V rámci požiadaviek kapusty na prostredie,
teplota a vlhkosť vzduchu majú zodpovedať prímorskej klíme.
Od rozvoja listovej plochy v dobe tvorby hlávok závisí prírastok
sušiny. Vysoké teploty a nízka vlhkosť vzduchu v tomto
fenofázovom intervale brzdia fotosyntetickú aktivitu rastlín. Aktivuje
sa dýchanie a spotreba energie, rýchlejšie starnú pletivá a výrazne
sa znižuje úroda. Charakter stanovišťa, ak sa približuje k prímorskému,
dáva lepšie podmienky pre pestovanie neskorej kapusty. Pri skorej
kapuste oproti tomu majú prednosť lokality dovoľujúce skorú výsadbu.
Poloskoré až neskoré odrody kapusty nemajú tak vyhranené stanovištné
požiadavky a umiestnenie výroby sa môže riadiť ekonomickým
hľadiskom (potreba zásobovania trhu, vzdialenosť od veľkých spotrebiteľských
centier, požiadavky spracovateľského priemyslu).
Prvý návrh rajonizácie zeleniny pre agroklimatické
podmienky Slovenska vypracovaný Československou akadémiou poľnohospodárskych
vied ešte v roku 1955 udáva pre kapustu v I. zóne vhodnosti
požiadavku na priemernú ročnú teplotu vzduchu a ročný úhrn
zrážok:
pre skoré odrody: 8,5 – 9,8 °C; neskoré
odrody: 7,2 – 9,1 °C
pre skoré odrody: 549 – 677 mm; neskoré odrody: 631
– 722 mm
Vplyvom klimatickej zmeny vyvolanej rôznymi antropogénnymi
činnosťami, hlavne však rastom koncentrácie tzv. skleníkových plynov
v atmosfére (CO2, N2O, metán, freóny
a i.) a zvýšeného skleníkového efektu, došlo v XX.
storočí k výraznému narušeniu rovnováhy energetickej a vodnej
bilancie atmosféry. Napr. v Hurbanove sa v rokoch 1901
až 2000 zvýšila priemerná ročná teplota o 1,1 °C, ročný úhrn zrážok
poklesol cca o 90 mm. Pri zrážkach je však nutné poznamenať, že
uvedené zmeny neplatia pre vysoké nadmorské polohy v ktorých
je zrážková činnosť ovplyvňovaná zvýšenou tvorbou miestnych prehánok.
Všeobecne však možno konštatovať v XX. storočí výrazne zmeny
agroklimatických podmienok prostredia, ktoré sa budú v budúcnosti
ešte prehlbovať.
Predpokladané zmeny klímy sa stanovujú k časovým
horizontom rokov 2010, 2030 a 2075 modelmi všeobecnej cirkulácie
atmosféry vypracovanými významnými svetovými vedeckými inštitúciami
podľa rastu koncentrácie CO2.
Zdvojnásobenie koncentrácie CO2
sa predpokladá v roku 2075.
Očakávaná zmena klímy výrazne ovplyvní
aj agroklimatické podmienky pestovania zeleniny. V našich prognózach
sme sa modelovo zamerali na kapustu hlávkovú bielu (Brassica
oleracea var. capilata L. f. alba; ďalej: kapusta), ktorá je
na Slovensku významnou a najrozšírenejšou zeleninou.
Podľa fenologických
záznamov Výskumného ústavu zeleninárskeho v Nových Zámkoch
boli stanovené agrofenofázy začiatku výsadby (Zv) a konca zberu
pre odrody kapusty s rôznym termínom dosiahnutia technickej
zrelosti (Kz) za referenčný časový rad rokov 1951 – 1980. Za vegetačné
periódy jednotlivých odrôd kapusty boli vypočítané sumy priemerných
denných teplôt vzduchu v °C (tab. 1).
Tab.1. Agrofenofázy odrôd kapusty
s rôznym termínom výsadby, zberu a sumy teplôt za vegetačné
obdobie odrôd (roky 1951 – 1980)
Odrody
kapusty |
Roky
1951 – 1980 |
začiatok
výsadby (Zv) |
koniec
zberu (Kz) |
suma
teplôt ( å t) v °C |
Skoré |
10.
III. |
10.
VII. |
1675 |
Poloskoré |
5.
IV. |
15.
VIII. |
2222 |
Poloneskoré |
5.
V. |
20.
IX. |
2498 |
Neskoré |
10.
VI. |
31.
