Logo VUZ
Výskumný ústav zeleninársky
Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Kel hlávkový – Brassica oleracea L. var. sabauda

Význam vo výžive

Prvá zmienka o ňom pochádza zo začiatku 19. storočia.

Kel hlávkový si obľúbili najmä v západnej Európe. Už v staroveku sa považoval za veľmi chutnú zeleninu. V pozoruhodnom množstve v keli sú zastúpené bielkoviny. Treba zdôrazniť, najmä z hľadiska správnej výživy vysoký a veľmi významný podiel vlákniny. Menšie odchýlky sú zjavné najmä v zastúpení niektorých minerálnych látok. Dôležité sú vyskytujúce sa minerálne látky v stopových množstvách. Napríklad železo a síra. Málokto vie, že medzi najbohatšie zdroje vitamínu C patrí tiež kel.

Na rozdiel od kapusty má bublinaté listy a hlávky sú menej pevné. Kel v porovnaní s kapustou obsahuje viac vitamínov C, B1, B2, sušiny, bielkovín a jeho energetická hodnota je vyššia v porovnaní s kapustou. Obsahuje značné množstvo vitamínu U, ktorý je účinný proti žalúdočným vredom. Obsahuje okrem iného aj nestráviteľné balastné látky, ktoré podporujú peristaltiku čriev. Kel obsahuje sírne zlúčeniny, ktoré zapríčiňujú charakteristický zápach pri varení. Vyskytujúce sa horčičné oleje s rozmanitým chemickým zložením, majú antibakteriálne a fungicídne účinky. Dá sa aj uskladňovať. Ako konzervárenská surovina má menší význam. V mraziarenskom priemysle sa kel využíva aj ako samostatný produkt. Podobne ho v domácnosti môžeme uchovávať v mrazničke na dlhšie obdobie. Nedá sa kvasiť a nehodí sa ani do surových šalátov. Používa sa prevažne na jedlá varené a dusené. Kel je zeleninový druh, ktorý je vhodný na pestovanie do nášho klimatického pásma, preto jeho pestovanie sa dá využiť vo všetkých našich klimatických podmienkach. Pri vhodnom výbere odrody, správnej agrotechnike a pri dodržaní všetkých zásad pestovania dáva kvalitnú a istú úrodu. Okrem iného záleží aj na dostatku zrážok, pôdnej i vzdušnej vlhkosti.

Priemerné zloženie 1 kilogramu kelu

Makrozložky

Obsah (g)

Minerálne látky

Obsah (mg)

Vitamíny

Obsah (mg)

Voda

863

Draslík

2 820

C

1 050

Bielkoviny

45

Sodík

420

A

7

Lipidy

9

Vápnik

470

B1

1

Sacharidy

51

Fosfor

560

B2

2,5

Vláknina

15

Horčík

120

B6

2,5

   

Železo

10

Niacín

21

   

Meď

1

   
   

Jód

0,12

   

Energia 1995 kJ

Botanická charakteristika

Je dvojročná rastlina. Korene sa rozvetvujú do hĺbky asi 50 cm. Nadzemnú časť tvorí hlúb a listy zvinuté do hlávky, ktorá narastá na skrátenom hlúbe. Hlávky môžu byť guľaté alebo zahrotené. Pestujeme ho obyčajne ako hlavnú plodinu. Od kapusty sa odlišuje silno zvráskavenými (zvlnenými), tmavšími listami.

Kel je nenáročná zelenina. Jej výhoda spočíva v tom, že je k dispozícii do neskorej jesene až do zimných mesiacov. Je pomerne odolný proti mrazu. Znáša aj mrazy pričom sa mení jeho konzistencia na jemnejšiu so sladkou príchuťou. Pričom dochádza k značnému odbúraniu sa škrobu na jednoduchšie sacharidy. Konzumne využiteľnou časťou je hlávka, vzniká zdola hore postupným skracovaním internódií osi k vrcholovému pupeňu zviňovaním listov. Odrody sa odlišujú sfarbením listov ich zvinutím, hustotou hlávky.

