|
Takmer vo všetkých supermarketoch a hypermarketoch
je v ponuke kapusta s valcovito pretiahnutou hlávkou,
s obchodným a už zaužívaným názvom čínska kapusta.
Toto pomenovanie je bežné už asi 300 rokov, odkedy
bola do Európy dovezená ako jediná kapusta zo severnej Číny a Japonska.
Bežne ho používame nielen u nás, ale aj v iných
krajinách a jazykoch. Napríklad nemčina používa – Chinakohl,
angličtina – chines cabbage.
Bolo by správne vysvetliť aké sú rozdiely medzi kapustou
čínskou a kapustou pekinskou, ktoré sú podstatné, hlavne v morfológii
a tiež v spotrebiteľskom využití.
V čom sa tieto dva príbuzné druhy vlastne líšia
?
Kapusta pekinská Brassica pekinensis (Lour.)Rupl.)
Je práve ten druh, ktorý v obchodnej sieti môžeme
kúpiť pod názvom čínska kapusta.
V Európe je známa už od 18. storočia. Vo svojej
domovine je kapusta pekinská jednou z najdôležitejších zelenín,
významnejšou ako u nás kapusta hlávková.
Základnými varietami tohto druhu sú:
- varieta pekinensis – má hlávky súdkovitého
tvaru, pevne zavinuté,
- varieta cylindrica – hlávky majú cylindrický
tvar, sú štíhlejšie, vrchol hlávky je menej zavinutý, má dlhšie
vegetačné obdobie,
- varieta laxa – hlávka je neuzavretá, má
pevnú ružicu listov.
Kapusta pekinská je jednoročnou rastlinou. Jej konzumnou
časťou je rôzne vysoká hlávka, tvorená listami. Postavenie listov
je vzpriamené, polovzpriamené až horizontálne, obrátene vajcovitého,
široko elipsovitého až elipsovitého tvaru.
Listy sú bez stopiek, čepeľ je široká, bublinatá,
žltozelenej alebo zelenosivej farby s vlnitým okrajom. Farba
vnútorných listov je biela, svetlo až tmavožltá.
Kapustu pekinskú pestujeme ako následnú plodinu po
skorých zeleninách, alebo iných plodinách, ktoré uvoľňujú pôdu do
polovice júla. Pri neskorých výsevoch sa úmerne znižujú úrody. Pestujeme
ju z priamych výsevov i z priesad.
Má krátke vegetačné obdobie, 50-90 dní (od výsevu
po zber). Pri menej vhodných pestovateľských podmienkach sa dĺžka
vegetačného obdobia predlžuje.
Je rastlinou dlhého dňa. Spočiatku však nebol známy
jej dlhodenný charakter. Vysievala sa na jar, preto kvitla bez toho,
aby vytvorila hlávku. Práve preto sa pri jej pestovaní vyhýbame
obdobiu od apríla do júla, kedy predčasne vybieha do kvetu a nevytvára
kvalitné hlávky. Optimálny spon, podľa vzrastnosti odrody je 0,50
x 0,30 m, alebo 0,40 x 0,40 m.
Hlávky pri zbere by mali mať, podľa odrody , od 1
400 do 2 600 g.
Vyzreté pevne uzatvorené hlávky môžeme skladovať
pri nízkych teplotách až do februára.
Kapusta čínska (Brassica chinensis (L.)Jusl.)
Zeleninu s týmto botanickým názvom Európa spoznala
až v 20. storočí.
Základnými varietami tohto druhu sú:
- varieta parachinensis,
- varieta rosularis (atrovirens).
Kapusta čínska, na rozdiel od kapusty pekinskej,
nevytvára hlávku, ale len prízemnú ružicu polovzpriamených listov
s výrazne zdužinatelou žilnatinou a stopkami.
Čepele listov sú okrúhle, celistvookrajové, zelené,
hladké, lesklé.
Má kratšie vegetačné obdobie, ako kapusta pekinská,
50-75 dní.
Rastlina dorastá na 0,30-0,50 m vysokú ružicu voľných
listov. Kapusta čínska je tiež dlhodennou rastlinou. Konzumnú ružicu
vytvára len pri krátkom dni, v dlhom dni tvorí rozkonárené
súkvetie.
Vysievame ju od júna do augusta priamo na stanovište
do sponu, 025-0,30 x 0,20 m. Vhodnejšie je pestovanie z minipriesad.
Úžitkovou časťou sú listy a stopky, podobne
ako pri stopkatom mangolde. Zberáme listové ružice s hmotnosťou
500-800g.
Skladovať ju môžeme len krátkodobo – do 2 týždňov.
Vystavené: 2.9.
2005
|
