Logo VUZ
Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
e-mail: valsikovam@vuznz.sk
 


Aby šalát nevybiehal do kvetu – jarné šaláty


Šalát hlávkový
Lactuca sativa L. má svoje miesto takmer v každej úžitkovej záhradke. Je u nás vyhľadávanou listovou zeleninou. Na trh prichádza skoro na jar ako rýchlený, neskôr ako šalát poľný. Pri využití všetkých foriem ho možno pestovať až do príchodu zimy.

Čerstvý šalát svojou krehkosťou, šťavnatosťou a ľahkou stráviteľnosťou je pochúťkovou zeleninou, vhodnou aj pri diétach. Osviežujúcu chuť zvýrazňuje prítomnosť malého množstva kyselín a citranu vápenatého. V šťave listov sa nachádza asparagín, horká látka laktucín a alkaloid podobný hyosciamínu. Tieto zložky povzbudivo pôsobia na ľudský organizmus. Šalát obsahuje asi 92 – 95 % vody, 2 – 2,5 % extraktívnych bezdusíkatých látok. 0,7 % vlákniny, 1,5 % bielkovín, 0,4 % tuku a 1 % minerálnych látok. Z najdôležitejších vitamínov má šalát v 100 g čerstvých listov 5 – 9 mg vitamínu C, 0,3 – 1,6 mg provitamínu A a 0,05 – 0,3 mg vitamínu B1 a B2. Šalát patrí medzi významné druhy, ktoré sa konzumujú hlavne v čerstvom stave. Môže sa použiť aj na prípravu prívarkov tepelnou úpravou.

Najviac sa pestuje šalát hlávkový a menej šalát ľadový. Vo veľmi malej miere sa objavuje najmä v záhradkách aj šalát rímsky , šalát listový a šalát na rezanie.

Šalát hlávkový – Lactuca sativa L. var. capitata Alef., je v našich podmienkach jednoročná rastlina. Koreňový systém je zložený z hlavného koreňa a hustých postranných korienkov s veľkým množstvom vlásočníc. Nad povrchom pôdy sa najprv tvoria prízemné ružice listov, neskôr sa zavinujú do hlávky. Listy sú rôzne skučeravené. Hlávky môžu dosiahnuť hmotnosť až do 500 g, v závislosti od typov a odrôd. Vegetačná doba sa pohybuje od 30 do 110 dní. Ku koncu vegetačného obdobia, alebo vplyvom nepriaznivých svetelných a tepelných podmienok aj skôr vyrastá kvetná stonka. Pôvodne patrí medzi dlhodenné zeleniny, ktorý v podmienkach dlhého dňa (nad 12 hodín) urýchľuje svoj vývin a často vybieha do kvetu skôr ako vytvorí hlávku alebo konzumnú časť. Vhodné podmienky kratšieho dňa sú skoro na jar alebo koncom leta a na jeseň. Niektoré odrody možno pestovať aj v letnom období a sú aj také, ktoré nereagujú na dĺžku dňa. Preto pri pestovaní treba dôkladne dbať na výber odrôd.

Aby šalát nevybiehal do kvetu musíme mu vytvoriť optimálne svetelné, tepelné a vlahové podmienky. Dôležitý je aj správny výber odrôd vhodných na pestovanie v jednotlivých ročných obdobiach.

Pre pestovanie jarného šalátu vyberáme polohy chránené, slnečné a teplé. optimálna teplota na tvorbu hlávok ja 15o C. Veľké kolísanie nočných a denných teplôt nie je škodlivé, naopak prospieva. Vyššie teploty než 15o C pri nedostatku vlahy spôsobujú zlé zavinovanie hlávok.

Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie a nároky na prostredie sa môže šalát pestovať cez celé vegetačné obdobie. Na predplodinu nie je náročný. Najčastejšie sa pestuje ako predplodina pred plodovou zeleninou alebo inou zeleninou s dlhším vegetačných obdobím. Nevyžaduje priame hnojenie organickými hnojivami. Z mikroelementov je pre šalát dôležitý najmä bór. Jeho nedostatok sa prejavuje väčšinou na suchej pôde tak, že listy sú svetlozelené, chlorotické a skrúcajú sa. Na hnojenie sa používa Borax.

