Logo VUZ
Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Kupujeme čínsku alebo pekinskú kapustu?

Takmer vo všetkých supermarketoch a hypermarketoch je v ponuke kapusta s valcovito pretiahnutou hlávkou, s obchodným a už zaužívaným názvom čínska kapusta.

Toto pomenovanie je bežné už asi 300 rokov, odkedy bola do Európy dovezená ako jediná kapusta zo severnej Číny a Japonska.

Bežne ho používame nielen u nás, ale aj v iných krajinách a jazykoch. Napríklad nemčina používa – Chinakohl, angličtina – chines cabbage.

Bolo by správne vysvetliť aké sú rozdiely medzi kapustou čínskou a kapustou pekinskou, ktoré sú podstatné, hlavne v morfológii a tiež v spotrebiteľskom využití.

V čom sa tieto dva príbuzné druhy vlastne líšia ?

Kapusta pekinská Brassica pekinensis (Lour.)Rupl.)

Je práve ten druh, ktorý v obchodnej sieti môžeme kúpiť pod názvom čínska kapusta.

V Európe je známa už od 18. storočia. Vo svojej domovine je kapusta pekinská jednou z najdôležitejších zelenín, významnejšou ako u nás kapusta hlávková.

Základnými varietami tohto druhu sú:

  1. varieta pekinensis – má hlávky súdkovitého tvaru, pevne zavinuté,
  2. varieta cylindrica – hlávky majú cylindrický tvar, sú štíhlejšie, vrchol hlávky je menej zavinutý, má dlhšie vegetačné obdobie,
  3. varieta laxa – hlávka je neuzavretá, má pevnú ružicu listov.

Kapusta pekinská je jednoročnou rastlinou. Jej konzumnou časťou je rôzne vysoká hlávka, tvorená listami. Postavenie listov je vzpriamené, polovzpriamené až horizontálne, obrátene vajcovitého, široko elipsovitého až elipsovitého tvaru.

Listy sú bez stopiek, čepeľ je široká, bublinatá, žltozelenej alebo zelenosivej farby s vlnitým okrajom. Farba vnútorných listov je biela, svetlo až tmavožltá.

Kapustu pekinskú pestujeme ako následnú plodinu po skorých zeleninách, alebo iných plodinách, ktoré uvoľňujú pôdu do polovice júla. Pri neskorých výsevoch sa úmerne znižujú úrody. Pestujeme ju z priamych výsevov i z priesad.

Má krátke vegetačné obdobie, 50-90 dní (od výsevu po zber). Pri menej vhodných pestovateľských podmienkach sa dĺžka vegetačného obdobia predlžuje.

Je rastlinou dlhého dňa. Spočiatku však nebol známy jej dlhodenný charakter. Vysievala sa na jar, preto kvitla bez toho, aby vytvorila hlávku. Práve preto sa pri jej pestovaní vyhýbame obdobiu od apríla do júla, kedy predčasne vybieha do kvetu a nevytvára kvalitné hlávky. Optimálny spon, podľa vzrastnosti odrody je 0,50 x 0,30 m, alebo 0,40 x 0,40 m.

Hlávky pri zbere by mali mať, podľa odrody , od 1 400 do 2 600 g.

Vyzreté pevne uzatvorené hlávky môžeme skladovať pri nízkych teplotách až do februára.

Kapusta čínska (Brassica chinensis (L.)Jusl.)

Zeleninu s týmto botanickým názvom Európa spoznala až v 20. storočí.

Základnými varietami tohto druhu sú:

  1. varieta parachinensis,
  2. varieta rosularis (atrovirens).

Kapusta čínska, na rozdiel od kapusty pekinskej, nevytvára hlávku, ale len prízemnú ružicu polovzpriamených listov s výrazne zdužinatelou žilnatinou a stopkami.

Čepele listov sú okrúhle, celistvookrajové, zelené, hladké, lesklé.

Má kratšie vegetačné obdobie, ako kapusta pekinská, 50-75 dní.

Rastlina dorastá na 0,30-0,50 m vysokú ružicu voľných listov. Kapusta čínska je tiež dlhodennou rastlinou. Konzumnú ružicu vytvára len pri krátkom dni, v dlhom dni tvorí rozkonárené súkvetie.

Vysievame ju od júna do augusta priamo na stanovište do sponu, 025-0,30 x 0,20 m. Vhodnejšie je pestovanie z minipriesad.

Úžitkovou časťou sú listy a stopky, podobne ako pri stopkatom mangolde. Zberáme listové ružice s hmotnosťou 500-800g.

Skladovať ju môžeme len krátkodobo – do 2 týždňov.

 

Vystavené: 2.9. 2005

Autor textu: Ing. Ján Červenka