Logo VUZ
Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
e-mail: valsikovam@vuznz.sk
 


Pestovanie hlúbovín

Hlúboviny pokladáme u nás za základnú zeleninu, pri pestovaní ktorej využívame sejbu na pestovanie skorých alebo neskorých odrôd s dlhým vegetačným obdobím. K hlúbovinám zaraďujeme kapustu hlávkovú, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý, kaleráb, karfiol, kapustu pekinskú a brokolicu. Konzumujú sa v čerstvom stave, tiež v rôznej kuchynskej úprave ako hlavné jedlo alebo ako príloha k hlavnému jedlu. V konzervovanom stave sú zdrojom cenných vitamínov hlavne v zimnom období. Výroba sa orientuje predovšetkým na rýchlenie kalerábu, karfiolu a skorej kapusty. Kel kučeravý a hlavne kel ružičkový sa pestuje na neskorý jesenný zber. Tiež kapusta pekingská sa pestuje ako doplnok šalátových zelenín pre neskorý jesenný zber, často s využitím chránených priestorov. Najmenší podiel na trhu má stále brokolica, ktorá sa používa ako náhrada za karfiol.

Nutričná hodnota hlúbovín je rôzna a záleží od druhu. Všeobecne sú to veľmi hodnotné zeleniny, i keď obsah sušiny je u nich relatívne nízky. Najvyšší obsah sušiny má kel hlávkový a najnižší kapusta hlávková a karfiol. Hlúboviny majú však pomerne vysoký obsah minerálnych látok (vápnik, železo). Z vitamínov obsahujú hlavne vitamín C, tiamín, riboflavín, a karotén. Niektoré druhy majú dvojnásobok vitamínu C v porovnaní s citrónom.

Všetky druhy sa pred mnohými storočiami vypestovali z jedného pôvodného typu kapusty obyčajnej, ktorá sa dosiaľ vyskytuje na európskom pobreží Stredozemného mora a Atlantického oceánu, sú príkladom toho, ako človek svojou cieľavedomou prácou dokáže pretvárať prírodu vo svoj prospech.

Hlúboviny sú veľmi náročné na výživu. Na jeseň pod ne hnojíme maštaľným hnojom, na jar pred výsadbou síranom anónnym, superfosfátom a draselnou soľou. Počas vegetácie ich prihnojujeme v niekoľkých dávkach liadkom amónnym alebo vápenatým.

Pestujeme ich z priesad, ktoré pri skorých odrodách predpestujeme v debničkách a pareniskách. (sejeme spravidla vo februári alebo začiatkom marca), pri neskorých na záhonoch vo voľnej pôde ( semeno sejeme v apríli, neskoré kaleráby v máji ). Sadíme mladé neprerastené priesady so 4 – 5 lístkami. Sadíme ich na vzdialenosť 0,25 x 0,25 až 0,7 x 0,7 m podľa druhu a odrody. V priebehu vegetácie často zavlažujeme, prihnojujeme, okopávame a plejeme. Prvé prihnojovanie robíme v čase, keď rastliny majú 5 – 8 listov. Je to asi 2 – 3 týždne po výsadbe. Ďalšie prihnojovanie robíme na začiatku tvorby konzumných častí (táto dávka je najdôležitejšia) a tretia dávka sa aplikuje pri hlúbovinách s dlhšou vegetačnou dobou v čase, keď listy zakryjú pôdu.

Kapusta hlávková – biela, červená :

Rozlišujú sa odrody podľa dĺžky vegetačného obdobia na: skoré – 120 – 130 dní, poloskoré – 130 – 140 dní, poloneskoré - 150 – 160 dní a neskoré - 180 dní určené na uskladnenie alebo na technologické spracovanie.

