Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


OKRÚHLICA

Pôvod, význam a charakteristika

Okrúhlica patrí dnes medzi takmer neznáme zeleniny, hoci sa kedysi hojne pestovala aj u nás. Jej latinský názov je Brassica rapa L. var. esculenta DC a český sa volá vodnica.

Pochádza z hornatých častí Číny,  Prednej Ázie a z oblasti Stredomoria. V týchto oblastiach sa dodnes vyskytuje ako burina. V období antiky sa pestovala v Grécku i v starom Ríme ako potravina i ako krmivo. V stredoveku bola okrúhlica v Európe jednou zo základných potravín. Po rozšírení zemiakov v Európe sa jej pestovanie postupne obmedzovalo. V súčasnosti je jej pestovanie významné vo Francúzsku, Anglicku, Škandinávii, v Kanade ale i v Ázii.

Použitie k príprave jedál je podobné ako pri kalerábe. Chutné sú z nej šaláty a prívarky. Konzumnou časťou je buľva. Jej tvar je guľovitý, oválny alebo sploštený . Dužina okrúhlice môže byť biela alebo žltá. Pokožka v hornej časti buľvy býva zelená, červená, fialová alebo bronzová. Spodná časť buľvy je najčastejšie biela až žltá, ale aj čierna. Najväčšiu tvarovú a farebnú pestrosť okrúhlice predstavuje francúzsky sortiment.

Dužina buľvy okrúhlice obsahuje 91 % vody, 0,3 % bielkovín, 6,1 % bezdusíkatých výťažkových látok, 1,1 % vlákniny, 0,8 % popolovín s najväčším podielom draslíka. Ďalej obsahuje fosfor, vápnik, sodík a síru. Obsah vitamínov je okrúhlice dosť kolíše v ročníkoch a odrodách.

Okrúhlica patrí do čeľade rastlín hlúbovitých (Brassicaceae). Je to rastlina dvojročná, s rovnakým vývojom ako kvaka. Listy sú veľké, jednoduché, stopkaté, hore sa rozširujú a čepele sú mierne ochlpené. Listy tvoria ružicu, kvet je tvorený jednoduchým vrcholíkom. Plodom je šešuľa, obsahujúca guľaté hnedé semená. Semeno sa veľmi ťažko rozozná od semena kvaky. Je jasnejšej farby a má pri rozhryznutí ostrejšiu chuť.

Nároky na pôdu a prostredie

Okrúhlica je skromná rastlina. Má nižšie nároky na teplo než zemiak. Znáša jesenné mrazy do –7oC bez poškodenia. Je to plodina do drsnejších, vyššie položených polôh.

K rastu vyžaduje dostatok vlahy, zvlášť na začiatku vegetácie. Proti mrazom je odolnejšia než kvaka.

Na pôdu nie je okrúhlica náročná. Vyžaduje však živiny v ľahko prijateľnej forme a dostatok vápna. Najlepšie sa darí na pôdach stredných, ale dobre sa darí tiež na ľahších hlinitopiesčitých pôdach, prehnojených maštaľným hnojom. Zo živín je stredne náročná na draslík a fosfor. Nadbytok dusíka spôsobuje zlú chuť a dutosť buliev.

Vo vyšších polohách sa často tvorí rosa, ktorá podporuje rast okrúhlice. Vegetačná doba sa pohybuje od 6 do 18 týždňov, väčšinou však trvá 8-10 týždňov. Najlepšie jej vyhovuje teplota 12-20oC, vyššie teploty spôsobujú obmedzenie rastu koreňov. Semeno klíči pri teplote okolo 5oC.

Vzhľadom na krátku vegetačnú dobu ju možno pestovať ako predplodinu alebo následnú plodinu po hlavnej plodine. Nezaraďujeme ju však po hlúbovinách, reďkovke a reďkvi, pretože má s nimi spoločných škodcov a choroby. Nie je dobré ju pestovať ani po sebe.

Pestovanie, ošetrovanie a zber

Na rozdiel od kvaky sa okrúhlica vždy vysieva, nikdy nevysádza, pretože priesady sa ťažko prijímajú. Seje sa na jar alebo v v júli až auguste do riadkov do hĺbky 1,5-2 cmŠírka riadkov je pri jarnej sejbe 0,20 m a pri letnej 0,30-0,40. Vzdialenosti v riadku pri skorých odrodách 6-8 cm, pri neskorých 12-20 cm. Na záhradkách sa môže pestovať v zmiešanej kultúre so zemiakmi, kde ju sejeme na riadky. Do zmiešanej kultúry s karotkou vysievame zmes osiva zložením z 2/3 karotky a 1/3 okrúhlica. Po zbere okrúhlice sa mrkva plne vyvíja. Počas vegetácie sa okrúhlica pestovaná v riadkoch plečkuje, okopáva a jednotí.

Zberáme podobne ako ostatnú koreňovú zeleninu. Buľvy okrúhlice vykopeme a vňať odrežeme tak, aby srdiečko zostalo neporušené. Jarné kultivary zberáme v júni a v júli, jesenné v októbri až v novembri. Hmotnosť buľvy sa má pohybovať od 70 do 600 g. Okrúhlica starnutím drevnatie, preto sa odporúča konzumovať mladé buľvy.

Úroda jarných odrôd býva 1-1,5 kg, u jesenných 1,5-3 kg na jeden meter štvorcový. Kuchynský odpad dosahuje 9-16 % hmotnosti buliev.

