Logo VUZ
Výskumný ústav zeleninársky
Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Prezimujúce druhy zelenín

Niektoré druhy zelenín ponechávame cez zimné obdobie na záhonoch záhradky a dobre prezimujú. Medzi takéto patria predovšetkým trváce zeleniny, niektoré dvojročné ale aj jednoročné.

K najznámejším trvácim zeleninám pestovaných v našich podmienkach patria rebarbora, špargľa, chren, štiav a pažítka. Po vysadení zostávajú viac rokov na stanovišti a zberajú sa každoročne.

Počas celej zimy ak pôda nie je úplne zamrznutá, môžeme zberať aj ďalšie druhy , napr. petržlen, čierny koreň, kel ružičkový, kel kučeravý a pór.

Z jesennej sejby a výsadby dobre prezimuje zimný špenát, šalát, cibuľka a cesnak, ktoré zbierame už skoro na jar.

Ošetrovanie prezimujúcich druhov zelenín spočíva v tom, že pred príchodom zimy odstraňujeme zožltnuté staré listy a choré rastliny. Je potrebné porast starostlivo odburiniť, plytko prekypriť a okolo rastlín nasypať tenkú vrstvu záhradného kompostu. Ku koreňom a stonkám prihrnieme zeminu. Chúlostivé druhy pred príchodom tuhej zimy môžeme prikrývať čečinou, slamou alebo aj suchým a zdravím lístím.

Rebarbora

Na stanovišti vydrží 6-10 rokov. Najčastejšie sa pestuje zo sadby, ktoré získavame delením trsov starších rastlín. Najvhodnejší termín výsadby je september až október. Ak chceme pestovať zo semena, tieto vysievame hneď po ich dozretí v júli až v auguste. Na jeseň rastliny presádzame na trvalé stanovište. Z rebarbory konzumujeme zhrubnuté dužinaté listové stopky. Najčastejšie sa používajú na zhotovovanie kompótov a džemov. Zber sa uskutočňuje vylamovaním celých listov od jari do začiatku júla. Potom rastliny necháme zosilnieť.

Špargľa

Pestuje sa na jednom mieste asi 10 rokov, ale vydrží aj oveľa dlhšie. Pestuje sa z predpestovanej sadby, ktorú sadíme skoro na jar. V prvom roku môžeme medzi radmi pestovať reďkovku, šalát, hrášok alebo fazuľku. Na jeseň po ukončení vegetácie môžeme odrezať uschnuté nadzemné časti rastlín a prihrnieme 5-8 cm vrstvou zeminy. Medzi rady môžeme zapraviť aj maštaľný hnoj. Druhým rokom necháme rastliny rásť, prihnojujeme a na jeseň znovu zrežeme a prihrnieme zeminou. Od tretieho roku už počítame so zberom. Nad vysadenými radmi nahrnieme asi 30 cm vrstvu zeme. Výhonky špargle zbierame vyrezávaním skôr ako prerastú cez pôdu. Po ukončení zberu koncom mája nechávame voľne rásť výhonky Konzumnými časťami sú krehké výhonky, ktoré sú k dispozícii len v zberovom období v mesiacoch apríl až začiatok júna. Pred príchodom mrazov nadzemné časti odrezávame a riadky prihrnieme zeminou.

