Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Karfiol v jeseni

Karfiol zaraďujeme do skupiny hlúbovej zeleniny. Je veľmi obľúbený pre svoje chuťové vlastnosti a jemnú konzistenciu. Je ľahko stráviteľný a má mnohostranné využitie pri kuchynskej úprave. Nutričná hodnota karfiolu je vysoká. Obsahuje významné množstvo bielkovín, sacharidov, má harmonické zastúpenie všetkých vitamínov, bioflavonoidov a protivredového S-metylmetionínu. Z minerálnych látok je dôležitý vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík zinok a mangán.

Karfiol patrí medzi druhy, ktoré môžeme pestovať takmer po celý rok. V tomto období ho pestujeme ako následnú plodinu po vhodných predplodinách, napr. šalát, skoré zemiaky, strukoviny a pod. Predplodinou by nemali byť hlúboviny, aby sme predišli silnému výskytu škodcov a chorôb.

Ak skončíme zber predplodiny, odstránime rastlinné zvyšky a pôdu pripravíme tak, aby bola kyprá a v bez burín. Vyhovujú pôdy hlinité, hlinitopiesočnaté, biologicky aktívne, humózne a schopné si udržať vlahu. Karfiol možno pestovať aj vo vyšších polohách, zvyčajne do 500 metrov nadmorskej výšky. Vhodné sú pôdy s neutrálnou pôdnou reakciou s pH 6,8 až 7,2. V prípade kyslých pôd sa uplatňuje vápnenie dolomitickým vápencom k predplodine.

Pre úspešné pestovanie vyžaduje hnojenie organickými hnojivami, preto ho zaraďujeme do prvej trate. To znamená, že kvalitný maštaľný hnoj zapracujeme na jeseň predchádzajúceho roka v množstve 500 až 700 kg na plochu sto metrov štvorcových. Dávky živín, ktoré dodávame do pôdy formou priemyselných hnojív závisia od zásoby živín v pôde. Možno ich stanoviť rozborom pôdy. Pri strednej zásobe živín v pôde treba dodať 1,7 a 2 kg dusíka, 0,4 kg fosforu, a 1,6 kg draslíka v čistých živinách na 100 m2. Z fosforečných hnojív je vhodný superfosfát, z draselných draselná soľ a síran draselný, ktoré zapracujeme na jeseň spolu s organickým hnojivom. Ak sa na jeseň nehnojilo so zásoby fosforom a draslíkom,, alebo sa dodala len časť týchto živín, zvyšok doplníme pred výsadbou viaczložkovým hnojivom NPK alebo Cereritom. Môžu sa použiť aj iné kombinované hnojivá. Dusíkom nikdy nehnojíme do zásoby. Polovicu potrebnej dávky aplikujeme na jar pred sadením. Druhú polovicu dodáme prihnojením počas vegetácie a použijeme ľahko rozpustné a prijateľné formy, napr. močovinu a liadky.

Karfiol náročný na molybdén, a bór. Pri nedostatku je ohrozený vývin rastlín, netvoria sa ružice, alebo sú nekvalitné a hnedé. Ak hnojíme Cereritom, nehrozí nedostatok stopových prvkov.

V záhradke odporúčame pestovať karfiol z  priesad. Sejbu pre jesenné zbery vykonáme do 20. Júna a vo vyšších polohách do konca mája. Sejeme do studeného pareniska, fóliovníka alebo na voľný záhon. Na vypestovanie tisíc priesad potrebujeme asi 7 až 10 gramov semien. Rastliny neprepichujeme a vysadíme ich na stanovište najneskôr do polovice júla. Obyčajne použijeme vzdialenosti medzi riadkami 0,6 m a v riadkoch 0,5 m.

Počas vegetácie treba pamätať na dostatočné zavlažovanie, kyprenie, prihnojovanie, prípadne na ochranu proti škodcom a chorobám. Pre karfiol vyhovuje výdatná zálievka vo väčších dávkach s následným kyprením. Porast okopávame alebo plečkujeme aspoň trikrát. Obyčajne prihnojíme v dvoch termínoch. Najprv tri týždne po výsadbe a neskôr na začiatku tvorby ružíc. Na slabších pôdach môžeme prihnojiť aj tretíkrát, a to desať dní po druhej aplikácii. Po prihnojení opäť zavlažujeme. Zo škodcov sa často vyskytujú larvy kvetárky kapustovej, húsenice mory , mlynárika kapustoveho a vošky. Chemickú ochranu robíme vždy podľa dostupnej metodiky ochrany zelenín a návodu na prípravkoch.

Vystavené: 21.4. 2004

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.