WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Pestovanie rajčiakov v hydroponických skleníkoch

Existuje mnoho spôsobov pestovania rastlín bez pôdy. Odlišujú sa spôsobom zásobovania koreňovej sústavy rastlín vzduchom, vodou a živinami. Známe sú tieto metódy hydropónie:

1. substrátová hydrokultúra:
   a) s použitím anorganických substrátov
   b) s použitím substrátov organického pôvodu
   c) s použitím umelých substrátov
2. vodné kultúry
3. vzdušná dýzová hydropónia

S uvedených metód hydropónie, najväčšie uplatnenie v priemyselnom systéme skleníkového pestovania zeleniny má substrátová hydrokultúra.

Substrátová hydrokultúra:

Metóda s použitím anorganických substrátov. Ide o pestovanie rajčiakov na pevných substrátoch, vyznačujúcich sa nízkou vodnou kapacitou ( žulový štrk, hrubší kremenný piesok, keramzit, perlit a i.) koreňová sústava rastlín sa v tomto prípade nachádza medzi pevnými časticami umelých substrátov a prijíma minerálnu výživu zo živného roztoku, ktorý sa do substrátu privádza. Po niekoľkoročnom používaní sa substrát zasoľuje, znečisťuje výlučkami a zvyškami koreňov, čo zhoršuje podmienky rastu rastlín a vyžaduje si jeho chemickú regeneráciu. Nedostatkom je že v týchto substrátoch sa pomerne rýchlo rozmnožuje háďatko koreňové. Používanie pevných substrátov ako náhrady za pôdu si vyžaduje značné náklady na ich prípravu, výrobu, dovoz a nasypanie do príslušných priestorov skleníkov, ale aj na sterilizáciu, premývanie a regeneráciu.

Metóda s použitím substrátov organického pôvodu. Táto metóda je podobná metóde pestovania rastlín na pôdnych zmesiach . Substrátom sú v tomto prípade niektoré druhy organických materiálov, ako napr. vrchovisková rašelina, rašeliník, kôra stromov, piliny apod. Ich využitie ako substrátu je vhodné na obdobie 1 – 2 rokov. Niektoré s uvedených organických materiálov si vyžadujú predbežnú špeciálnu prípravu, napr. rozdrvenie alebo úpravu reakcie. Minerálna výživa rastlín sa zabezpečuje živným roztokom dodávaným pomocou povrchovej závlahy. Hydrokultúra s použitím organických substrátov si nevyžaduje výstavbu špeciálnych zariadení a môže sa použiť pri akomkoľvek spôsobe pestovania rajčiakov v umelých podmienkach.

Metóda s použitím umelých substrátov. Je to úplne nová metóda, ktorá sa v podstate zhoduje z metódou s použitím substrátov anorganického pôvodu. Rozdiel je v tom, že substrát tvorí zmes dvoch typov iónovýmenných živíc: katex a anex . Katex je sypký, vo vode nerozpustný polymér svetložltej farby, vyznačujúci sa silne kyslou reakciou. Anex je žltý, sypký polymér . Obidva ionexy (meniče iónov ) sú chemicky stabilné. Pôsobením kyslíka, svetla a obyčajnej teploty sa nerozkladajú. Na rozdiel od anorganických substrátov tento substrát obsahuje aj živiny, preto sa zavlažuje len čistou vodou. Substrát v tomto prípade je vlastne umelou pôdou.

V súčasnej dobe sa pre rýchlenie rajčiakov používajú najčastejšie dve technológie hydropónie na minerálnom substráte a hydropónia v NFT ( nutrient film technique) – technika živného filmu. V prvom prípade sa jedná o využitie substrátu s minerálnej vlny, označeného tiež ako čadičová plsť. Tento materiál s obchodným označením “ Grodan ” má výborné predpoklady na pestovanie rastlín hydroponicky a má výhodu úplnej sterility. Technika živného filmu, ako druhá najrozšírenejšia metóda, má síce nižšie inštalačné a finančné nároky, ale je tu oveľa vyššie riziko rýchleho prenosu chorôb v rámci pohybu živného roztoku.

