|
Niektoré druhy zelenín ponechávame cez zimné obdobie
na záhonoch záhradky a dobre prezimujú. Medzi takéto patria predovšetkým
trváce zeleniny, niektoré dvojročné ale aj jednoročné.
K najznámejším trvácim zeleninám pestovaných v našich
podmienkach patria rebarbora, špargľa, chren, štiav a pažítka. Po
vysadení zostávajú viac rokov na stanovišti a zberajú sa každoročne.
Počas celej zimy ak pôda nie je úplne zamrznutá,
môžeme zberať aj ďalšie druhy , napr. petržlen, čierny koreň, kel
ružičkový, kel kučeravý a pór.
Z jesennej sejby a výsadby dobre prezimuje zimný
špenát, šalát, cibuľka a cesnak, ktoré zbierame už skoro na jar.
Ošetrovanie prezimujúcich druhov zelenín spočíva
v tom, že pred príchodom zimy odstraňujeme zožltnuté staré listy
a choré rastliny. Je potrebné porast starostlivo odburiniť, plytko
prekypriť a okolo rastlín nasypať tenkú vrstvu záhradného kompostu.
Ku koreňom a stonkám prihrnieme zeminu. Chúlostivé druhy pred príchodom
tuhej zimy môžeme prikrývať čečinou, slamou alebo aj suchým a zdravím
lístím.
Rebarbora
Na stanovišti vydrží 6-10 rokov. Najčastejšie sa
pestuje zo sadby, ktoré získavame delením trsov starších rastlín.
Najvhodnejší termín výsadby je september až október. Ak chceme pestovať
zo semena, tieto vysievame hneď po ich dozretí v júli až v auguste.
Na jeseň rastliny presádzame na trvalé stanovište. Z rebarbory konzumujeme
zhrubnuté dužinaté listové stopky. Najčastejšie sa používajú na
zhotovovanie kompótov a džemov. Zber sa uskutočňuje vylamovaním
celých listov od jari do začiatku júla. Potom rastliny necháme zosilnieť.
Špargľa
Pestuje sa na jednom mieste asi 10 rokov, ale vydrží
aj oveľa dlhšie. Pestuje sa z predpestovanej sadby, ktorú sadíme
skoro na jar. V prvom roku môžeme medzi radmi pestovať reďkovku,
šalát, hrášok alebo fazuľku. Na jeseň po ukončení vegetácie môžeme
odrezať uschnuté nadzemné časti rastlín a prihrnieme 5-8 cm vrstvou
zeminy. Medzi rady môžeme zapraviť aj maštaľný hnoj. Druhým rokom
necháme rastliny rásť, prihnojujeme a na jeseň znovu zrežeme a prihrnieme
zeminou. Od tretieho roku už počítame so zberom. Nad vysadenými
radmi nahrnieme asi 30 cm vrstvu zeme. Výhonky špargle zbierame
vyrezávaním skôr ako prerastú cez pôdu. Po ukončení zberu koncom
mája nechávame voľne rásť výhonky Konzumnými časťami sú krehké výhonky,
ktoré sú k dispozícii len v zberovom období v mesiacoch apríl až
začiatok júna. Pred príchodom mrazov nadzemné časti odrezávame a
riadky prihrnieme zeminou.
Chren
Používajú sa dobre vyvinuté, mladé a krehké zdužnatené
korene, ktoré sa vyznačujú charakteristickou vôňou a chuťou. Viacročné
korene sú tvrdé a nevhodné na jedenie. Konzumuje sa strúhaný bez
ďalšej úpravy, alebo ochutený octom, cukrom, jablkami a pod. Hodí
sa ako príloha k mäsu, údeninám, ťažkým tučným jedlám, pretože uľahčuje
trávenie. Z chrenu sa môže pripraviť aj chrenová nátierka s maslom,
syrom alebo šľahačkou. Výborná je aj chrenová omáčka k varenému
mäsu. Chren sa používa aj na korenenie sterilizovanej zeleniny,
najmä pri konzervovaní uhoriek a cvikly. Rastlina nie je náročná
na pôdu a polohu, najlepšie sa jej darí v teplej a vlhkej oblasti
na slnku i v polotieni. Pôda má byť hlboká, priepustná, bohatá na
humus i živiny, s dostatkom vlahy. Chren sa rozmnožuje vegetatívne
koreňovými odrezkami. Získavajú sa na jeseň pri zbere oddelením
mladších korienkov, ktoré sú hrubé aspoň 15 mm a dlhé 20-30 cm.
