WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Perspektíva pestovania kapusty hlávkovej bielej
na Slovensku v podmienkach klimatickej zmeny

V rámci požiadaviek kapusty na prostredie, teplota a vlhkosť vzduchu majú zodpovedať prímorskej klíme. Od rozvoja listovej plochy v dobe tvorby hlávok závisí prírastok sušiny. Vysoké teploty a nízka vlhkosť vzduchu v tomto fenofázovom intervale brzdia fotosyntetickú aktivitu rastlín. Aktivuje sa dýchanie a spotreba energie, rýchlejšie starnú pletivá a výrazne sa znižuje úroda. Charakter stanovišťa, ak sa približuje k prímorskému, dáva lepšie podmienky pre pestovanie neskorej kapusty. Pri skorej kapuste oproti tomu majú prednosť lokality dovoľujúce skorú výsadbu. Poloskoré až neskoré odrody kapusty nemajú tak vyhranené stanovištné požiadavky a umiestnenie výroby sa môže riadiť ekonomickým hľadiskom (potreba zásobovania trhu, vzdialenosť od veľkých spotrebiteľských centier, požiadavky spracovateľského priemyslu).

Prvý návrh rajonizácie zeleniny pre agroklimatické podmienky Slovenska vypracovaný Československou akadémiou poľnohospodárskych vied ešte v roku 1955 udáva pre kapustu v I. zóne vhodnosti požiadavku na priemernú ročnú teplotu vzduchu a ročný úhrn zrážok:

pre skoré odrody: 8,5 – 9,8 °C; neskoré odrody: 7,2 – 9,1 °C
pre skoré odrody: 549 – 677 mm; neskoré odrody: 631 – 722 mm

Vplyvom klimatickej zmeny vyvolanej rôznymi antropogénnymi činnosťami, hlavne však rastom koncentrácie tzv. skleníkových plynov v atmosfére (CO₂, N₂O, metán, freóny a i.) a zvýšeného skleníkového efektu, došlo v XX. storočí k výraznému narušeniu rovnováhy energetickej a vodnej bilancie atmosféry. Napr. v Hurbanove sa v rokoch 1901 až 2000 zvýšila priemerná ročná teplota o 1,1 °C, ročný úhrn zrážok poklesol cca o 90 mm. Pri zrážkach je však nutné poznamenať, že uvedené zmeny neplatia pre vysoké nadmorské polohy v ktorých je zrážková činnosť ovplyvňovaná zvýšenou tvorbou miestnych prehánok. Všeobecne však možno konštatovať v XX. storočí výrazne zmeny agroklimatických podmienok prostredia, ktoré sa budú v budúcnosti ešte prehlbovať.

Predpokladané zmeny klímy sa stanovujú k časovým horizontom rokov 2010, 2030 a 2075 modelmi všeobecnej cirkulácie atmosféry vypracovanými významnými svetovými vedeckými inštitúciami podľa rastu koncentrácie CO₂. Zdvojnásobenie koncentrácie CO₂ sa predpokladá v roku 2075.

Očakávaná zmena klímy výrazne ovplyvní aj agroklimatické podmienky pestovania zeleniny. V našich prognózach sme sa modelovo zamerali na kapustu hlávkovú bielu (Brassica oleracea var. capilata L. f. alba; ďalej: kapusta), ktorá je  na Slovensku významnou a najrozšírenejšou zeleninou.

Podľa fenologických záznamov Výskumného ústavu zeleninárskeho v Nových Zámkoch boli stanovené agrofenofázy začiatku výsadby (Zv) a konca zberu pre odrody kapusty s rôznym termínom dosiahnutia technickej zrelosti (Kz) za referenčný časový rad rokov 1951 – 1980. Za vegetačné periódy jednotlivých odrôd kapusty boli vypočítané sumy priemerných denných teplôt vzduchu v °C (tab. 1).

Tab.1. Agrofenofázy odrôd kapusty s rôznym termínom výsadby, zberu a sumy teplôt za vegetačné obdobie odrôd (roky 1951 – 1980)

K časovým horizontom rokov 2010, 2030 a 2075 v porovnaní s rokmi 1951 – 1980 boli vypočítané a graficky znázornené posuny vegetačných periód jednotlivých odrôd kapusty (graf. 1). Pre odrody skoré a poloskoré bola za základ posunu vegetačnej periódy zvolená agrofenofáza “začiatok výsadby”. Pre odrody poloneskoré a neskoré bola za základ posunu vegetačnej periódy zvolená agrofenofáza “koniec zberu”. Tým sa pri skorých a poloskorých odrodách ohraničil koniec vegetačnej periódy termínom nahromadenia sumy teplôt å t v °C podľa tab. 1.