Okrúhlica sa spoľahlivo skladuje v hrobliach, pivniciach, najlepšie zasypaná pieskom alebo zeminou. Vysychaním stráca jej dužina na akosti. Pokiaľ nie je uchovávaná pri teplotách tesne nad 0o C , začína zavčasu na jar pri zvýšených teplotách rašiť.

Odrody okrúhlice

Podľa dĺžky vegetačnej doby rozoznávame odrody skoré, s vegetačnou dobou 6-7 týždňov, poloskoré, s vegetačnou dobou 8-9 týždňov a neskoré, s vegetačnou dobou cez 9 týždňov. V našom sortimente je jedna šľachtená odroda okrúhlice a to ´Albina´ od r. 1981. Je to skorá odroda s bielou guľovitou buľvou, vhodný na pestovanie z priamej sejby od jari do jesene. Dĺžka vegetačného obdobia je 2-3 mesiace podľa toho, aké sú tepelné a vlahové podmienky. Lepšie sa darí vo vlhkejších podmienkach, v ktorých je menšie nebezpečenstvo napadnutia skočkami. Buľvy majú kvalitnú jemnú dužinu. Používajú sa aj odrody dovezené zo zahraničia.

 

KVAKA

Pôvod, význam a charakteristika

Latinský názov kvaky je Brassica napus L. convar. napobrassica (L.) Rchb. , český názov je tuřín. Kvaka patrí medzi staré pestované plodiny. Jej pôvod nie je presne známy.

Pestovala sa už v staroveku ako zelenina a kŕmna okopanina. Počas druhej svetovej vojny bolo jej pestovanie rozšírené v celej Európe, lebo nahrádzala mäso a iné nedostupné potraviny. Dnes sa pestuje najmä v severných štátoch Európy a Ázie.

Kvaka je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára buľvu s ružicou listov. V druhom roku vyrastá 1-1,5 metrov vysoká stonka, ktorá má strapcovité súkvetie žltej farby. Buľvy, ktoré sú jedlou časťou, sú biele, žlté alebo fialové. Konzumujú sa hlavne v čerstvom stave, alebo dusené, či varené. Výživová hodnota kvaky je podobná jako pri okrúhlici. Významný je hlavne obsah vápnika, vlákniny a beta-karoténu. Má priaznivé účinky na žalúdočné, cievne a žlčové choroby.

Nároky na pôdu a prostredie

Kvaka je náročnejšia rastlina na polohu a teplotu než okrúhlica. Darí sa jej vo vlhkejších oblastiach mierneho až chladnejšieho zemepisného pásma. V suchých polohách vytvára nekvalitnú drevnatú a špongiovitú buľvu. Nevyhovuje jej ani zamokrená pôda. Vyžaduje dobre prepracovanú pôdu s dostatkom živín. Je náročná na draslík a znáša aj priame hnojenie maštaľným hnojom.

Pestovanie, ošetrovanie a zber

Na jeseň treba pôdu hlboko porýľovať. Na jar ju urovnáme a zapravíme priemyselné hnojivá v dávkach asi 30 g superfosfátu, 40 g draselnej soli a 30 g síranu amónneho na jeden meter štvorcový. Môže sa použiť aj kombinované hnojivo podobného zloženia. Ak chceme pestovať kvaku ako následnú plodinu, pôdu spracujeme podobne ako na jar. Kvaku môžeme pestovať z priamej sejby alebo z predpestovaných priesad.

Pri priamej sejbe sejeme do voľnej pôdy do riadkov vzdialených 20-40 cm a do hĺbky 1,5 cm. Siať môžeme od marca až do konca augusta. Pri letných termínoch sejby je však potrebné výdatne zalievať. Na jeden meter štvorcový postačí dva až tri gramov semien. Rastliny vzídu asi za dvanásť dní. Porast jednotíme na vzdialenosť 25-30 cm. Cez vegetáciu pôdu kypríme, odburiňujeme a chránime pred škodcami.

Ak chceme pestovať z priesad, semená sejeme na výsevný záhon od marca až do mája. Sejeme do riadkov vzdialených od seba 10-15 cm. Hotové priesady majú mať vyvinuté tri až štyri pravé listy, čo sa dosiahne za päť až sedem týždňov. Priesady sadíme do voľnej pôdy do sponu 40 x 50 cm. Ošetrovanie je podobné ako pri pestovaní zo sejby.

Kvaku zberáme na jeseň postupne, keď buľvy dosiahli veľkosť päť až sedem centimetrov. Na uskladnenie ich zbierame čo najneskôr. Buľvy sa zbierajú ľahko, lebo vyčnievajú z pôdy. Po zbere ich necháme sušiť aspoň šesť až osem hodín. Potom buľvy očistíme od zeminy, odrežeme listy a uložíme ich do vhodného skladovacieho priestoru. Pri skladovaní začínajú pomerne skoro zahnívať. Úroda buliev kvaky sa pohybuje od štyroch do šiestich kilogramov na jeden meter štvorcový.

Odrody kvaky

U nás sú registrované dve odrody kvaky. Odroda ´Milevský´je povolená už od roku 1959 a odroda ´Dalibor´ od roku 2001. Táto nová odroda je žltodužinatá, určená na jesenný zber, na priamy konzum a skladovanie. Buľvu má guľatú až mierne sploštenú, ktorá dorastá až do hmotnosti jedného kilogramu. Pokožku má červenofialovú, ktorá na báze buľvy prechádza do smotanovej až žltej farby na špičke. Odroda je odolná proti vybiehaniu do kvetu. Odporúča sa pestovať v spone 50 x 40 cm.

 

Vystavené: 27.9. 2005

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.