Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Karfiol - hlúbovina s bielkovinami

Karfiol (Brassica botrytis) podľa doterajších zmienok postupne vznikal asi vo východnom Stredomorí. História jeho pestovania je veľmi dlhá, pestoval sa už v dobe pred našim letopočtom Geografický pôvod karfiolu je odlišný od ostatných hlúbovín vytvárajúcich listovú hlávku. Za jeho vlasť sa považuje buď Malá Ázia alebo Cyprus, odkiaľ sa v 16. storočí cez Taliansko dostalo do Európy.Už v tomto čase v kláštor-ných záhradách sa pestoval najmä pre svoju ľahkú straviteľnosť, ako dietne a tiež pôstne jedlo.

Priemerné zloženie 1 kg karfiolu

Makro-zložky Obsah(g) Minerálne látky Obsah(mg)

Vitamíny Obsah(mg)

Voda 916 Draslík 3 300 C 700
Bielkoviny 25 Sodík 160 B1 1,1
Lipidy 3 Vápnik 200 B2 1,0
Sacharidy 39 Fosfor 540 B6 2,0
Vláknina 9 Horčík 170 Niacín 6,0
    Železo 6    

Energia 1 205 kJ

Na našom trhu nájdeme veľa odrôd karfiolu.Vyšľachtené sú odrody na rýchlenie, na poľné pestovanie, letné, jesenné a taktiež na prezimovanie.Výsevy začíname podľa skorosti odrody.Skoré odrody vysievame už od polovice januára do polovice februára do vykurovaného pareniska.Letné a jesenné od marca do konca júna do studeného pareniska.Karfiol sa najčastejšie pestuje z predpestovanej priesady.Semeno klíči pri teplote 120C-230C.Od polovice mája môžeme aj siať priamo vonku na záhon.Skoré odrody vysádzame do sponu 50x60 cm, neskoré do sponu 60x60 cm.Sadíme do takej hĺbky, aby sme nezakryli klíčne lístky.

Ak chceme získať a udržať zdravé,čisto biele ružice,musíme ich zakrývať nalomenými listami.Karfiol je pomerne náročný na živiny a dostatok vlahy v pôde.

Počas vegetácie potrebuje pravidelné ošetrovanie a závlahu.Zberajú sa ružice zdravé,vyvinuté od veľkosti asi 15-20 cm.Jesenné odrody dobre znášajú nižšie teploty,preto znesú aj mrazíky okolo –50C. Nechávajú sa na záhonoch niekedy až do novembra.

Karfiol je jemná zelenina pomerne so širokým uplatnením.Využíva sa úspešne pri diétach rekonvalescentov a pri chorobách tráviaceho ústrojenstva.Karfiol má zo všetkých hlúbovín najviac ľahko straviteľných bielkovín.Táto hlúbovina obsahuje vitamínyA,B1,B2,B6,E a okrem toho vysoký obsah vitamínu C, železa, molybdénu, draslíka, vápnika, fosforu a sodíka.Okrem vitamínov je bohatá na obsah organických kyselín, cukrov, enzýmov a vlákniny.Vláknina veľmi priaznivo vplýva na trávenie a odbúrava súčasne produkty látkovej výmeny.Podľa viacerých výskumov a štatistík, obsah voľných aminokyselín pôsobí proti vzniku nádorov, na žalúdočné vredy a tiež proti zápalom čriev.Karfiol by sa mal konzumovať aj s mladými zelenými lístkami.Obsah provitamínu A, karotén, vhodne sa doplňujúci s kyselinou pantotenovou v ružiciach, podporuje hormonálnu činnosť nadobličiek.Okrem toho priaznivo vplýva aj na obsah glukózy v krvi.

Prítomnosť molybdénu účinne pomáha zachovávať fluor v zubnom a kostnom tkanive.Vitamín K, ktorý karfiol obsahuje tiež, je nevyhnutný pri zrážanlivosti krvi.Tieto látky zlúčené s fosforom pôsobia proti rednutiu kostného tkaniva.Zároveň podporujú tvorbu kolagénu, ktorý zabraňuje lámavosť nechtov a je dôležitý pre nebolestivú funkciu kĺbov.Konzumácia karfiolu sa odporúča aj pri zápalových chorobách slizníc a taktiež pri vypadávaní vlasov.Pre vysoký obsah purinových kyselín sa konzumácia nedoporučuje najmä chorým na žlčník a pečen.U niektorých ľudí môže vyvolať plynatosť.

Na kuchynské spracovanie sú vhodné okrem zdužinateného kvetenstva, ktoré má sladkú chuť, aj mladé lístky okolo ružice s vysokým obsahom minerálnych látok a vitamínov.Lístky sa uplatnia najmä pri príprave polievok.Karfiol môžeme dlhší čas uchovať rôznym spôsobom.Najčastejšie sa využíva sterilizácia, mrazenie alebo mliečnou fermentáciou-podobne ako pri uhorkách s pridaním malého množstva soli.

Karfiol pre všetky tieto svoje hodnoty a prednosti,by nemal chýbať v žiadnej záhrade a v kuchyni.Je prírodným zdrojom toho, čo ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje.

 

Vystavené: 7.4. 2005

Autor textu: J. Kráľová