X. |
2361 |
|
K časovým horizontom rokov 2010,
2030 a 2075 v porovnaní s rokmi 1951 – 1980 boli vypočítané
a graficky znázornené posuny vegetačných periód jednotlivých
odrôd kapusty (graf. 1). Pre odrody skoré a poloskoré bola
za základ posunu vegetačnej periódy zvolená agrofenofáza “začiatok
výsadby”. Pre odrody poloneskoré a neskoré bola za základ posunu
vegetačnej periódy zvolená agrofenofáza “koniec zberu”. Tým sa pri
skorých a poloskorých odrodách ohraničil koniec vegetačnej
periódy termínom nahromadenia sumy teplôt å t v °C podľa tab.
1.
Pri poloneskorých a neskorých
odrodách bol opačne odvodený termín nahromadenia sumy teplôt å
t podľa tab. 1 v predchádzajúcom období a tým bol stanovený
termín výsadby po ktorom sa do konca vegetácie stihne nahromadiť
požadovaná å t na dosiahnutie technickej zrelosti rastlín.
Ako vyplýva z grafu 1 pri odrodách
skorých sa začiatok vegetácie k časovému horizontu 2075 postupne
uskoruje až o 31 dní. Úmerne tomuto sa uskoruje aj koniec zberu
o 26 dní. Obdobná zmena platí aj pri poloskorých odrodách. Pri odrodách
neskorých sa postupne oneskoruje koniec zberu o 16 dní. Začiatok
výsadby sa vplyvom nižších priemerných denných teplôt v jesenných
mesiacoch uskoruje až o 27 dní.
Celoročnú periódu možného produkčného
procesu kapusty (CPPPk) ohraničujú priemerné denné teploty vzduchu.
-
na začiatku vegetačného obdobia: 4,5 °C
-
na konci vegetačného obdobia: 7,5 °C
Podľa týchto teplôt považovaných
pri kapuste hlávkovej bielej za biologické teplotné minimum začatia
na jar a ukončenia na jeseň produkčných procesov v prírodných
podmienkach, bola stanovená “celoročná perióda produkčného procesu”
(CPPPk) k referenčnému radu rokov 1951 – 1980 a tiež podľa
scenárov klimatickej zmeny k časovým horizontom rokov 2010,
2030 a 2075.
Možný produkčný proces kapusty na
Slovensku ovplyvnený zmenou dĺžky celoročnej vegetačnej periódy
je uvedený v tab 2.
Tab. 2 Začiatok výsadby (Zv, t³ 4,5 °C) a ukončenie
zberu (Kz, t≤7,5°C) kapusty na Slovensku.
Klimatická
stanica |
1951-
1980 |
2010 |
2030 |
2075 |
Zv |
Kz |
Zv |
Kz |
Zv |
Kz |
Zv |
Kz |
Bardejov |
29.
III. |
19.
X. |
22.
III. |
25.
X. |
17.
III. |
29.
X. |
3.
III. |
6.
XI. |
Bratislava,
letisko |
15.
III. |
29.
X. |
4.
III. |
4.
XI. |
25.
II. |
8.
XI. |
7.
II. |
15.
XI. |
Čadca |
4.
IV. |
15.
X. |
28.
III. |
23.
X. |
22.
III. |
27.
X. |
7.
III. |
4.
XI. |
Červený
Kláštor |
4.
IV. |
14.
X. |
28.
III. |
21.
X. |
23.
III. |
25.
X. |
10.
III. |
2.
XI. |
Hurbanovo |
12.
III. |
31.
X. |
2.
III. |
6.
XI. |
24.
II. |
9.
XI. |
7.
II. |
16.
XI. |
Kamenica
n. C. |
23.
III. |
23.
X. |
16.
III. |
30.
X. |
10.
III. |
3.
XI. |
23.
II. |
11.
XI. |
Košice,
letisko |
23.
III. |
23.
X. |
15.
III. |
29.
X. |
9.
III. |
1.
XI. |
22.
II. |
9.
XI. |
Kuchyňa
– Nový Dvor |
18.
III. |
28.
X. |
8.
III. |
3.
XI. |
1.
III. |
6.
XI. |
14.
II. |
13.
XI. |
Liptovský
Hrádok |
5.
IV. |
10.
X. |
30.
III. |
17.
X. |
24.
III. |
21.
X. |
11.
III. |
30.
X. |
Moldava
n. B. |
22.
III. |
23.
X. |
14.
III. |
28.
X. |
8.
III. |
1.
XI. |
22.
II. |
8.
XI. |
Myjava |
24.
III. |
22.
X. |
16.
III. |
28.
X. |
9.
III. |
1.
XI. |
22.
II. |
8.
XI. |
Nitra |
14.
III. |
31.
X. |
4.
III. |
5.
XI. |
26.
II. |
8.
XI. |
9.
II. |
16.
XI. |
Oravská
Lesná |
19.
IV. |
1.