Vo zväzkoch sa uchovávajú v pivnici vo vlhkom piesku. Na jar ich
preberáme, potom otierame vrecovinou, čím odstránime bočné očká
a korene. Na pripravenej pôde sa vyorú 0,2-0,3 m hlboké brázdy so
vzdialenosťou 0,6-0,8 m. Do nich šikmo sadíme odrezky na 0,2-0,3
m tak, aby ich vrcholy boli 50 mm hlboko a nakoniec ich prihrnieme
alebo priorávame. Po siedmych až deviatich týždňoch po výsadbe asi
v júni sa osvedčilo odhrnutie a odstránenie bočných koreňov. Počas
vegetácie porast odburiňujeme a pôdu kypríme.Zberať možno už v jeseni,
ale ak sú korene tenké, zbierame až v druhom roku. Kvetné stonky
v lete odstránime. Zber robíme postupne podľa potreby až do trvalého
zamrznutia pôdy tak, že korene opatrne vyberáme vidlicovým rýľom.
Štiav
Patrí medzi trváce druhy zeleniny odolné proti mrazu.
Jedlou časťou sú vyvinuté listové ružice odrezané pod spodnými listami
alebo jednotlivé listy bez stopiek. Má podobnú výživovú hodnotu
ako špenát, obsahuje však viac kyseliny šťavelovej. Najčastejšie
sa konzumuje pripravený na prívarky, ale najhodnotnejší je surový.
Hodí sa na zdobenie studených mís, chlebíčkov ale najmä na šaláty.
Darí sa mu vo všetkých polohách a pôdach. Dobre znáša i zatienené
miesta. V kvalitných humusových pôdach však dáva vyššie úrody. Pestujeme
ho väčšinou z priamej sejby od apríla až do septembra. Môže sa pestovať
aj delením trsov, oddelkov, a to skoro na jar. Po sejbe semená vzchádzajú
pomerne rýchlo, čo závisí od podmienok. Po vzídení sa odporúča jednotiť
na vzdialenosť 0,20 m v riadku. Počas vegetácie odburiňujeme a súčasne
kypríme pôdu okopávaním. Za 40 – 50 dní od výsevu môžeme zberať.
Keď sa objavia kvetné stonky, treba ich odstrániť, čím podporíme
tvorbu nových kvalitných listov a predĺžime zber. V záhradke režeme
listy postupne podľa potreby, alebo naraz každé tri až štyri týždne.
Keď nestačíme konzumovať, môžu sa krájané listy uložiť do mrazničky.
Štiav nechávame na jednom mieste tri až šesť rokov.
Pažítka
Pestuje sa v stredne ťažkých a ľahších pôdach dvomi
spôsobmi, a to delením materských trsov alebo zo semena. Na jar
delíme trsy, keď už je vyvinutá vňať. Trsy v hrúbke asi 2 cm sadíme
na vzdialenosť 25-30 cm v radoch a vňať skrátime. Do jesene sa trsy
rozrastú a sú k dispozícii na konzum. Pred príchodom zimy sú pripravené
na vyberanie aj s koreňovým obalom. Presádzame ich do kvetináčov,
aby sme mali čerstvú vňať k dispozícii aj v zimnom období. Môže
sa pažítka množiť delením trsov aj koncom augusta až v septembri.
Do zimy ešte zakorení a na jar už vyháňa novú vňať, ktorú striháme
podľa potreby počas celej sezóny. Zo semena pestujeme výsevom v
apríli až v máji. Vzídené rastliny prejednotíme alebo presádzame
na iné miesto po 5-10 rastlín v hniezde. V prvom roku, kým trsy
zosilnia, chránime ich pred vymrznutím nakopcovaním zeminou alebo
prikrývaním lístím, či čečinou. Na stanovišti bežne vydrží 5-8 rokov.
Topinambur
Je hľuznatá rastlina, ktorú pestujeme pre hľuzy.