Živný roztok umožňuje plynulú a riadenú dodávku ku koreňovému systému rajčín. Pre zabezpečenie najvhodnejších podmienok pre rast a vývoj rastlín a teda aj dosiahnutie dostatočného výnosu plodov je potrebné venovať príprave živného roztoku náležitú pozornosť. Jedným z ľahko kontrolovateľných parametrov je reakcia živného roztoku. Väčšina autorov považuje za optimálnu hladinu 5 – 6 pH živného roztoku. Elektrická vodivosť roztoku by sa mala pohybovať v rozsahu od 2 do 3,5 mS.cm^-2 . Doporučenie pre obsah živín v roztoku je značne rozdielne, neexistuje jednotný a všeobecne využiteľný živný roztok pre kultúru rajčiakov . Z toho hľadiska môže pôsobiť mnoho faktorov , ktoré ovplyvňujú náročnosť a príjem živín rastlinami. Pre hydropónie je príznačné použitie hnojív v chemicky čistej podobe s menším množstvom balastových látok.

Rajčiaky majú v počiatočných fázach rastu zvýšené nároky na fosforečnú výživu, při súčasne zníženej spotrebe dusíka s draslíka. V tomto období má živný roztok obsahovať 120 – 130 mg . l^-1 dusíka, 240 – 260 mg . l^-1 draslíka a 70 mg . l^-1 fosforu. Pomer amoniakálnej a dusičnanovej formy dusíka má predstavovať 1:3 . Obdobie intenzívneho rastu, kvitnutia a tvorby plodov sa pri rajčiakoch vyznačuje intenzitou rastových procesov. V období tvorby plodov sa vegetatívny rast rastlín spomaľuje. Aby sa udržal ich ďalší rast a vysoká tvorba plodov, obsah dusíka v živnom roztoku treba zvýšiť na úroveň 170 – 180 mg. l ^–1. V podmienkach nižšej intenzity osvetlenia sa požiadavky rastlín na draslík zvyšujú. Kontrolu výživy rastlín robíme na základe chemickej analýzy listov preto, že zistenie nedostatku, alebo nadbytku živín z hľadiska požiadaviek rastlín len podľa vonkajších príznakov je nedostatočné, preto že príznaky hladovania rastlín sú často podobné príznakom otravy minerálnymi látkami. Veľmi podobné sú symptómy nedostatku rozličných prvkov.

Živný roztok pri hydroponickom pestovaní rajčiakov sa ku koreňom privádza spôsobom povrchovej závlahy alebo podmokom . Pri povrchovej závlahe sa povrch substrátu živným roztokom prevlhčuje zálievkou, postrekom alebo kvapkovou závlahou. Prebytočný roztok sa odvádza drenážnym potrubím, ktoré je uložené na dne hydroponických žľabov. Živný roztok sa v príslušných časových intervaloch aplikuje postrekom. Po ukončení postreku sa jeho nadbytočné množstvo odvádza drenážnym potrubím, čím sa zamedzuje prevlhčeniu substrátu. Svojou jednoduchosťou a nenáročnosťou je tento systém vhodný na výrobu rajčiakov v skleníkoch. Nevýhodou je, že u neho dochádza k strate značnej časti živného roztoku, čím sa znečisťuje životné prostredie.

