Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Pestujeme aj menej známe zeleniny

Zelenina je nevyhnutnou súčasťou potravy moderného človeka. Výskytu mnohých chorôb možno predísť hodnotnejšou stravou, bohatou na vitamíny, minerálne a iné dôležité látky. Pre spestrenie jedálneho lístka odporúčame rozšíriť sortiment pestovania zeleniny o menej známe druhy.

Baklažán

Táto zelenina je obľúbená takmer vo všetkých západoeurópskych a juhoeurópskych krajinách. U nás sa pestuje málo. Má nízku energetickú hodnotu, preto môžeme ho využiť pri diétach.

Baklažán môžeme pestovať v oblastiach, kde sa darí pestovaniu zeleninovej papriky a rajčiaka. Vyžaduje polohy s nízkou nadmorskou výškou a slnečné miesta chránené proti studeným vetrom. Optimálne klimatické podmienky na jeho pestovanie sú na južnom Slovensku. Najlepšie úrody sa dosahujú na hlinitých, alebo hlinitopiesočnatých pôdach s vysokým obsahom humusu. Na pestovanie vyberáme plochy na ktorých sa v predchádzajúcich dvoch rokoch nepestovali rajčiaky, paprika, zemiaky a baklažán.

Pri jesennej príprave pôdy zapracujeme organické hojivo (maštaľný hnoj, kompost), 300 –500 kg na 100 m2. Na jar urovnáme pôdu. Najmenej 14 dní pred vysádzaním priesad zapracujeme do pôdy priemyselné hnojivá. Pri strednej zásobe živín v pôde dodáme na 100 m2 0,8 kg dusíka, 0,25 kg fosforu a 1,2 kg draslíka. Na malých plochách môžeme pestovať baklažán ako následnú plodinu po skorých zeleninách (šalát, reďkovka, skorý kaleráb a pod.). Priesady vysádzame v druhej polovici mája do sponu 0,5-0,6x0,25-0,35 m. Počas vegetácie pôdu kypríme, okopeme a podľa potreby prihnojujeme. V poraste baklažánu veľké škody môže urobiť pásavka zemiaková. Proti nej ako aj proti ostatným škodcom postrekujeme s povolenými chemikáliami. Veľmi dôležité je zavlažovanie, najmä v čase tvorby plodov ale aj v období dozrievania.

Na konzumovanie sú najvhodnejšie plody asi 30 dní po odkvitnutí, kedy dužina je jemná, s mäkkými jemnými a nevyzretými semenami.

Plody sa najčastejšie upravujú na vyprážanie. Chutný je aj dusený baklažán na cibuľke, alebo plnený rozličnými hlavne mäsovými plnkami.

Čakanka štrbáková – endívia

Jedlou časťou sú jemné listy z neprerastenej ružice odrezanej maximálne 10 mm pod dolnými listami. Listy obsahujú vitamíny, minerálne látky, sacharidy apod. Horkú príchuť spôsobuje prítomnosť intybínu, ktorý má liečivé účinky. Priaznivo vplýva na nervovú sústavu, látkovú výmenu a funkciu tráviacich orgánov.

Čakanka štrbáková si vyžaduje, kypré, výživné, teplé pôdy s dostatkom humusu. Dôležité je, aby pôda počas vegetácie bola dostatočne vlhká. Neznáša však zamokrené pôdy ani priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôdna reakcia má byť neutrálna. Čakanku štrbákovú pestujeme hlavne ako následnú plodinu po skorých zeleninách.

Po zbere predplodiny pôdu zorieme, zrýľujeme popr. rotavátorujeme. Pri strednej zásobe živín zapracujeme priemyselné hnojivá a to 0,5 kg dusíka, 0,10 kg fosforu a 0,8 kg draslíka na 100 m2.

Čakanku štrbákovú môžeme pestovať z priamej sejby ako aj z predpestovaných priesad. Na jesenný a zimný konzum vysievame osivo koncom júna alebo v júli priamo na pole, do riadkov vzdialených od seba 0,30-0,40 m. Po vytvorení štyroch listov jednotíme na vzdialenosť 0,30 m.

Porast počas vegetácie udržiavame bez burín. Keď sa vytvára pôdny prísušok (najmä po zalievaní) povrch pôdy kypríme. V prípade sucha zavlažujeme aspoň raz týždenne. Pri nedostatku vlahy rastliny vybiehajú do kvetu a potom nie sú vhodné na konzum. Pred zberom treba hlávky vybieliť. Bielenie trvá 2-3 týždne. Postupujeme pri tom takto: rastliny zväzujeme lykom alebo špagátom a potom ich do polovice výšky zahrnieme zeminou. Musia byť dostatočne suché, aby pri bielení nehnili.

