie.

 

Vystavené: 30.5. 2006

Autor textu: Alica Vániková