Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Listová zelenina: špenát siaty, valeriánka poľná, štiav záhradný

Špenát siaty

Naša kuchyňa pozná špenát takmer štyri storočia. Jeho konzumnou časťou je prízemná ružica listov. Väčšinou sa konzumuje po tepelnej úprave na prívarky, polievky, alebo sa upravuje na rôzne plnky. V surovom stave sa používa na dekoráciu studených mís, chlebíčkov a hotových jedál.

Špenát je bohatý na bielkoviny, vitamín C, beta karotén a minerálne látky. Pozoruhodný je obsah jódu a železa. Ďalej sa v listoch nachádza lecitín, spinacín, saponíny. Liečivé účinky má prítomný sekretín. Toto látkové zloženie pôsobí výrazne zásadotvorne a má pre zdravie priaznivé účinky. Nežiaduci obsah kyseliny šťaveľovej sa pri varení neutralizuje pridaním mlieka.

Za svoju obľubu vďačí špenát nenáročnému spôsobu pestovania, rýchlemu rastu, spoľahlivým výnosom a mrazuvzdornosti. Na klimatické podmienky je nenáročný ale k dobrému rastu potrebuje dostatok vlahy a živín. Má pomerne slabú a plytkú koreňovú sústavu a preto je náročný na vlahu. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy špenát rastie pomaly, vytvára málo listov horšej kvality. Sucho ďalej podporuje predčasné vybiehanie do kvetu. Špenát neznáša kyslé pôdy, preto ich musíme upraviť vápnením. Ako následná plodina sa špenát hodí po všetkých druhoch skorej zeleniny pestovanej v prvej trati, ako aj po záhradných strukovinách a skorých zemiakoch.

Špenát pre jesenný zber môžeme siať od polovice augusta do polovice septembra, ktorý potom zberáme koncom septembra až do príchodu mrazov.

Na prezimovanie sejeme špenát koncom septembra. Do príchodu zimy sa porast dobre zapojí a bez problémov prezimuje. Jarný zber takto prezimovaného špenátu býva obyčajne o 20 dní skôr oproti zberu z jarnej sejby.

Keď nestihneme sejbu koncom septembra, môžeme ešte za priaznivého počasia špenát vysiať v druhej polovici novembra. Osivo do príchodu zimy napučí, v tomto stave aj prezimuje a vzíde až skoro na jar. Na prezimovanie vysievame dvojnásobné množstvo osiva ako pri ostatných termínoch pestovania.

Špenát vysievame do hĺbky 3 - 4 cm a do riadkov vzdialených 15 cm. Hustejšia sejba podporuje zvýšenie úrody a tiež vzpriamený rast rastlín. Za sucha môžeme vzchádzanie urýchliť závlahou. Počas vegetácie je potrebné porast udržiavať čistý bez burín.

Špenát začneme zberať len čo rastliny vytvoria 5 – 6 listov. Zberáme len za sucha, najlepšie ráno po rose, pretože listy rýchlo vädnú alebo sa zaparia. Zrezaný špenát nemôžeme dlhodobo uskladňovať, nakoľko aj v chladničke si uchová dobrú kvalitu najviac 3 – 5 dní.

Pri pestovaní špenátu je dôležité pre každú dobu výsevu zvoliť tú správnu a vhodnú odrodu. Úrodné a odolné sú hlavne F1 hybridy, prednosťou ktorých je aj vyrovnanosť porastu. Typickým znakom pre skoré odrody je svetlozelené sfarbenie listov, neskoré odrody sú s tmavými listami. Odrody určené na prezimovanie sú odolné voči mrazu. Úspešne prezimujú len rastliny včas vysiate, ktoré majú vytvorené niekoľko pravých listov.

Valeriánka poľná

V prírode sa nachádza v nešľachtenej forme takmer v celej Európe. Ako zelenina sa začala pestovať v domácich záhradkách v 18. storočí. Konzumnou časťou je prízemná ružica pomerne drobných listov, ktoré sa konzumujú výhradne v čerstvom stave ako prísada v najrôznejších zmiešaných zeleninových šalátoch. Dieteticky je valeriánka kvalitnejšia ako rýchlený šalát v zime.