Čakanka štrbáková pestovaná z letnej sejby resp. výsadby sa zberá v mesiaci október popr. november. Vybielené hlávky vyrezávame podľa potreby. Na 1 m2 sa urodí 2-3 kg čakanky štrbákovej. Uskladňovanie čakanky štrbákovej je veľmi jednoduché. Na jeseň pred príchodom mrazov rastliny opatrne vyberieme s koreňmi zo zeme a dáme ich v pivnici do piesku. Pri dobrom vetraní, priemernej teplote (má byť aspoň 2-5 oC) a dostatočnej vlhkosti vydrží čakanka štrbáková až do januára.

Mangold cvikla listová

Konzumnou časťou sú zdužnatené listové stopky a čepele. Má nízku energetickú hodnotu, čim sa zaraďuje medzi rastliny vhodné pri redukčnej diete. Vyniká vysokým obsahom vlákniny, draslíka a karoténu.

Mangold nie je zvlášť náročný na stanovište, ale dobrú a kvalitnú úrodu získame na pôdach s vysokým obsahom živín. Pri nedostatočnej výžive vytvára drobné listy, tenšie listové stonky. Môže sa pestovať v prvej alebo v druhej trati. Mangold môžeme pestovať ako následnú plodinu, alebo aj ako hlavnú plodinu.

Pri jesennej príprave pôdy (orba, rýľovanie) keď je potrebné zapracujeme 300 kg maštaľného hnoja na 100 m2. Na jar pri predsejbovej príprave pôdy zapracujeme priemyselné hnojivá a to 0,8 kg dusíka, 0,15 kg fosforu a 1,5 kg draslíka na 100 m2. Semená sejeme v druhej polovici apríla priamo do voľnej pôdy do hĺbky 20-40 mm. Šírka riadkov sa pohybuje medzi 0,30-0,50 m. V záhradkách sejeme do hniezd 3-4 klbôčka (semená). Po vzídení keď rastliny majú 5-6 pravých listov porast pretrháme na vzdialenosť 0,30-0,40 m. Po jednotení keď je potrebný (slabší porast) prihnojíme liadkom. Počas vegetácie pôdu medzi riadkami a rastlinami kypríme, porast udržiavame bez burín a zavlažujeme podľa potreby.

Listy mangoldu v záhradkách zberáme počas vegetačného obdobia postupne niekoľkokrát podľa potreby. Listy po zbere rýchlo vädnú a znehodnocujú sa. Listy možno len krátkodobo uchovať v chladničke, najlepšie je ich zmraziť ako špenát.

Mangold sa v kuchyni používa ako špenát. Listy sa zmrazujú, alebo sa z nich pripravujú rozličné šaláty. Stopky sa pripravujú tiež ako špargľa alebo karfiol a podávajú sa ako príloha k hlavným jedlám.

Petržlen vňaťový

Užitočná časť rastliny – vňať obsahuje vitamíny, minerálne látky, éterické petržlenové silice a pod.

Čerstvú vňať používame pri príprave jedál, pokrmov alebo šalátov. Vňať môžeme zmraziť alebo aj sušiť.

Pre pestovanie petržlenu vňaťového vyhovujú teplejšie oblasti, ale dobre sa mu darí aj na chladnejších stanovištiach s dobrou štruktúrou pôdy. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, preto ho zaraďujeme do druhej trate, po hlúbovej alebo plodovej zeleniny.

Na jeseň pôdu rýľujeme. Na jar povrch urovnáme, a pri malej zásobe živín zapracujeme 0,40 kg dusíka, 0,20 kg draslíka a 0,20 kg fosforu na 100 m2. Výsev osiva vykonáme skoro na jar, akonáhle je možné previesť prípravu kvalitného semenného lôžka. Výsev môžeme robiť i postupne až do polovice júna. Osivo sejeme do hĺbky 10-15 mm. Vzdialenosť rastlín v riadku má byť 30-50 mm.

Počas vegetácie buriny z porastu odstránime okopávkou. Pri výskyte chorôb alebo živočíšnych škodcov postrekujeme povolenými chemikáliami. Nedostatok vlahy dopĺňame závlahou podľa potreby.

Vňať zberáme počas celého roku podľa potreby. Odrezaná vňať dorastá približne za 4 týždne. Vňať nezamŕza vo voľnej pôde a preto ju môžeme zberať i v priebehu zimy zo záhonu. V prípade silných mrazov sa môže prikryť lístím a pod.

 

Vystavené: 4.11. 2005

Autor textu: Ing. Fülöp Jozef