Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Kvaka a okrúhlica môžu byť pestovateľsky zaujímavé

(agroporadenstvo)

Dve zeleniny, ktorých konzumnou časťou sú buľvy rôzneho tvaru. Tieto buľvy sú bohaté na minerálne látky, vitamíny a látky podporujúce tráviace procesy. Najväčšiu obľubu mali v 19. storočí, kedy boli podstatnou súčasťou ľudovej stravy. Ich prednosťou je ľahká úprava a spracovanie. V súčasnosti sú opomenuté, aj keď sú nenáročné na pestovateľské podmienky a agrotechniku. Majú spoločné znaky a niekedy sú vzájomne zamieňané. Ich popis pomôže k ich rozlíšeniu a spoznaniu ich užitočných vlastností pre organizmus človeka.

Kapusta repková kvaková - kvaka (Brassica napus L. convar. napobrassica L.).

Je zeleninou starou viac ako 4 000 rokov. Jej pôvod je dosť problematické vystopovať. V historických prameňoch sa často zamieňa s okrúhlicou.

Z obsahových látok sú dôležité minerály. Draslík s obsahom 1 700 mg.kg-1, vápnik 530 mg.kg-1 a fosfor 400 mg.kg-1. Najvyššie zastúpenie má vitamín C-kys. askorbová 310 mg.kg-1. Kvaka pôsobí liečivo pri zápalových ochoreniach zažívacieho ústrojenstva.

Pestujú sa tri formy kvaky: a) biela forma (forma communis),

b) forma s fialovkastou šupkou a bielou dužinou (forma purpurencens),

c) forma so žltou šupkou a žltou dužinou (forma rutaboga).

Kvaka je dvojročnou rastlinou. V prvom roku vytvára ružicu vlnitých modrastých listov s voskovou vrstvičkou, čím sa odlišuje od okrúhlice. Buľva sa trochu podobá na zelerovú. Vzniká druhotným zhrubnutím prechodu hypokotylu do koreňa.

Na stanovište nie je náročná. Môže sa pestovať aj v horských pôdmienkach. Je mrazuvzdorná, znáša mráz až –10 °C. V pôde vyžaduje dostatočnú zásobu draslíka. Pestuje sa z priameho výsevu na stanovište alebo z dopestovaných priesad. Priamy výsev sa uskutočňuje v apríli. Riadky sú vzdialené 40 cm od seba. Rastlinky sa po vzídení jednotia na vzdialenosť 25-30 cm v riadku. Priesady sa dopestovávajú výsevom semien na výsevný záhon v marci až apríli. Vysádzajú sa v máji až júni. Spon výsadby je 40x25 cm až 50x30 cm. Počas vegetácie sa záhon pravidelne okopáva a zavlažuje. Buľvy sa zberajú neskoro na jeseň až do zamrznutia pôdy.

Najchutnejšie sú mladé buľvy. Pripravujú sa za surova vo forme šalátu. Môžu sa variť aj zapekať. Dusené sú vhodné ako príloha k jedlám.

Kapusta poľná pravá - okrúhlica (Brassica rapa L. subsp. rapa). Okrúhlicu pestovali už v starovekom Grécku a Ríme, ako zeleninu aj ako kŕmnu plodinu. Dodnes je pôvodná rastlina rozšírenou burinou od Stredomoria cez Sibír a Čínu.

Z minerálnych látok sú v nej najviac zastúpené draslík 2 800 mg.kg-1, vápnik 480 mg.kg-1, a fosfor 410 mg. kg-1. Z vitamínov je aj v okrúhlici najviac zastúpený vitamín C-kys. askorbová 170 mg.kg-1. Typickú chuť okrúhlici dodávajú silice. Sírne éterické oleje podporujú vylučovanie žalúdočných štiav a podporujú chuť do jedla.

Rozlišujú sa tri skupiny odrôd: a) jesenné (forma commus),

b) májové (forma majalis),

c) tejtovské (forma teltowensis, syn. forma pygmea).

Okrúhlica je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára ružicu hladkých trávovozelených listov. V druhom roku vyrastá kvetná stonka. Buľva môže byť guľovitého, oválneho alebo repovitého tvaru. Farba buľvy je podľa odrody biela, žltá, oranžová, sivkastá až čierna so zelenkastou alebo červenou apikálnou časťou. Farba dužiny je podľa odrody biela, žltá, oranžová.

Na pôdu má malé nároky. Je stredne náročná na obsah draslíka a fosforu v pôde. Pestuje sa z priameho výsevu v marci až apríli. Môže sa vysievať aj po zbere hlavných plodín v júni až júli. Riadky sú vzdialené 20-40 cm od seba. Vzídené rastlinky sa jednotia pri skorých odrodách na vzdialenosť 6-8 cm, pri neskorých odrodách na vzdialenosť 12-20 cm. Buľvy sa zberajú od mája do októbra.

Buľva sa konzumuje v surovom stave ako šalát. Nastrúhaná a podusená ako kapusta. Vhodná je aj na konzervovanie. Uskladňuje sa v pivnici vo vlhkom piesku.

 

Vystavené: 30.1. 2008

Autor textu: Ing. Ján Červenka