Hľuzy sú sladkastej šťavnatej chuti a hodí sa na konzumáciu za surova
podobne, ako reďkovka. Po kuchynskej úprave varením, dusením, smažením
a pečením sa používa ako príloha k mäsitým jedlám. Hľuzy sadíme
skoro na jar do riadkov. Od leta až do príchodu mrazov vyberáme
hľuzy na jedenie. V jeseni zostriháme zvyšky vňate a odstraňujeme
burinu. V zemi vždy zostáva časť hľúz preto v ďalších rokoch už
netreba sadiť.
Petržlen a čierny koreň
Patria medzi dvojročné koreňové zeleniny. Ak sme
ich cez sezónu nestihli skonzumovať, kľudne ich necháme na záhone.
Cez zimu poskytujú korene a petržlen aj vňať. Skoro na jar petržlen
vytvára nové listy, ktoré sú k dispozícii až kým nevyrastie nový
petržlen z jarnej sejby. Potom sa starý porast môže zlikvidovať.
Na jeseň môžeme presádzať korene petržlenu do kvetináčov a takto
mať cez zimu čerstvú vňať priamo v byte za oknom.
Kel ružičkový a kučeravý
Sú mrazuvzdorné dvojročné rastliny. Preto po prvom
roku pestovania ich môžeme nechať na stanovišti. Kel ružičkový je
obľúbený v zeleninových polievkach. Varené ružičky sú vhodné ako
príloha k mäsu. Samostatne sa konzumujú poliate jogurtom, alebo
sa vyprážajú na oleji. Kel kučeravý sa používa v surovom stave na
prípravu šalátov, na zdobenie mís, chlebíčkov a pod. Listy sa bežne
používajú aj na zhotovovanie prívarkov, alebo sa vyprážajú v cestíčku.
Tieto druhy sa väčšinou pestujú po skorej zelenine, napr. po hrášku,
reďkovke, šaláte. Vtedy uprednostníme pestovať z priesad. Výsadba
je aktuálna od júla. Pestovanie z priamej sejby sa odporúča od polovice
mája. V tomto prípade sú na stanovišti ako hlavná plodina. Hlavné
zberové obdobie je od novembra. Podľa potreby olamujeme konzumné
časti. Po príchode mrazov, keď ich poštípe mráz sú ešte chutnejšie
a sú zdrojom čerstvej zeleniny až do apríla, kým nastane kvitnutie.
Pór
Dobre znáša nízke teploty. Počas roka zbierame podľa
potreby a zvyšok môžeme ponechať v zemi. Rastliny dobre prezimovávajú,
sú k dispozícii aj v zime a skoro na jar. Pestuje sa z priamej sejby
alebo z priesad. Semeno vysievame v marci. Po vzídení a zosilnení
v máji až začiatkom júna porast vyjednotíme. Ponechané rastliny
na záhone rýchlo zosilnia. Vybrané jedince pri jednotení môžeme
presádzať na iný záhon. Pred príchodom zimy a skoro na jar prihŕňame
zeminu k rastlinám.
Cibuľa
Ak sejeme semeno cibule alebo sadíme štupľovku koncom
augusta až v septembri, cibuľa vyklíči. Mladý porast dobre prezimuje
ak nie sú silné holomrazy. Na jar pokračuje v raste a dosiahneme
skorú úrodu čerstvej mladej cibuľky zelenačky.
Cesnak
Na jeseň sadíme len odrody zimného cesnaku. Zdravú
a morenú sadbu je potrebné vysadiť v polovici októbra. Do príchodu
mrazov zakorení a čiastočne sa vyvinú aj prvé listy. V tomto stave
prezimuje a na jar pokračuje vo vývoji.
Šalát zimný
Keď pestujeme z priesad, dopestujeme ich sejbou do
voľnej pôdy začiatkom septembra. Priesady vysadzujeme na stanovište
do polovice októbra. Do príchodu zimy rastliny zakorenia a začnú
rásť. V zime je rast prerušený a skoro na jar vytvárajú hlávky.
Môže sa pestovať aj z priamej sejby. Sejeme tiež v septembri a do
zimy rastliny zakorenia. Ak nie sú veľké holomrazy, tak dosiahneme
skorú úrodu.
Špenát
Môže sa pestovať aj ako následná plodina pre jesenné
zbery, alebo na prezimovanie. Keď ho sejeme v auguste, bude hotový
na zber v októbri a v novembri. Ak sejeme koncom septembra, necháme
ho prezimovať a zbierame skoro na jar. Takto urýchlime jarný zber
aj o dvadsať dní.
Vystavené: 5.11. 2004
|