X. |
13.
IV. |
8.
X. |
8.
IV. |
13.
X. |
27.
III. |
23.
X. |
Piešťany |
17.
III. |
28.
X. |
7.
III. |
3.
XI. |
28.
II. |
7.
XI. |
12.
II. |
14.
XI. |
Plaveč
o. Stará Ľubovňa |
2.
IV. |
15.
X. |
26.
III. |
22.
X. |
21.
III. |
26.
X. |
8.
III. |
3.
XI. |
Poprad |
9.
IV. |
9.
X. |
2.
IV. |
16.
X. |
29.
III. |
20.
X. |
16.
III. |
28.
X. |
Prievidza |
22.
III. |
25.
X. |
13.
III. |
1.
XI. |
6.
III. |
4.
XI. |
17.
II. |
12.
XI. |
Rimavská
Sobota |
20.
III. |
22.
X. |
12.
III. |
29.
X. |
6.
III. |
1.
XI. |
21.
II. |
9.
XI. |
Rožňava |
22.
III. |
22.
X. |
15.
III. |
28.
X. |
8.
III. |
1.
XI. |
21.
II. |
8.
XI. |
Sliač |
25.
III. |
20.
X. |
17.
III. |
27.
X. |
11.
III. |
30.
X. |
25.
II. |
8.
XI. |
Somotor |
17.
III. |
27.
X. |
9.
III. |
2.
XI. |
4.
III. |
5.
XI. |
18.
II. |
12.
XI. |
Štrbské
Pleso |
28.
IV. |
25.
IX. |
21.
IV. |
4.
X. |
17.
IV. |
9.
X. |
5.
IV. |
20.
X. |
Telgárt |
16.
IV. |
2.
X. |
10.
IV. |
11.
X. |
5.
IV. |
15.
X. |
24.
III. |
24.
X. |
Trenč.
Biskupice |
20.
III. |
26.
X. |
10.
III. |
2.
XI. |
3.
III. |
5.
XI. |
15.
II. |
13.
XI. |
Trstená
– Ústie n. P. |
9.
IV. |
14.
X. |
3.
IV. |
21.
X. |
29.
III. |
25.
X. |
16.
III. |
2.
XI. |
Víglaš
– Pstruša |
25.
III. |
19.
X. |
18.
III. |
26.
X. |
12.
III. |
30.
X. |
26.
II. |
7.
XI. |
Žiharec |
15.
III. |
29.
X. |
6.
III. |
4.
XI. |
27.
II. |
7,
XI. |
12.
II. |
14.
XI. |
|
Z tabuľky všeobecne vyplýva
predlžovanie celoročnej vegetačnej periódy kapusty k časovému
horizontu 2075. Možno však konštatovať, že so vzrastajúcou nadmorskou
výškou sa vplyv teploty na predlžovanie CPPPk relatívne znižuje.
Vyplýva to aj z nasledovného porovnania:
Celková vegetačná doba kapusty sa
od roku 1980 do roku 2075 predĺži
Produkčný proces nie je limitovaný
iba dĺžkou vegetačnej periódy ale predovšetkým nahromadenou sumou
priemerných denných teplôt za konkrétnu vegetačnú periódu alebo
jej časti. Za celoročnú vegetačnú periódu kapusty sa môžu nahromadiť,
predovšetkým v závislosti od nadmorskej výšky rôzne sumy priemerných
denných teplôt (å t CPPPk v °C).
Na Slovensku sa suma teplôt å
t za VPRk od roku 1980 do 2075 zvýši
-
v južných častiach (Hurbanovo) o 1040 °C,
t.j. o 30 %
-
v severných častiach (L. Hrádok) o 952
°C, t.j. o 41 %.
Medzi å t za CPPPk od nadmorskej
výšky platí funkčná závislosť ktorou možno vyjadriť zmeny å
t k ľubovoľnému časovému horizontu. Napríklad ak poloneskorá
kapusta má požiadavky na sumu teplôt 2498 °C (tab. 1) v súčasnosti
splnenú v nadmorskej výške cca 450 m, v roku 2010 to bude
v nadmorskej výške cca 650 m, v roku 2030 v nadmorskej
výške cca 760 m a v roku 2075 nepredpokladá sa limitovanie
pestovania kapusty teplotnou sumou v podmienkach poľnohospodársky
využívaných pôd na Slovensku.
Uvedené vzťahy
k energetickej zložke prostredia budú pravdaže limitované vodným
režimom, ktorý v budúcnosti bude jednoznačne priaznivejším
vo vyšších nadmorských polohách. V nižších polohách a teda
v južných častiach Slovenska bude žiadúci riadený
vodný režim.
Vystavené: 2.1. 2005
|