Kapusta hlávková je bežne pestovaná zelenina na veľkých plochách aj v drsnejších klimatických podmienkach. U nás patrí k najčastejšie konzumovanej zelenine. Vyžaduje otvorené vzdušné polohy, kde natoľko netrpí chorobami a menej ju napádajú škodcovia. Pri jej pestovaní treba venovať zvýšenú pozornosť na ochranu proti živočíšnym škodcom. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy bohaté na humus a živiny. Zaraďujeme ju do prvej trate, počas vegetácie ju prihnojujeme v dvoch dávkach. Pestujeme ju prevažne z predpestovanej sadby. Skoré kultivary vysádzame koncom marca v spone 0,5 x 0,35 – 0,4 m, poloskoré kultivary sadíme v druhej polovici apríla v spone 0,5 x 0,6 m , poloneskoré až neskoré koncom mája až začiatkom júna v spone 0,7 – 0,8 x 0,6 m.

Novoregistrovené odrody kapusty hlávkovej bielej v roku 2003: jarná: Red Dynasty F1, letná: Adema F1, Agressor F1, Burton F1, Fortuna F1, Hurricane F1, Chopin F1, Octoking F1, jesenná: Kronos F1, Rexoma F1

Kel hlávkový, ružičkový, kučeravý:

Odrody kelu hlávkového delíme podľa dĺžky vegetačného obdobia na: skoré 120 – 130 dní,

poloskoré 140 – 150 dní a neskoré 180 dní .Výživa, hnojenie a ošetrovanie je podobné ako pri kapuste, znesie však drsnejšie klimatické podmienky aj pokles teplôt až na –8 až –10o C. Škodcovia ho nenapádajú v takom rozsahu ako kapustu. Pestuje sa z predpestovaných priesad, vysádza sa však v hustejšom spone, skorý 0,4 x 0,4 m, alebo 0,5 x 0,35 m, poloskorý 0,5 x 0,5 m a neskorý 0,6 x 0,6 m alebo 0,7 x 0,5 m podľa používanej mechanizácie.

Kel ružičkový je jemná pochúťková zelenina, v miernejších zimách vydrží aj na stanovisku. Má rovnaké požiadavky ako kapusta, znáša pokles teplôt až na –12o C. pestuje sa z predpestovaných priesad a vysádza sa v spone 0,6 – 0,7 x 0,5 m a počas vegetácie sa môže prihŕňať. Zvláštnym spôsobom ošetrovania je postupné zrezávanie listov od polovice augusta, prípadne zrezanie vrcholovej listovej ružice začiatkom septembra, čím sa podporí tvorba ružičiek. Pri nových odrodách tento zásah nie je potrebný, ružičky sa vytvárajú rovnomerne a listy postupne opadávajú. Málo pestovanou hlúbovinou je kel kučeravý. Konzumnou časťou sú dekoratívne listy. Hlavným obdobím spotreby je jeseň a celá zima, mrazom jeho chuť zjemnie. Vydrží na stanovisku až do jari. Dá sa pestovať z predpestovaných priesad aj z priamej sejby, nie je taký náročný ako ostatné hlúboviny. Priesady sa vysádzajú v júni až v júli hlboko do sponu 0,65 x 0,4 – 0,5 m. Ďalšie ošetrenie je podobné ako pri kapuste.

Nové odrody kelu hlávkového: Blistra F1, Tim, kelu ružičkového: Dolores F1

Kaleráb

Je obľúbená zelenina, bežne a často pestovaná od jari až do jesene. Kultivary rozdeľujeme na skoré 80 – 90 dní, poloskoré 100 – 120 dní a neskoré 140 – 160 dní, podľa farby na biele a modré. Základné požiadavky sú rovnaké ako pri kapuste. Vysádzame z predpestovanej sadby, skoré kultivary do sponu 0,3 x 0,2 m, neskoré do sponu 0,5 – 0,6 x 0,5 m. Dôležitá je pravidelná závlaha, pretože pri nedostatku vody hľuzy drevnatejú a naopak pri nadbytku vody praskajú. Na zimu uskladňujeme neskoré kaleráby bez srdiečkových listov.