Chren

Používajú sa dobre vyvinuté, mladé a krehké zdužnatené korene, ktoré sa vyznačujú charakteristickou vôňou a chuťou. Viacročné korene sú tvrdé a nevhodné na jedenie. Konzumuje sa strúhaný bez ďalšej úpravy, alebo ochutený octom, cukrom, jablkami a pod. Hodí sa ako príloha k mäsu, údeninám, ťažkým tučným jedlám, pretože uľahčuje trávenie. Z chrenu sa môže pripraviť aj chrenová nátierka s maslom, syrom alebo šľahačkou. Výborná je aj chrenová omáčka k varenému mäsu. Chren sa používa aj na korenenie sterilizovanej zeleniny, najmä pri konzervovaní uhoriek a cvikly. Rastlina nie je náročná na pôdu a polohu, najlepšie sa jej darí v teplej a vlhkej oblasti na slnku i v polotieni. Pôda má byť hlboká, priepustná, bohatá na humus i živiny, s dostatkom vlahy. Chren sa rozmnožuje vegetatívne koreňovými odrezkami. Získavajú sa na jeseň pri zbere oddelením mladších korienkov, ktoré sú hrubé aspoň 15 mm a dlhé 20-30 cm. Vo zväzkoch sa uchovávajú v pivnici vo vlhkom piesku. Na jar ich preberáme, potom otierame vrecovinou, čím odstránime bočné očká a korene. Na pripravenej pôde sa vyorú 0,2-0,3 m hlboké brázdy so vzdialenosťou 0,6-0,8 m. Do nich šikmo sadíme odrezky na 0,2-0,3 m tak, aby ich vrcholy boli 50 mm hlboko a nakoniec ich prihrnieme alebo priorávame. Po siedmych až deviatich týždňoch po výsadbe asi v júni sa osvedčilo odhrnutie a odstránenie bočných koreňov. Počas vegetácie porast odburiňujeme a pôdu kypríme.Zberať možno už v jeseni, ale ak sú korene tenké, zbierame až v druhom roku. Kvetné stonky v lete odstránime. Zber robíme postupne podľa potreby až do trvalého zamrznutia pôdy tak, že korene opatrne vyberáme vidlicovým rýľom.

Štiav

Patrí medzi trváce druhy zeleniny odolné proti mrazu. Jedlou časťou sú vyvinuté listové ružice odrezané pod spodnými listami alebo jednotlivé listy bez stopiek. Má podobnú výživovú hodnotu ako špenát, obsahuje však viac kyseliny šťavelovej. Najčastejšie sa konzumuje pripravený na prívarky, ale najhodnotnejší je surový. Hodí sa na zdobenie studených mís, chlebíčkov ale najmä na šaláty. Darí sa mu vo všetkých polohách a pôdach. Dobre znáša i zatienené miesta. V kvalitných humusových pôdach však dáva vyššie úrody. Pestujeme ho väčšinou z priamej sejby od apríla až do septembra. Môže sa pestovať aj delením trsov, oddelkov, a to skoro na jar. Po sejbe semená vzchádzajú pomerne rýchlo, čo závisí od podmienok. Po vzídení sa odporúča jednotiť na vzdialenosť 0,20 m v riadku. Počas vegetácie odburiňujeme a súčasne kypríme pôdu okopávaním. Za 40 – 50 dní od výsevu môžeme zberať. Keď sa objavia kvetné stonky, treba ich odstrániť, čím podporíme tvorbu nových kvalitných listov a predĺžime zber. V záhradke režeme listy postupne podľa potreby, alebo naraz každé tri až štyri týždne. Keď nestačíme konzumovať, môžu sa krájané listy uložiť do mrazničky. Štiav nechávame na jednom mieste tri až šesť rokov.

Pažítka

Pestuje sa v stredne ťažkých a ľahších pôdach dvomi spôsobmi, a to delením materských trsov alebo zo semena. Na jar delíme trsy, keď už je vyvinutá vňať. Trsy v hrúbke asi 2 cm sadíme na vzdialenosť 25-30 cm v radoch a vňať skrátime. Do jesene sa trsy rozrastú a sú k dispozícii na konzum. Pred príchodom zimy sú pripravené na vyberanie aj s koreňovým obalom. Presádzame ich do kvetináčov, aby sme mali čerstvú vňať k dispozícii aj v zimnom období. Môže sa pažítka množiť delením trsov aj koncom augusta až v septembri. Do zimy ešte zakorení a na jar už vyháňa novú vňať, ktorú striháme podľa potreby počas celej sezóny. Zo semena pestujeme výsevom v apríli až v máji. Vzídené rastliny prejednotíme alebo presádzame na iné miesto po 5-10 rastlín v hniezde. V prvom roku, kým trsy zosilnia, chránime ich pred vymrznutím nakopcovaním zeminou alebo prikrývaním lístím, či čečinou. Na stanovišti bežne vydrží 5-8 rokov.

Topinambur

Je hľuznatá rastlina, ktorú pestujeme pre hľuzy. Hľuzy sú sladkastej šťavnatej chuti a hodí sa na konzumáciu za surova podobne, ako reďkovka. Po kuchynskej úprave varením, dusením, smažením a pečením sa používa ako príloha k mäsitým jedlám. Hľuzy sadíme skoro na jar do riadkov. Od leta až do príchodu mrazov vyberáme hľuzy na jedenie. V jeseni zostriháme zvyšky vňate a odstraňujeme burinu. V zemi vždy zostáva časť hľúz preto v ďalších rokoch už netreba sadiť.