Nároky na pôdu a prostredie

Nároky kelu na prostredie sa zhodujú s kapustou hlávkovou. Dobre znáša aj nízke teploty, je odolný proti zime a mrazu. Preto sa hodí i do vyšších a drsnejších polôh.

Prírastok sušiny je veľmi dôležitý pri rozvoji listovej plochy, hlavne v dobe tvorby hlávok. Vysoké teploty a nízka vzdušná vlhkosť nepriaznivo pôsobia v tejto fáze na fotosyntetickú aktivitu rastlín. Pri pestovaní skorého kelu oproti tomu majú prednosť lokality dovoľujúce skorú výsadbu. Charakter polohy určuje voľbu skorej či neskorej odrody.

Pôda

Kel vytvára malý rozložený koreňový systém nachádzajúci sa vo vrchnej časti pôdy. Z toho dôvodu je náročná na prípravu pôdy. Vyžaduje humóznu, kvalitne pripravenú pôdu, vyžaduje vodoržnú a štruktúrnu pôdu. Ťažšie hlinité až ílovito-hlinité pôdy sú najvhodnejšie, i keď vyhranenosť požiadaviek na kvalitu pôdy sa môže znížiť priaznivým pôsobením klimatických faktorov. Nároky na pestovanie skorého kelu sú odlišné od neskorého kelu. Skorý kel vyžaduje pôdy ľahšie, hlinito-piesčité a humózne. Pestovanie poloneskorých a neskorých odrôd kelu nie je tak závislá na výbere druhu pôdy. Veľmi dôležitý je obsah humusu v pôde od ktorej závisí úroda. Pre kel má význam i štruktúrny stav pôdy, preto majú prednosť postupy, v ktorých sú zastúpené viacročné krmoviny. Treba dbať na to aby pozemok, ktorý je zamorený patogénnymi škodcami nebol použitý na pestovanie kelu skôr ako 4- 6 rokov (pri silnom zamorení nádorovitosťou hlúbovín i viac). Dôležitou zásadou je boj proti všetkým druhom kapustových burín v rámci celého osevného postupu. Na vhodných stanovištiach možno neskoré odrody s priameho výsevu pestovať i po zimných medziplodinách, zberaných do polovice mája (zimný špenát, pšenica na zeleno a zimný pór). Zásadnou podmienkou je zabezpečenie dostatku pôdnej vlahy a dobrej predsejbovej prípravky.

Zaradenie v osevnom postupe

Kel zaraďujeme do prvej trate, ako predplodina sú vhodné okopaniny, zo zelenín rajčiaky, uhorky, hrach, fazuľa a všetky zeleniny pestované v tretej trati. Kel ako aj ostatné hlúboviny má veľkú spotrebu draslíka, preto treba do pôdy dodať draslík pred sadením, prípadne aj po zbere, aby následné plodiny netrpeli nedostatkom draslíka. Nevhodnými predplodinami sú príbuzné druhy z dôvodu prenosu chorôb a škodcov pôdou. Treba dodržiavať striedanie plodín a odstraňovanie rastlinných zvyškov, ktoré sú zdrojom škodlivých patogénov.

Príprava pôdy, hnojenie a výživa

Príprava pôdy spočíva v hlbokej orbe (30 – 40 cm) podľa možnosti hnojením maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami a povrchovom spracovaní pôdy. Ako sme už spomínali, kel sa pestuje v prvej trati. Pozemok pre všetky spôsoby pestovania na jeseň dôkladne zorieme, pričom do pôdy zaorieme maštaľný hnoj v rozličných dávkach. Menšiu dávku maštaľného hnoja vyžadujú skoré odrody 300 – 500q.ha-1. Skoro na jar pozemok smykujeme, aby sme zabránili úniku zimnej vlahy. Po smykovaní rozhadzujeme na pôdu priemyselné hnojivá. Dávky priemyselných hnojív pre skoré a poloneskoré sú 3q liadku vápenatého 3q 40% draselnej soli. Hnojivá zapracujeme do pôdy bránením. Pri pestovaní odrôd neskorého kelu zvyšujeme dávku maštaľného hnoja na 400 – 600q. Na jar hnojíme priemyselnými hnojivami v dávke 4q 40% draselnej soli a 2,5q síranu amónneho, ktoré zapracujeme do pôdy bránením. Podľa potreby sa počas vegetácie prihnojuje.