Tejto nenáročnej listovej zelenine sa najlepšie darí v ľahších pôdach v dobre zásobených vápnikom. V porovnaní s ostatnými šalátovými zeleninami je drobnejšieho vzrastu. Má lyžicovité listy, ktoré dorastajú do 5 – 7 centimetrov. Valeriánka je nenáročná, všestranne otužilá a mrazuvzdorná. Je to zelenina pre jesenný, zimný a jarný zber. Pestuje sa obyčajne ako následná plodina po zeleninách s kratšou vegetačnou dobou, ktoré uvoľnia pôdu v letnom období. Veľmi dobre sa hodí aj na pestovanie medziriadkoch v zmiešanej kultúre. Vysieva sa spravidla v dvoch termínoch: koncom júla až v auguste pre zber v jeseni, a od septembra do začiatku októbra pre včasný jarný zber. Septembrový výsev do fóliovníka nám dáva zber na Vianoce. Podmienkou je, aby rastliny boli dostatočne vyvinuté t.j. dobre zakorenené ešte pred príchodom mrazov.

Na pripravený záhon vysievame semená do riadkov vzdialených 15 – 20 cm a do hĺbky 2 – 3 cm. Pred výsevom je vhodné záhon povalcovať alebo utlačiť doskou, aby sa drobné semená nedostali príliš hlboko do pôdy. Na 1 m2 výsevnej plochy potrebujeme 2 – 4 g osiva. Vzhľadom na dlhšie pozberové dozrievanie semena sa neodporúča použiť na výsev osivo získané v tom istom roku, ale radšej staršie. Rastliny vzchádzajú za 10 – 14 dní od výsevu. Povrch pôdy kypríme a odburiňujeme, aby nám burina neudusila pomalšie rastúcu valeriánku. Preto je vhodné aby bol porast hustejší, ktorý znemožní rastu burín. Závlaha podmieňuje nielen úrodu ale aj kvalitu a jemnosť listov. Valeriánka vypestovaná v zakrytých priestoroch je jemnejšia ako z voľnej pôdy. Pri zbere sa zberajú celé listové ružice, alebo sa odtrhávajú listy postupne tak ako dorastajú. Z 1 m2 sa môže pozberať až 1 kg listov, ktoré na kratší čas môžeme uschovať v chladničke.

Štiav záhradný

Štiav ako listovú zeleninu poznali už starí Gréci a Rimania. V Nemecku, Švajčiarsku a Maďarsku patrí medzi obľúbenú zeleninu, zatiaľ čo u nás sa pestuje len ojedinele v záhradkách.

Je to trváca rastlina zo šípovito pretiahnutými listami. Na rozkonárenej stonke rastú ružovkasté kvietky usporiadané ho metliny. Patrí medzi zeleniny odolné proti mrazu. Na konzum sa používajú dobre vyvinuté mladé listy bez stopiek a to vo forme rozličných šalátov, osviežujúcich polievok a tiež dusený vo forme prívarkov.

Štiav patrí k nutrične a dieteticky hodnotnej zelenine. Má podobnú biologickú hodnotu ako špenát, iba s tým rozdielom že obsahuje väčšie množstvo kyseliny šťaveľovej. V listoch sa nachádza provitamím A, vitamín C, bielkoviny a vláknina. Z minerálnych látok obsahuje najviac vápnik a železo.

Štiav nie je náročný na pôdu ani na polohu. Na jeho pestovanie v záhrade môžeme využiť aj mierne zatienené miesta. Najhodnejšie sú pôdy nevysychavé hlboké a dobre zásobené živinami. V kvalitných humusových pôdach poskytuje vyššie úrody. Môžeme ho dopestovať z priamej sejby alebo delením trsov. Výsev robíme v auguste alebo v septembri do riadkov vzdialených 20 – 30 cm a pri výsadbe trsov volíme spon 40 x40 cm. Porast počas vegetácie odburiňujeme, kypríme a zalievame. V prípade že sa objavia kvetné výhonky, tak ich odstraňujeme, čím zvýšime úrodu listov.

Za 2 – 3 mesiace po sejbe rastliny majú 4 -5 listov a v tom čase ich začíname zberať. Štiav nechávame na jednom mieste 3 – 6 rokov.

Staršie trsy štiavu môžeme aj prirýchľovať. Na jeseň niekoľko trsov vyrýľujeme a uložíme do pivnice alebo na miesta s nízkou teplotou. Na jar ich prenesieme do skleníkov alebo pareniska a pri teplote 10 – 15o C ich rýchlime až do prvého zberu z voľnej pôdy.

 


Vystavené: 7.9. 2006

Autor textu: Ing. J. Pakanová