V našich podmienkach je pestovanie šalátu najrozšírenejšie na jar, kedy sú najvhodnejšie svetelné a tepelné podmienky pre rast. Skoré jarné odrody šalátu pestujeme z priesad. Osivo sejeme do debničiek nahusto v januári až februári. Po vzídení v čase dvoch pravých listov ich rozsádzame, najlepšie do balíčkov. Po rozsadení šalátu udržiavame 2 – 3 dni teplotu okolo 18o C , potom ju cez deň znížime na 14 – 15o C a v noci na 10 – 13o C. polievame opatrne v ranných a dopoludňajších hodinách tak, aby rastliny do večera obschli. V tomto čase potrebuje šalát dostatok svetla. Vetranie chráni priesady pred chorobami a pred vysádzaním účinne otužuje rastliny. Vysádzanie je aktuálne od 15. do 25. marca, keď priesady majú 5 – 6 pravých listov. Sadíme do riadkov 25 –30 cm a na vzdialenosť v riadku 25 cm. Pri všetkých typoch šalátu je dôležité plytké sadenie, aby srdiečko bolo aspoň 10 mm nad úrovňou pôdy. zber môžeme očakávať od 25. apríla do 15. mája.

Neskoré jarné odrody hlávkového šalátu môžeme s úspechom pestovať aj z priamej sejby. Sejeme od polovici marca do polovici apríla. Neskoršie sejby obyčajne vybiehajú do kvetu. Sejeme do riadkov 25 – 30 cm do hĺbky 2 cm. Po vzídení porast jednotíme na vzdialenosť 25 cm. Vyjednotené rastliny použijeme ako priesady. Predpokladaný termín zberu je od 15.mája do 20. júna.

Porast ošetrujeme kyprením pôdy a zavlažovaním. Pri závlahe je dôležité udržiavať pôdu dostatočne vlhkú, najmä kým listové ružice nepokryjú povrch pôdy. do obdobia vytvorenia hlávok sa môže zavlažovať postrekom, neskôr je lepšie zavlažovať ku koreňom.

Na šaláte sa vyskytujú najčastejšie choroby hubovitého pôvodu, napr. pleseň sivá, pleseň šalátová, septorióza šalátu antraknóza a zo škodcov rôzne vošky a obaľovače. Väčšina povolených prípravkov sa môže používať iba v semenných porastoch. Ošetrenie konzumných šalátov je veľmi obmedzené kvôli nebezpečiu pôsobenia reziduí.

Najčastejšie pestované odrody šalátu hlávkového jarného sú: Král máje, Lednický, Maraton, Mělnický máj a iné. Na rýchlenie sú vhodné odrody: Jantar, Kamex, Safír, a iné.

V jarných mesiacoch môžeme začať pestovať aj šalát listový – Lactuca sativa L. var. crispa., ktorý sa od hlávkového šalátu líši tým, že netvorí hlávku. Najprv tvorí slabú prízemnú ružicu žltozelených listov, z ktorej veľmi rýchlo vyrastá bohato olistená stonka až do výšky 0,8 – 1 m. Na stonke sa neskôr tvoria kvety. Je vhodný iba na pestovanie v domácich záhradkách na samozásobovanie. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Má podobné nároky na prostredie ako hlávkový šalát.

Listový šalát pestujeme z priamej sejby skoro na jar, akonáhle to umožnia pôdne pomery. Semeno sejeme do riadkov vzdialených 20 – 25 cm. Porast nesmie byť prehustený, ináč ho musíme jednotiť. Zberáme jednotlivé listy postupne zdola nahor, v čase keď má rastlina 5 – 6 pravých listov. Môžeme ho rýchliť aj v studenom parenisku alebo v studenom skleníku. Listina registrovaných odrôd z roku 2002 uvádza tieto šaláty listové: Carmen, Dubáček, Karneol, Krizet RZ, Malibu RZ, Raisa RZ, Redin, Rosela ( červený) a Sesam RZ.

Málo pestovaný u nás je šalát na rezanie - Lactuca sativa L. var. secalina Alef. , ktorý nevytvára hlávky, podobá sa listovému šalátu a často sa s ním zamieňa. Vytvára hustú ružicu až50 cm dlhých, celistvookrajových alebo vykrajovaných kučeravých listov. Neskôr stredové listy vytvárajú náznak hlávky. U nás je takmer neznámou zeleninou a vzhľadom na charakter zberu nie je vhodný pre veľkovýrobu. Vysieva sa od marca až do augusta. Na dopestovanie konzumných listov potrebujeme 4 – 6 týždňov. Konzumné rastliny sa zrezávajú nožom. Semeno môžeme získať iba v zahraničí. Listina registrovaných odrôd neuvádza žiadnu odrodu šalátu na rezanie.

 

Vystavené: 30.3. 2006

Autor textu: Ing. Alžbeta Viteková