Pri poloneskorých a neskorých odrodách bol opačne odvodený termín nahromadenia sumy teplôt å t podľa tab. 1 v predchádzajúcom období a tým bol stanovený termín výsadby po ktorom sa do konca vegetácie stihne nahromadiť požadovaná å t na dosiahnutie technickej zrelosti rastlín.

Ako vyplýva z grafu 1 pri odrodách skorých sa začiatok vegetácie k časovému horizontu 2075 postupne uskoruje až o 31 dní. Úmerne tomuto sa uskoruje aj koniec zberu o 26 dní. Obdobná zmena platí aj pri poloskorých odrodách. Pri odrodách neskorých sa postupne oneskoruje koniec zberu o 16 dní. Začiatok výsadby sa vplyvom nižších priemerných denných teplôt v jesenných mesiacoch uskoruje až o 27 dní.

Celoročnú periódu možného produkčného procesu kapusty (CPPPk) ohraničujú priemerné denné teploty vzduchu.

• na začiatku vegetačného obdobia: 4,5 °C
• na konci vegetačného obdobia: 7,5 °C

Podľa týchto teplôt považovaných pri kapuste hlávkovej bielej za biologické teplotné minimum začatia na jar a ukončenia na jeseň produkčných procesov v prírodných podmienkach, bola stanovená “celoročná perióda produkčného procesu” (CPPPk) k referenčnému radu rokov 1951 – 1980 a tiež podľa scenárov klimatickej zmeny k časovým horizontom rokov 2010, 2030 a 2075.

Možný produkčný proces kapusty na Slovensku ovplyvnený zmenou dĺžky celoročnej vegetačnej periódy je uvedený v tab 2.

Tab. 2 Začiatok výsadby (Zv, t³ 4,5 °C) a ukončenie zberu (Kz, t≤7,5°C) kapusty na Slovensku.

Z tabuľky všeobecne vyplýva predlžovanie celoročnej vegetačnej periódy kapusty k časovému horizontu 2075. Možno však konštatovať, že so vzrastajúcou nadmorskou výškou sa vplyv teploty na predlžovanie CPPPk relatívne znižuje. Vyplýva to aj z nasledovného porovnania:

Celková vegetačná doba kapusty sa od roku 1980 do roku 2075 predĺži

• na klimatickej stanici Hurbanovo o 49 dní; t.j. 21 %
• na klimatickej stanici Liptovský Hrádok o 54 dní; t.j. 29 %.

Produkčný proces nie je limitovaný iba dĺžkou vegetačnej periódy ale predovšetkým nahromadenou sumou priemerných denných teplôt za konkrétnu vegetačnú periódu alebo jej časti. Za celoročnú vegetačnú periódu kapusty sa môžu nahromadiť, predovšetkým v závislosti od nadmorskej výšky rôzne sumy priemerných denných teplôt (å t CPPPk v °C).

Na Slovensku sa suma teplôt å t za VPRk od roku 1980 do 2075 zvýši

• v južných častiach (Hurbanovo) o 1040 °C, t.j. o 30 %
• v severných častiach (L. Hrádok) o 952 °C, t.j. o 41 %.

Medzi å t za CPPPk od nadmorskej výšky platí funkčná závislosť ktorou možno vyjadriť zmeny å t k ľubovoľnému časovému horizontu. Napríklad ak poloneskorá kapusta má požiadavky na sumu teplôt 2498 °C (tab. 1) v súčasnosti splnenú v nadmorskej výške cca 450 m, v roku 2010 to bude v nadmorskej výške cca 650 m, v roku 2030 v nadmorskej výške cca 760 m a v roku 2075 nepredpokladá sa limitovanie pestovania kapusty teplotnou sumou v podmienkach poľnohospodársky využívaných pôd na Slovensku.

Uvedené vzťahy k energetickej zložke prostredia budú pravdaže limitované vodným režimom, ktorý v budúcnosti bude jednoznačne priaznivejším vo vyšších nadmorských polohách. V nižších polohách a teda v južných častiach Slovenska bude žiadúci riadený vodný režim.

Vystavené: 2.1. 2005