Predsejbová príprava musí pri minimálnom počte zásahov zabezpečiť homogénne pôdne lôžko. Súčasná moderná poľnohospodárska technika dovoľuje použiť rôzne mechanizmy na kvalitnú prípravu pôdy podľa požiadaviek plodiny.

Vhodná reakcia pre kel hlávkový je podľa viacerých autorov nad pH 6. Pre pôdy piesčito-hlinité a ťažké by mal byť vhodný pomer 6,5 – 7 pH. Vápnením dosiahneme vytvorenie optimálnych hodnôt pH v pôde. Po zbere predplodiny skoro na jeseň je najvhodnejšie obdobie pre vápnenie.

Výnimočne je možné zaradiť kel do druhej trate a to len na pôdach prirodzene veľmi úrodných s dobrou zásobou humusu. Kel patrí medzi zeleninu veľmi náročnú na živiny a dostatok humusu v pôde. Preto znáša aj intenzívne hnojenie priemyselnými hnojivami. Dávku priemyselných hnojív stanovíme podľa rozboru pôdy. Dusík je z rastlinných živín hlavným výnosovým faktorom. Prehnojenie však môže mať nepriaznivý vplyv na kvalitu kelu aj technologických vlastností. Dusíkaté hnojivá treba diferencovať podľa pôdnych a klimatických podmienok, zaradenia do osevného postupu. Dusíkaté vápno zapracované do pôdy 3 týždne pred vegetáciou, účinne pomáha obmedziť výskyt nádorovitosti koreňov.

Pestovanie

Technológia pestovania je podobná ako pri kapuste, odlišuje sa len termínom výsadby. Kel vysádzame na kvalitne a vhodne pripravený pozemok začiatkom apríla, v tom istom čase ho môžeme i siať. U skorých odrôd používame spon 0,40 x 0,40 m, čím získame 62 000 rastlín na jeden hektár. U letných kultivarov spon 0,50 x 0,50 m a neskoré od 0,60 x 0,60 m s 33 000 jedincami na jeden hektár. U niektorých skorších odrôd, ktoré majú malé listy môžeme zvoliť aj hustejší spon. Pre neskoršie zbery môžeme použiť balíčkované priesady alebo zo zakoreňovačov. Priesady majú mať 5 – 6 i viac listov a však nesmú byť fyziologicky staré. Pre kel určený na neskoršie zbery používame rozsadzované alebo voľne siate nerozsadzované priesady. Vysádzame vysadzovacím strojom alebo iným dostupným spôsobom. Pre získanie sýto-zelenej farby kelu a nízkeho vzrastu prihnojíme porast dusíkom a udržiavame pôdu kyprú. Na ťažkých a vlhkých pôdach musíme osobitne dbať na ošetrovanie pôdy napr.okopávka, plečkovanie. Dĺžka vegetačného obdobia od vysádzania po konzumnú zrelosť pri skorých kultivaroch je 50 – 70 dní, pri poloskorých a poloneskorých kultivaroch je 100 – 120 dní a pri neskorých a ozimných je 120 – 160 dní. Kel môžeme pestovať dvomi spôsobmi a to: z priameho výsevu a z predpestovaných priesad. Pri pestovaní z priameho výsevu sa najčastejšie používajú kotúčové lyžičkové stroje typu Nibex a iné. V dnešnej dobe sa začínajú presadzovať moderné sejacie stroje určené na tento účel. Pri aplikácii presného výsevu musíme poznať čistotu a klíčivosť osiva. Používame len kalibrované osivo.

Z rôznych spôsobov výroby priesad má pre dohľadnú dobu význam balíčkovanie pri rozmeroch balíčkov 40 x 40 mm prípadne 50 x 50 mm. Predpestovanie priesad prispôsobíme vegetačnej dobe odrody a termínu výsadby.