Petržlen a čierny koreň

Patria medzi dvojročné koreňové zeleniny. Ak sme ich cez sezónu nestihli skonzumovať, kľudne ich necháme na záhone. Cez zimu poskytujú korene a petržlen aj vňať. Skoro na jar petržlen vytvára nové listy, ktoré sú k dispozícii až kým nevyrastie nový petržlen z jarnej sejby. Potom sa starý porast môže zlikvidovať. Na jeseň môžeme presádzať korene petržlenu do kvetináčov a takto mať cez zimu čerstvú vňať priamo v byte za oknom.

Kel ružičkový a kučeravý

Sú mrazuvzdorné dvojročné rastliny. Preto po prvom roku pestovania ich môžeme nechať na stanovišti. Kel ružičkový je obľúbený v zeleninových polievkach. Varené ružičky sú vhodné ako príloha k mäsu. Samostatne sa konzumujú poliate jogurtom, alebo sa vyprážajú na oleji. Kel kučeravý sa používa v surovom stave na prípravu šalátov, na zdobenie mís, chlebíčkov a pod. Listy sa bežne používajú aj na zhotovovanie prívarkov, alebo sa vyprážajú v cestíčku. Tieto druhy sa väčšinou pestujú po skorej zelenine, napr. po hrášku, reďkovke, šaláte. Vtedy uprednostníme pestovať z priesad. Výsadba je aktuálna od júla. Pestovanie z priamej sejby sa odporúča od polovice mája. V tomto prípade sú na stanovišti ako hlavná plodina. Hlavné zberové obdobie je od novembra. Podľa potreby olamujeme konzumné časti. Po príchode mrazov, keď ich poštípe mráz sú ešte chutnejšie a sú zdrojom čerstvej zeleniny až do apríla, kým nastane kvitnutie.

Pór

Dobre znáša nízke teploty. Počas roka zbierame podľa potreby a zvyšok môžeme ponechať v zemi. Rastliny dobre prezimovávajú, sú k dispozícii aj v zime a skoro na jar. Pestuje sa z priamej sejby alebo z priesad. Semeno vysievame v marci. Po vzídení a zosilnení v máji až začiatkom júna porast vyjednotíme. Ponechané rastliny na záhone rýchlo zosilnia. Vybrané jedince pri jednotení môžeme presádzať na iný záhon. Pred príchodom zimy a skoro na jar prihŕňame zeminu k rastlinám.

Cibuľa

Ak sejeme semeno cibule alebo sadíme štupľovku koncom augusta až v septembri, cibuľa vyklíči. Mladý porast dobre prezimuje ak nie sú silné holomrazy. Na jar pokračuje v raste a dosiahneme skorú úrodu čerstvej mladej cibuľky zelenačky.

Cesnak

Na jeseň sadíme len odrody zimného cesnaku. Zdravú a morenú sadbu je potrebné vysadiť v polovici októbra. Do príchodu mrazov zakorení a čiastočne sa vyvinú aj prvé listy. V tomto stave prezimuje a na jar pokračuje vo vývoji.

Šalát zimný

Keď pestujeme z priesad, dopestujeme ich sejbou do voľnej pôdy začiatkom septembra. Priesady vysadzujeme na stanovište do polovice októbra. Do príchodu zimy rastliny zakorenia a začnú rásť. V zime je rast prerušený a skoro na jar vytvárajú hlávky. Môže sa pestovať aj z priamej sejby. Sejeme tiež v septembri a do zimy rastliny zakorenia. Ak nie sú veľké holomrazy, tak dosiahneme skorú úrodu.

Špenát

Môže sa pestovať aj ako následná plodina pre jesenné zbery, alebo na prezimovanie. Keď ho sejeme v auguste, bude hotový na zber v októbri a v novembri. Ak sejeme koncom septembra, necháme ho prezimovať a zbierame skoro na jar. Takto urýchlime jarný zber aj o dvadsať dní.

Vystavené: 5.11. 2004

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.