Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Pestovanie pekinskej a čínskej kapusty

Pekinská kapusta – Brassica pekinensis L. – podobá sa skôr hlávkovému šalátu, ako kapuste. U nás je dosť často nesprávne označovaná ako čínska kapusta, hoci ide o iný druh. Hlavný rozlišovací znak je ten, že čínska kapusta nevytvára hlávku, listy odstávajú od vegetačného vrcholu. Kapusta pekinská má listy bez stopiek, ktoré tvoria uzavretú hlávku, ale listy odstávajú od vegetačného vrcholu. Listy dorastajú až do výšky 60 cm. Vzhľadom na jej krátke vegetačné obdobie, ktoré umožňuje pestovať ju ako následnú plodinu s vysokou úrodou. Jedlou časťou sú pevné valcovité hlávky jemnej chrumkavej konzistencie. Je bohatá na obsah vitamínu C a vitamínu A. Množstvo vitamínu C predstihuje obsah v kyslej kapuste a hlávkovom šaláte. Špecifickú chuť spôsobuje sírny horčičný olej. Do Európy sa dostala pred rokom 1790 z Vietnamu najskôr do Francúzska a potom okolo roku 1930 aj k nám. Jednou z príčin pomalého rozširovania pestovania je citlivosť k odlišným podmienkam zvlášť k dĺžke dňa. Je výrazne dlhodenná, hlávky tvorí len za krátkeho dňa. Kultúre vyhovuje vyššia vzdušná vlhkosť, pestovanie v suchom prostredí jej nevyhovuje. Je chladuvzdorná, znáša aj jesenné mrazíky do –5o C. Vyžaduje humóznu dobre prepracovanú pôdu a časté závlahy. Na poľné pestovanie sa pestuje z priameho výsevu 15. – 20. 7. Pri skoršom výseve môže vybiehať predčasne do kvetu, pri oneskorenom nedorastá. Vysieva sa do riadkov 30 – 40 cm do hĺbky 1 – 2 cm, výsevok je 1 kg . ha-1. Po vzídení rastliny jednotíme na vzdialenosť 20 cm. Vyjednotené rastliny použijeme ako priesady, alebo na prípravu šalátu. Kritickým obdobím je vzchádzanie, pretože rastliny môžu poškodiť skočky pri suchom a teplom počasí. Napomáha časté rosenie a chemická ochrana. Predpestovanie sadeníc je menej výhodné, minipriesady musia mať koreňový bal. Sadia sa v polovici augusta. Závlahu po výsadbe a v čase tvorby hlávok zvyšujú výnos a akosť pestovanej pekinskej kapusty. Obdobie hlavného rastu hlávok trvá 40 – 60 dní, vegetačná doba od výsevu je 65 – 90 dní. Zberá sa v druhej polovici októbra odrezávaním rastlín s vonkajšími listami. Pre skladovanie sa zberá neskôr, a však pred poškodením mrazmi. Skladuje sa pri teplote 0 – 1o C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 90 – 95%. Na hlávkach sa ponecháva časť vonkajších listov, ukladajú sa zvisle do prepraviek, zakrývajú sa perforovanou fóliou aby sa znížil odpar. Môže sa rýchliť aj v jesennom období z priameho výsevu koncom júla alebo z balíčkovanej sadby, vysadenej koncom augusta. Zberá sa od konca augusta do novembra. Vonkajšie poklesy teplôt do –10o C kultúru neohrozujú. Produkcia z jesenného rýchlenia je vhodná na priamu spotrebu nie na skladovanie. Semeno si udržuje klíčivosť nad 80% 5 rokov a viac. U nás sú dostupné odrody Nozaki, Hilton a Yamiko F1.

Kapusta čínska – Brassica chinensis L. – netvorí hlávky, má tmavozelené stopkaté listy, u niektorých odrôd sú stopky široké, biele. Listy volne odstávajú od vegetačného vrcholu. Konzumujú sa predovšetkým dužinaté stopky, čepele listov, ktoré vytvárajú volnú riedku hlávku a mladé kvetné výhonky. Vzhľadom sa čiastočne podobá mangoldu. Listy sa často sušia, a nakladajú naslano. Pestovanie a nároky má rovnaké ako kapusta pekinská, vegetačná doba je kratšia, 8 – 10 týždňov. Vyžaduje však vyššiu vlhkosť pôdy a ovzdušia, preto sa jej darí o vyšších polohách. Pestuje sa buď z priameho výsevu na záhony, alebo z predpestovaných sadeníc. Obvykle sa vysieva do riadkov vzdialených od seba asi 40 cm. Po vzídení jednotíme rastliny na 25 cm. Problém je s vybiehaním do kvetu, čo si nemusíme všímať, lebo sa dajú konzumovať aj mladé kvety. Aj na rýchlenie má nižšie teplotné nároky. Jej prednosťou je jemná konzistencia a možnosť konzumácia za surova, teda môže byť náhradou za šalát hlávkový. Používa sa na šaláty a kuchynskú úpravu. Do nášho sortimentu nie je kapusta čínska zaradená, zo zahraničného sortimentu je možné uviesť napr. hybrid F1 Joi–Choi, ktorý je osobitne odolný proti vybiehaniu.

Pekinská a čínska kapusta je vhodná aj vegetariánov, na prípravu studených šalátov a iných pokrmov.

Šalát z pekinskej kapusty:

Listy pokrájame na rezance, zmiešame s pokrájanou vňaťou cibule, petržlenu, zeleru a kôpru, doplníme majonézou alebo smotanou. Do takto pripraveného šalátu môžeme pridať pokrájané uhorky, papriku, jablká alebo mrkvu.

Polievka z pekinskej kapusty:

400 g pekinskej kapusty, 5 dl kyslého mlieka, 30 g hladkej múky, 30 g údenej slaninky, soľ a voda

Čistú pekinskú kapustu pokrájame na rezance a dáme uvariť do vriacej posolenej vody. Pri varení necháme kapustu prikrytú. Kyslé mlieko dobre rozmiešame s múkou, prilejeme k uvarenej kapuste a spolu povaríme. Nakoniec pridáme na rezance pokrájanú a rozškvarenú slaninu

Varené stopky čínskej kapusty s maslom:

500 g stopiek, soľ, 30 g masla a 20 g strúhanky

Stopky pokrájame na menšie kúsky a uvaríme v slanej vode. Po uvarení ich vyberieme a necháme odkvapkať. Pridáme rozpustené maslo, prípadne na masle upraženú strúhanku.

Dusené stopky z čínskej kapusty:

250 g stopiek, 100 g šampiňónov, 100 g hrášku, 50 g masla, 2 žĺtky, 1/4 smotany, soľ, petržlen, citrónová šťava

Drobné kúsky stopiek, pokrájané šampiňóny a hrášok dusíme na masle do mäkka s posekaným petržlenom a soľou. Vo vodnom kúpeli ušľaháme žĺtka so smotanou, citrónovou šťavou a soľou do husta. Touto omáčkou zalejeme mäkkú udusenú zeleninu.



Vystavené: 4.5. 2006

Autor textu: J. Králová