Ošetrovanie počas vegetácie

Kel sa zaraďuje do typicky zeleninárskych oblastí s priemernými zrážkami počas vegetačného obdobia nad 500 mm, pričom sa dosahujú vysoké a stabilné výnosy aj bez závlahy. Dnes sa u kapustovín používajú 2 – 8 závlahových dávok s celkovou dávkou 75 – 400 mm vody. Priemerné dávky na jednu závlahu by nemali prekročiť 20 – 25 mm.

Ochrana proti škodcom a chorobám

V tabuľkách uvádzame najčastejšie vyskytujúcich sa škodcov a choroby kelu hlávkového. Pri použití prípravkov na ochranu v prvom rade si treba dôkladne prečítať návod na použitie na obale prípravku. Pri ošetrovaní kapustovej zeleniny je potrebné pridať do postrekovej kvapaliny zmáčadlo (napr. Citowett – 0,01 %)


Kapustová zelenina – kvetárka kapustová

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentrácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha

Čakacia lehota v dňoch

Poznámky

Basudin 600 EW

hĺbkový

0,1

10 ml

0,5

14

Zálievka 14 dní po vysadení

Diazol 60 EC

Diazol 50 EW

Basudin 10G

hĺbkový

   

1 g na bežný meter riadku

AT

Granulované prípravky

Basudin 10 G

Sumithion Super

hĺbkový

0,1

10 ml

1 l

14

Zálievka 14 dní po vysadení


Kapustová zelenina – mlynárik kapustový

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentrácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha (600 l vody)

Čakacia lehota v dňoch

Biobit XL

požerový

0,25

25 ml

0,75 – 1,5 l

AT

Biobit WP

0,15

15 g

0,4 – 0,75 kg

AT

Dimilin 48 SC

kontaktný

0,025

2,5 ml

0,15 l

14

Nomolt 15 SC

kontaktný

0,06

6 ml

0,4 l

14


Kapustová zelenina – mlynárik kapustový a mora kapustová

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentrácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha (600 l vody)

Čakacia lehota v dňoch

Basudin 600 EW

hĺbkový

0,15

15 ml

1 l

14

Consult 100 EC

kontaktný

0,04

4 ml

0,25 l

21

Decis 50 EW

kontaktný

0,025

2,5 ml

0,15 l

7

Decis 25 Flow

kontaktný

0,05

5 ml

0,3 l

7

Karate 2,5 WG

kontaktný

0,05

5 g

0,3 kg

14

Vaztak 10 EC

kontaktný

0,03

3 ml

0,2 l

10

Vaztak 10 SC

10


Kapustová zelenina – skočky

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentr.

v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha (600 l vody)

Čakacia lehota v dňoch

poznámky

Actara 25 WG

systémový

0,025

2,5 g

0,15 kg

14

 

Basudin 600 EW

hĺbkový

0,1

10 ml

 

14

 

Diazol 60 EC

14

 

Diazol 50 EW

14

 

Decis 50 EW

kontaktný

0,025

2,5 ml

0,15

7

 

Decis 25 Flow

kontaktný

0,05

5 ml

0,3 l

AT

 

Karate2,5WG

kontaktný

0,05

5 g

0,3 kg

AT

 

Nurelle D

kontaktný

0,1

10 ml

0,6 l

14

 

Polytrin 200EC

kontaktný

0,025

2,5 ml

0,15 l

14

 

Orion 30EC

systémový

0,1

10 ml

0,6 l

14

 

Promet 400CS

systémový

   

50 ml/kg

AT

morenie osiva

Zolone EC

hĺbkový

0,2

20 ml

 

AT

 


Kapustová zelenina – strapky

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentrácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha

Čakacia lehota v dňoch

Actellic 50 EC

hĺbkový

0,15 – 0,2

15 – 20 ml

2 l

7



Kapustová zelenina – voška kapustová

Prípravok

Spôsob účinku

Koncen

trácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha ( 600 l vody)

Čakacia lehota v dňoch

Pozn.

