Karfiol (Brassica botrytis) podľa doterajších zmienok
postupne vznikal asi vo východnom Stredomorí. História jeho pestovania
je veľmi dlhá, pestoval sa už v dobe pred našim letopočtom
Geografický pôvod karfiolu je odlišný od ostatných hlúbovín vytvárajúcich
listovú hlávku. Za jeho vlasť sa považuje buď Malá Ázia alebo Cyprus,
odkiaľ sa v 16. storočí cez Taliansko dostalo do Európy.Už v tomto
čase v kláštor-ných záhradách sa pestoval najmä pre svoju ľahkú
straviteľnosť, ako dietne a tiež pôstne jedlo.
Priemerné zloženie 1 kg karfiolu
Makro-zložky |
Obsah(g) |
Minerálne látky |
Obsah(mg)
|
Vitamíny |
Obsah(mg)
|
Voda |
916 |
Draslík |
3 300 |
C |
700 |
Bielkoviny |
25 |
Sodík |
160 |
B1 |
1,1 |
Lipidy |
3 |
Vápnik |
200 |
B2 |
1,0 |
Sacharidy |
39 |
Fosfor |
540 |
B6 |
2,0 |
Vláknina |
9 |
Horčík |
170 |
Niacín |
6,0 |
|
|
Železo |
6 |
|
|
|
Energia 1 205 kJ
Na našom trhu nájdeme veľa odrôd karfiolu.Vyšľachtené
sú odrody na rýchlenie, na poľné pestovanie, letné, jesenné a taktiež
na prezimovanie.Výsevy začíname podľa skorosti odrody.Skoré odrody
vysievame už od polovice januára do polovice februára do vykurovaného
pareniska.Letné a jesenné od marca do konca júna do studeného pareniska.Karfiol
sa najčastejšie pestuje z predpestovanej priesady.Semeno klíči pri
teplote 120C-230C.Od polovice mája môžeme
aj siať priamo vonku na záhon.Skoré odrody vysádzame do sponu 50x60
cm, neskoré do sponu 60x60 cm.Sadíme do takej hĺbky, aby sme nezakryli
klíčne lístky.
Ak chceme získať a udržať zdravé,čisto biele ružice,musíme
ich zakrývať nalomenými listami.Karfiol je pomerne náročný na živiny
a dostatok vlahy v pôde.
Počas vegetácie potrebuje pravidelné ošetrovanie
a závlahu.Zberajú sa ružice zdravé,vyvinuté od veľkosti asi 15-20
cm.Jesenné odrody dobre znášajú nižšie teploty,preto znesú aj mrazíky
okolo –50C. Nechávajú sa na záhonoch niekedy až do novembra.
Karfiol je jemná zelenina pomerne so širokým uplatnením.Využíva
sa úspešne pri diétach rekonvalescentov a pri chorobách tráviaceho
ústrojenstva.Karfiol má zo všetkých hlúbovín najviac ľahko straviteľných
bielkovín.Táto hlúbovina obsahuje vitamínyA,B1,B2,B6,E
a okrem toho vysoký obsah vitamínu C, železa, molybdénu, draslíka,
vápnika, fosforu a sodíka.Okrem vitamínov je bohatá na obsah organických
kyselín, cukrov, enzýmov a vlákniny.Vláknina veľmi priaznivo vplýva
na trávenie a odbúrava súčasne produkty látkovej výmeny.Podľa viacerých
výskumov a štatistík, obsah voľných aminokyselín pôsobí proti vzniku
nádorov, na žalúdočné vredy a tiež proti zápalom čriev.Karfiol by
sa mal konzumovať aj s mladými zelenými lístkami.Obsah provitamínu
A, karotén, vhodne sa doplňujúci s kyselinou pantotenovou v ružiciach,
podporuje hormonálnu činnosť nadobličiek.Okrem toho priaznivo vplýva
aj na obsah glukózy v krvi.
Prítomnosť molybdénu účinne pomáha zachovávať fluor
v zubnom a kostnom tkanive.Vitamín K, ktorý karfiol obsahuje tiež,
je nevyhnutný pri zrážanlivosti krvi.Tieto látky zlúčené s fosforom
pôsobia proti rednutiu kostného tkaniva.Zároveň podporujú tvorbu
kolagénu, ktorý zabraňuje lámavosť nechtov a je dôležitý pre nebolestivú
funkciu kĺbov.Konzumácia karfiolu sa odporúča aj pri zápalových
chorobách slizníc a taktiež pri vypadávaní vlasov.Pre vysoký obsah
purinových kyselín sa konzumácia nedoporučuje najmä chorým na žlčník
a pečen.U niektorých ľudí môže vyvolať plynatosť.
Na kuchynské spracovanie sú vhodné okrem zdužinateného
kvetenstva, ktoré má sladkú chuť, aj mladé lístky okolo ružice s
vysokým obsahom minerálnych látok a vitamínov.Lístky sa uplatnia
najmä pri príprave polievok.Karfiol môžeme dlhší čas uchovať rôznym
spôsobom.Najčastejšie sa využíva sterilizácia, mrazenie alebo mliečnou
fermentáciou-podobne ako pri uhorkách s pridaním malého množstva
soli.
Karfiol pre všetky tieto svoje hodnoty a prednosti,by
nemal chýbať v žiadnej záhrade a v kuchyni.Je prírodným zdrojom
toho, čo ľudský organizmus nevyhnutne potrebuje.
Vystavené: 7.4. 2005
|