V hydroponických skleníkoch vplyvom racionálnej koreňovej výživy úroda plodov rajčiakov dosahuje 16 – 18 kg . m ². Rastliny začínajú poskytovať plody o 15 – 20 dní skôr ako v skleníkoch s prirodzenou pôdou. Z hľadiska termínu pestovania existujú tri spôsoby pestovania rajčiakov v skleníkoch: zimno – jarný, jesenno – zimný a prechodný. V niektorých hydroponických skleníkových hospodárstvach sa v záujme dosiahnutia vysokých úrod rajčiakov v zimnom období začal pri pestovaní na umelých substrátoch uplatňovať spôsob predĺženého pestovania v období od januára až do novembra. Nevýhodou takéhoto pestovania je, že značná časť úrody sa zberá v rovnakom období, ako pri pestovaní rajčiakov v poľných podmienkach. Pri pestovaní rajčiakov v dvoch sledoch v priebehu roka sa dosahuje nižšia úroda, značne sa však zvyšuje hodnota produkcie a zisk, preto že prevažná časť produkcie sa do trhovej siete dodáva mimo obdobia maximálneho dozrievania plodov z poľnej výroby.

Pri pestovaní rajčiakov v umelých podmienkach a na netradičných substrátoch má veľký význam správny výber kultivaru. Od neho závisí aj používaná agrotechnika a do značnej miery výška dosahovaných úrod. Skúsenosti však ukázali, že nie všetky kultivary a hybridy, ktoré poskytujú vysoké úrody pri pestovaní v skleníkoch na prirodzenej pôde, sú vhodné aj na pestovanie na umelých substrátoch. Kultivary rajčiakov určené na pestovanie na umelých substrátoch sa musia vyznačovať skorosťou, vysokou produkčnou schopnosťou, musia pozitívne reagovať na intenzívnu výživu, byť odolné proti chorobám a mať dobrú úrodnosť i v podmienkach slabšieho osvetlenia. Plody sa musia vyznačovať dobrými konzumnými vlastnosťami.

Rajčiaky majú zvýšené požiadavky na svetlo, teplotný režim a vlhkosť vzduchu. Pre zlepšenie svetelných podmienok treba na skleníkoch, kde sa pestujú rajčiaky, dobre poumývať sklenené strechy, preto že znečistenie prachom zapríčiňuje až 50 % straty slnečnej radiácie. Pri dlhodobejšom pôsobení vyšších teplôt nad 32^o C je nižší obsah karoténu aj v tých plodoch, ktoré dozrievajú pri veľmi vysokých teplotách. Požiadavky rajčiakov na vlhkosť vzduchu v jednotlivých obdobiach rastu a vývinu nie sú rovnaké. Vlhkosť vzduch v skleníkoch veľmi úzko súvisí s ich teplotným režimom.

Na vysádzanie sa musia použiť zdravé priesady so 7 – 8 dobře vyvinutými listami. Vhodné je vysádzať na 1 m ² 4 – 5 rastlín. Determinantné rastliny sa tvarujú a vedú na jeden výhonok. Pri tvarovaní rastlín polodeterminantných kultivarov sa niekedy používa zmena hlavného výhonku na bočný. Pred začiatkom dozrievania plodov sa všetky listy, ktoré sa nachádzajú pod súkvetím s dozrievajúcimi plodmi odstránia, aby sa zlepšilo prúdenie vzduchu a zvýšila odolnosť rastlín proti hnedej škvrnitosti rajčiakových listov.

Hydroponický spôsob pestovania rajčiakov má celý rad výhod v porovnaní s pestovaním v skleníkoch s prirodzenou pôdou. Tento spôsob umožňuje znižovať pracovné náklady na pestovanú produkciu. Okrem toho dlhodobé využívanie pôdy v skleníkoch mení jej pôvodné chemické a fyzikálne vlastnosti. V hydroponických podmienkach sa výrazne zlepšujú podmienky koreňovej výživy rastlín, nakoľko živný roztok obsahuje ideálny pomer makro i mikro elementov, ktoré sú v súlade s biologickými potrebami rastlín. Z uvedeného vyplýva, že v podmienkach hydroponických skleníkov sa dosahujú vyššie úrody, ich zber začína skôr, podstatne sa znižuje spotreba živej práce a znižujú sa náklady na hnojivá a pesticídy v porovnaní s pestovaním zeleniny v skleníkoch s prirodzenou pôdou.

Vystavené: 7.1. 2005