Nové odrody kalerábu: Erika F1, Korfu F1, Pheres F1

Karfiol

Je obľúbená, jemná, chutná zelenina s vysokým obsahom vitamínu C. Neznáša dlhé uskladnenie. Kultivary rozdeľujeme podľa dĺžky vegetačného obdobia na skoré 100 – 120 dní, poloskoré 130 – 150 dní a neskoré 160 – 200 dní. Je náročný na výživu. Pestuje sa z predpestovaných priesad. Skorý karfiol vysádzame začiatkom apríla, letný a jesenný postupne až do začiatku júla do sponu 0,5 x 0,4 – 0,5 m. Pre vytvorenie ružice potrebuje požadované množstvo molybdénu a bóru, jeho nedostatok vyvoláva vyslepnutie ružíc. Ošetrovanie a ochrana je podobná ako pri kapuste. Zvýšenú starostlivosť venujeme pravidelnej a výdatnej závlahe. Zvláštnym ošetrením je zalamovanie vonkajších listov nad ružicami, čím sa tieto vybielia a zabráni sa ich zožltnutiu. Toto opatrenie nie je potrebné pri nových odrodách, ktoré sami dobre zakrývajú ružice. Novoregistrované odrody Belvedere F1, Casper F1, Helsinki F1.

Brokolica

Podobá sa karfiolu, má mohutnejší vzrast. Pestujeme ju pre riedku nevybielenú ružicu, ktorá má vyššiu vitamínovú hodnotu ako karfiol. Pestujeme ju ako poloneskorú až neskorú hlúbovinu, ktorú sejeme koncom apríla až začiatkom mája, vysádzame začiatkom júna do sponu 0,7 x 0,5 – 0,6 m. Má dlhú vegetačnú dobu 160 – 180 dní. Požiadavky na pestovanie a ošetrovanie sú podobné ako pri karfiole. Zber robíme prebierkou v septembri a v októbri. Novoregistrované odrody brokolice sú. Dynasty F1, Griffen F1, Tambora F1

Pekinská kapusta

Je jednoročná rastlina, plytko zakoreňujúca a nemá hlúb. Z podlhovastých rebernatých listov vytvára mäkké riedke hlávky. Vegetačné obdobie má veľmi krátke 50 – 60 dní, teda sa môže použiť ako predplodina i následná plodina, používa sa ako šalátová či listová zelenina. Vyžaduje pôdy bohaté na humus a živiny, za sucha a tepla živorí a vybieha do kvetu. Pestujeme ju z priamej sejby skoro na jar, alebo začiatkom augusta. Vzdialenosť riadkov má byť 0,4 – 0,5 m, rastlinky v riadkoch jednotíme na vzdialenosť 0,25 m. Vyžaduje ošetrovanie podobné ako kapusta hlávková. Na jeseň znáša nízke teploty až –6o C. Nové odrody sú: Bristol, Calcaria F1, Lumina F1.

Z chorôb a škodcov hlúbovín spôsobujú najväčšie škody kvetárka kapustová, mlynárik kapustový, skočky, strapky, mora kapustová, voška kapustová a nádorovitosť koreňov hlúbovín.

Kvetárka kapustová

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentrácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka

Čakacia lehota v dňoch

Poznámky

Basudin 600 EW

H

0,1

10 ml

 

14

zálievka 14 dní po vysadení rastlín

Diazol 60 EC

Diazol 50 EW

Basudin 10 G

H

   

1 g na bežný meter riadku

AT

granulované prípravky

Diazon 10 G

Simithion Super

H

0,1

10 ml

 

14

zálievka 14 dní po vysadení

H – hĺbkový

Larvy ohlodávajú korene hlúbovej zeleniny, škodca máva za rok aj 3 generácie, pričom najškodlivejšia je jarná a jesenná generácia. Pri zálievke sa k jednej rastline aplikuje cca 100 ml roztoku. Granulované prípravky sa aplikujú pri priamej sejbe hlúboví do riadku. Na sledovanie rojenia a odchyt múch kvetárky kapustovej sa používajú biele lepové doštičky, umiestnené do porastu po vysadení sadeníc.

