Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Pestujeme čakanku šalátovú

Čakanku šalátovú pestujeme pre vybielené listové puky. Sú to vlastne pevne zvinuté mladé listy, ktoré sú veľmi obľúbenou šalátovou pochúťkou v zimnom a skorom jarnom období.

Jemné čakankové puky obsahujú vitamín C, provitamín A a minerálne látky. Dietetickú hodnotu určuje prítomnosť horkej látky glykozidu intybín, ktorý reguluje činnosť tráviacich orgánov, priaznivo ovplyvňuje zažívanie, tvorbu a obeh krvi, čím prispieva k rýchlej obnove síl pri stavoch vyčerpanosti.

Čakanka šalátová sa vyskytuje v dvoch formách. Viac rozšírená a obľúbená je forma na rýchlenie pukov v zime. Druhá forma – listová, ktorá vytvára ružice žltých, zelených, ružových až fialových listov, prípadne ľahko uzavtretých do hlávok, sa pestuje hlavne v južnej Európe. U nás sa táto forma pestuje len ojedinele.

Pestovanie čakanky šalátovej môžeme rozdeliť na poľné pestovanie, ktorého cieľom je vypestovať zdravé a silné korene a samotné rýchlenie ktorého účelom je vypestovať konzumnú časť zeleniny – vybielené puky.

Nároky na pôdu a prostredie

Na poľné pestovanie čakanka vyžaduje stredne ťažké, humózne, starostlivo a hlboko pripravené pôdy s priemerným obsahom živín. Neznáša čerstvo pohnojené pôdy nevyzretým maštaľným hnojom. Iba na veľmi chudobných pôdach môžeme na jeseň zapracovať dobře vyzretý kompost. Veľmi dobrou predplodinou sú zemiaky, zanechávajúce pôdu v dobrom štruktúrnom stave, čo priaznivo vplýva na tvorbu koreňov. Na polohu čakanka nie je náročná.

Poľné pestovanie

Čakanku pestujeme z priamej sejby. Pôdu musíme starostlivo pripraviť v jeseni, a na jar pred sejbou pozemok urovnáme hrabľami a povrch mierne utlačíme valcom, aby rastliny rovnomerne vzchádzali a vyvíjali sa. Sejeme v máji do riadkov vzdialených 0,30 – 0,40 m a do hĺbky 20 – 30 mm. Čakanku nie je vhodné siať príliš skoro na jar, vzhľadom na jej citlivosť na nízke teploty a ľahké vybiehanie do kvetu. Za 10 – 12 dní po výseve začínajú rastliny vzchádzať. Jednotíme ich na vzdialenosť 0,10 – 0,15 m a počas vegetácie udržiavame hriadku v kyprom stave a bez burín. Zavlažujeme len v prípade veľkého sucha.

Korene zberáme v októbri a začiatkom novembra pred príchodom mrazov. Slabý mráz ich nepoškodí, nebezpečná je teplota až pod –7o C. Zber koreňov robíme opatrne rýľom, aby sme ich nepoškodili. Najlepšie za suchého počasia, keď sa ľahko vyberajú a nezostáva na nich zemina. Listy odrežeme 20 – 30 mm nad vegetačným vrcholom, ktorý nesmieme porušiť. Vytriedené korene s priemernou hrúbkou päť centimetrov, dĺžkou 18 – 20 cm a hmotnosťou 150 – 300 g uskladňujeme v pivnici zasypané čistým pieskom pri teplote 2o C. Úroda koreňov z 1 m2 býva 2 – 3 kg. Čakanka zvyčajne netrpí chorobami, ale môžu ju napadnúť živočíšny škodcovia. Proti žravému a cicavému hmyzu používame prípravky povolené pre iné druhy zelenín.

Rýchlenie

Čakanka sa rýchli v priestoroch kde je teplota od 15 – 20o C a ďalšou podmienkou je aby k vyrastajúcim pukom nemalo prístup svetlo.

Jeden zo spôsobov rýchlenia je, keď v tmavej pivnici pri teplote 10 – 14o C založíme korene do vlhkého piesku alebo zeminy. Korene ukladáme tesne vedľa seba, na jeden m2 uložíme takto 250 – 400 koreňov. Za 20 – 28 dní vyrastú tvrdé kužeľovité, vybielené puky vhodné na konzumáciu.

Korene čakanky rýchlime pre vlastnú spotrebu v malých množstvách v debničkách lebo plastových vedrách. Po vyšľachtení odrôd uzavierajúcich pevný puk bez toho, aby sa zasypával koreň zeminou, je postačujúce, keď uložené korene zakryjeme len čiernou fóliou.

Vhodná je aj metóda s požitím vedier s plastu, do ktorých uložíme korene tesne vedľa seba a vedro naplníme vodou asi tak do výšky 60 mm. Ak sa naplní viac vedier, ktoré udržiavame v chlade a len postupne prenášame do teplejšej miestnosti, tým zabezpečíme postupné zásobovanie čerstvých pukov v domácnosti.

V krajinách, kde je čakanka šalátová obľúbenou zeleninou je najproduktívnejšie rýchlenie v kontajneroch s obiehajúcim živným roztokom. Hladina roztoku 18 – 20o C teplého sa udržuje 50 mm vysoko. Pri teplote vzduch 17 – 19o C trvá rýchlenie 23 dní. V kontajneri je uložené 60 – 80 kg koreňov a výnos vybielených pukov je 30 – 50 kg.

Dobre vyvinuté čakankové puky by mali dosahovať dĺžku 10 – 25 cm. Pri zbere ich nesmieme umývať ani tlačiť aby nehnedli. Nielen počas rýchlenia, ale aj počas skladovania nesmú byť vystavené priamemu pôsobeniu svetla. Len tak sa udrží krémovo-biela farba pukov. K zmierneniu typickej horkosti prospieva pridanie smotany, prisladenie alebo pokvapkanie citrónovou šťavou. Čakankové puky sa upravujú hlavne na surové šaláty, alebo varením, dusením a zapekaním na rôzne spôsoby.

Odrody

U nás je registrovaná jedna odroda čakanky šalátovej – TEREZKA . Je to univerzálna odroda čakanky šalátovej na rýchlenie. Puk je bielo-žltej farby, široko- valcovitého tvaru. Vyznačuje sa strednou až dobrou pevnosťou a dobrou uzatvorenosťou puku. Zo zahraničných hybridov na rýchlenie bez pôdy sú vhodné: Mitado F1, Zoom F1, Bea. Červeno-biele puky má hybrid Rouge Carla F1.

Čakanka na smotane

600 – 700 g pukov, 0,2 l kyslej smotany, 20 g hl. múky, soľ, voda

Čisté, pokrájané puky zalejeme trochou vriacej vody, osolíme a prikryté uvaríme. Smotanu rozmiešane s múkou, prilejeme k uvareným pukom a spolu povaríme. Podľa chuti môžeme okysliť citrónovou šťavou, prípadne osladiť.

Čakanka dusená na masle

500 – 700 g pukov alebo mladých listov, 40 g masla, soľ, voda

Čisté puky alebo listy dáme na roztopené maslo, podlejeme vriacou vodou a zakryté dusíme.

Čakankový šalát

500 g pukov, 20 g cukru, citrón alebo ocot, soľ a voda

Mladé puky dobre umyjeme, pokrájame a vložíme do nádoby s pripraveným nálevom. Nálev môžeme obohatiť aj smotanou.

 

Vystavené: 5.1. 2007

Autor textu: Ing. Pakanová J.