|
Karfiol zaraďujeme do skupiny hlúbovej zeleniny.
Je veľmi obľúbený pre svoje chuťové vlastnosti a jemnú konzistenciu.
Je ľahko stráviteľný a má mnohostranné využitie pri kuchynskej úprave.
Nutričná hodnota karfiolu je vysoká. Obsahuje významné množstvo
bielkovín, sacharidov, má harmonické zastúpenie všetkých vitamínov,
bioflavonoidov a protivredového S-metylmetionínu. Z minerálnych
látok je dôležitý vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík zinok
a mangán.
Karfiol patrí medzi druhy, ktoré môžeme pestovať
takmer po celý rok. V tomto období ho pestujeme ako následnú
plodinu po vhodných predplodinách, napr. šalát, skoré zemiaky, strukoviny
a pod. Predplodinou by nemali byť hlúboviny, aby sme predišli silnému
výskytu škodcov a chorôb.
Ak skončíme zber predplodiny, odstránime rastlinné
zvyšky a pôdu pripravíme tak, aby bola kyprá a v bez burín.
Vyhovujú pôdy hlinité, hlinitopiesočnaté, biologicky aktívne, humózne
a schopné si udržať vlahu. Karfiol možno pestovať aj vo vyšších
polohách, zvyčajne do 500 metrov nadmorskej výšky. Vhodné sú pôdy
s neutrálnou pôdnou reakciou s pH 6,8 až 7,2. V prípade
kyslých pôd sa uplatňuje vápnenie dolomitickým vápencom k predplodine.
Pre úspešné pestovanie vyžaduje hnojenie organickými
hnojivami, preto ho zaraďujeme do prvej trate. To znamená, že kvalitný
maštaľný hnoj zapracujeme na jeseň predchádzajúceho roka v množstve
500 až 700 kg na plochu sto metrov štvorcových. Dávky živín, ktoré
dodávame do pôdy formou priemyselných hnojív závisia od zásoby živín
v pôde. Možno ich stanoviť rozborom pôdy. Pri strednej zásobe
živín v pôde treba dodať 1,7 a 2 kg dusíka, 0,4 kg fosforu,
a 1,6 kg draslíka v čistých živinách na 100 m2.
Z fosforečných hnojív je vhodný superfosfát, z draselných
draselná soľ a síran draselný, ktoré zapracujeme na jeseň spolu
s organickým hnojivom. Ak sa na jeseň nehnojilo so zásoby fosforom
a draslíkom,, alebo sa dodala len časť týchto živín, zvyšok doplníme
pred výsadbou viaczložkovým hnojivom NPK alebo Cereritom. Môžu sa
použiť aj iné kombinované hnojivá. Dusíkom nikdy nehnojíme do zásoby.
Polovicu potrebnej dávky aplikujeme na jar pred sadením. Druhú polovicu
dodáme prihnojením počas vegetácie a použijeme ľahko rozpustné a
prijateľné formy, napr. močovinu a liadky.
Karfiol náročný na molybdén, a bór. Pri nedostatku
je ohrozený vývin rastlín, netvoria sa ružice, alebo sú nekvalitné
a hnedé. Ak hnojíme Cereritom, nehrozí nedostatok stopových prvkov.
V záhradke odporúčame pestovať karfiol z priesad.
Sejbu pre jesenné zbery vykonáme do 20. Júna a vo vyšších polohách
do konca mája. Sejeme do studeného pareniska, fóliovníka alebo na
voľný záhon. Na vypestovanie tisíc priesad potrebujeme asi 7 až
10 gramov semien. Rastliny neprepichujeme a vysadíme ich na stanovište
najneskôr do polovice júla. Obyčajne použijeme vzdialenosti medzi
riadkami 0,6 m a v riadkoch 0,5 m.
Počas vegetácie treba pamätať na dostatočné zavlažovanie,
kyprenie, prihnojovanie, prípadne na ochranu proti škodcom a chorobám.
Pre karfiol vyhovuje výdatná zálievka vo väčších dávkach s následným
kyprením. Porast okopávame alebo plečkujeme aspoň trikrát. Obyčajne
prihnojíme v dvoch termínoch. Najprv tri týždne po výsadbe
a neskôr na začiatku tvorby ružíc. Na slabších pôdach môžeme prihnojiť
aj tretíkrát, a to desať dní po druhej aplikácii. Po prihnojení
opäť zavlažujeme. Zo škodcov sa často vyskytujú larvy kvetárky kapustovej,
húsenice mory , mlynárika kapustoveho a vošky. Chemickú ochranu
robíme vždy podľa dostupnej metodiky ochrany zelenín a návodu na
prípravkoch.
Vystavené: 21.4. 2004
|