Actara 25 WG

systémový

0,025

2,5 g

0,15 kg

14

 

Aztec

systémový

0,05

5 ml

0,3 l

14

+ Citowett 0,1%

Basudin 600EW

hĺbkový

0,1

10 ml

0,6 l

14

 

Diazol 50EW

0,1

10 ml

0,6 l

14

 

Bi 58 EC - nové

systémový

0,15 – 0,2

15 – 20 ml

0,9 – 1,2 l

21

 

Cyper Extra

kontaktný

0,04

4 ml

0,25 l

AT

 

Cyper Extra NC

 

AT

 

Karate 2,5WG

kontaktný

0,05

5 g

0,3 kg

14

 

Orion 30EC

systémový

0,1

10 ml

0,6 l

14

 

Pirimor 25WG

hĺbkový

0,1 – 0,15

15 – 15g

 

3

 

Pirimor 50 WG

hĺbkový

0,05- 0,075

5 –7,5 g

 

3

 

Polytrin 200EC

kontaktný

0,025

2,5ml

0,15 l

14

 

Reldan 40 EC

kontaktný

0,125

12,5 ml

0,75 l

14

 


Kapustová zelenina –hubové choroby sadeníc

Prípravok

Spôsob účinku

Koncentrácia v %

Dávka na 10 l vody

Dávka na ha

Čakacia lehota v dňoch

Ridomil MZ 72 WP

systémový + kontaktný

0,1

10 g

 

AT

Ridomil Plus 48 WP

0,1

10 g

 

AT


Ochrana proti burinám pri výsadbe

Škodlivý činiteľ

Prípravok

Dávka na ha-1

Aplikácia

Ochranná doba

Jednoročné, dvojlíčnolist. a trávovité buriny

Gesagard 80

0,7 – 1 kg

výsev, výsadba

AT

Prometrex 50 SC

1,1 – 1,9 l

výsev

AT

Stomt 330 E

4 – 5 l

výsadba

AT

Jednoročné a dvojklíčnolist. buriny

Goal 2 E

1,5 – 2 l

výsadba

AT

Jednoročné a vytrvalé trávovité buriny

Targa Super 5 EC

1 – 1,5 l

výsadba, výsev

AT

Leopard 5 EC

1 – 1,5 l

výsadba, výsev

AT


Zber úrody

Zber sa robí prebierkou, pri dosiahnutí požadovanej hmotnosti približne 250 g. Najskoršie kultivary nemusia mať hlávku uzatvorenú a pevnú, nakoľko sa konzumujú aj vonkajšie listy. Neskorý kel zberáme jednorázovo a zber môžeme predĺžiť do neskorej jesene. Kel znáša aj mrazy –8 až –10o C.


Povolené odrody kelu hlávkového

a) skorý

1. Alcosa F1 2001
2. Comparsa F1 1995
3. Daphne F1 1997
4. Famosa F1 1995
5. Premius F1 1999
6. Předzvěst 1948
7. Raketa 1965 na rýchlenie
8. Raná žlutá 1952
9. Salarite 1999
10. Szentesi korai 1998
11. Tim 2002

b) stredne skorý

1. Aldo F1 2001
2. Capriccio F1 2001
3. Clarissa F1 2001
4. Frigga 1976
5. Chirimen F1 1997
6. Julius F1 1992
7. Melissa F1 1995
8. Midvoy F1 2002
9. Ovasa F1 1994
10. Palacio F1 2001
11. Primavoy F1 1997
12. Saria F1 1995
13. Siberia F1 2001
14. Tasmania F1 2001
15. Vega F1 1996
16. Verita F1 1998

c) neskorý

1. Alaska F1 1994
2. Blistra F1 2002
3. Cantasa F1 2002
4. Concerto F1 1997
5. Imposa F1 1999
6. Jizera F1 1989
7. Jocoma F1 2001
8. Langendijská 1964
9. Mila F1 1992
10. Orlice F1 1991
11. Rigoleto F1 1999
12. Sindria F1 1995
13. Stilon F1 RS 1999
14. Supera F1 2000
15. Taler F1 1998
16. Tarvoy F1 1997
17. Vertus 1948
18. Wirosa F1 1994

d) ozimný

1. Arkta 1981
2. Ice Prince F1 1982

Zo širokého sortimentu domácich a zahraničných odrôd si pestovateľ môže vybrať vhodný kultivar podľa vlastných potrieb a požiadaviek.

 

Vystavené: 21.12. 2004

Autori textu: Julianna Králová