Mlynárik kapustový a mora kapustová

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentrácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha

Čakacia lehota v dňoch

Poznámky

Biobit XL

P

0,25

25 ml

0,75 – 1,5 l

AT

 

Biobit WP

P

0,15

15 g

0,4-0,75 kg

AT

 

Dimilin 48 SC

K

0,025

2,5 ml

0,15 l

14

 

Nomolt 15 SC

K

0,06

6 ml

0,4 l

14

 

Basudin 600 EW

H

0,15

15 ml

1 l

14

 

Consult 100 EC

K

0,04

4 ml

0,25 l

21

na začiatku liahnutia húseníc

Desic EW 50

K

0,025

2,5 ml

0,15 l

7

 

Decis 25 Flow

K

0,05

5 ml

0,3 l

7

 

Karate 2,5 WG

K

0,05

5 g

0,3 kg

14

 

Vaztak 10 EC

K

0,03

3 ml

0,2 l

10

 

Vaztak 10 SC

 

P – požerový, H – hĺbkový, K – kontaktný

Zasahovať treba hlavne proti druhej generácii oboch škodcov. Prípravky aplikujeme proti mladým húseniciam. Do postrekovej kvapaliny pridávame zmáčadlo.

Skočky

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentrácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha (600 l vody)

Čakacia lehota v dňoch

Poznámky

Actara 25 WG

S

0,025

2,5 g

0,15 kg

14

 

Basudin 600 EW

H

0,1

10 ml

 

14

 

Diazol 60 EC

14

 

Diazol 50 EW

14

 

Decis EW 50

K

0,025

2,5 ml

0,15 l

7

 

Decis 25 Flow

0,05

5 ml

0,3 l

AT

 

Karate 2,5 WG

K

0,05

5 g

0,3 kg

AT

 

Nurelle D

K

0,1

10 ml

0,6 l

14

 

Orion 30 EC

S

0,1

10 ml

0,6 l

14

 

Polytrin 200EC

K

0,025

2,5 ml

0,15 l

14

 

Promet 400 CS

S

   

50 ml/kg

AT

morenie osiva

Zolone EC

H

0,2

20 ml

 

AT

 

S- systémový, H – hĺbkový, K – kontaktný

Ošetrujú sa iba mladé rastliny najmä za teplého počasia s prídavkom zmáčadla.

Strapky

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentrácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha

Čakacia lehota v dňoch

Poznámky

Actellic 50 EC

H

0,15-0,2

15-20 ml

2 l

7

 

H – hĺbkový

Postrek čo najskôr po zistení škodcov s prídavkom zmáčadla.

Voška kapustová

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentrácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha (600 l vody)

Čakacia lehota v dňoch

Poznámky

Actara 25 WG

S

0,025

2,5 g

0,15 kg

14

 

Aztec

S

0,05

5 ml

0,3 l

14

 

Basudin 600 EW

H

0,1

10 ml

 

14

 

Diazol 50 EW

14

 

Bi 58 EC - Nové

S

0,15-0,2

15 –20 ml

0,9-1,2 l

21

 

Cyper Extra

K

0,04

4 ml

0,25 l

AT

 

Cyper Extra NC

K

AT

 

Karate 2,5 WG

K

0,05

5 g

0,3 kg

14

 

Orion 30 EC

S

0,1

10 ml

0,6 l

14

 

Pirimor 25 WG

H

0,1-0,15

10-15 g

 

3

 

Pirimor 50 WG

0,05-0,075

5-7,5 g

 

3

 

Polytrin 200 EC

K

0,025

2,5 ml

0,15 l

14

 

Reldan 40 EC

K

0,125

12,5 ml

0,75 l

14

 

H – hĺbkový, S- systémový, K – kontaktný

Postrek robiť čo najskôr po zistení škodcu s pridaním zmáčadla.

Chemické ošetrenie hlúbovín proti škodcom bolo spracované podľa Celoročnej ochrany záhradných plodín 2003.

 

Vystavené: 17.5. 2006

Autor textu: Ing. Alžbeta Viteková