Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Ošetrovanie plodovej zeleniny vo fóliovníku

Rýchlením zeleniny nazývame jej pestovanie v zasklených objektoch a fóliových krytoch. Cieľom je získať čerstvú zeleninu aj v období, keď je jej pestovanie vo voľnej pôde nemožné. Čerstvá zelenina je neoceniteľným zdrojom vitamínov, cukrov i ďalších biologicky vysokohodnotných a pre výživu veľmi potrebných látok. Najbohatšie sú v zelenine zastúpené vitamíny C a provitamín A. Vitamín C veľa obsahuje najmä paprika. Rýchlená zelenina je veľmi jemná, preto že má nižší obsah vlákniny a umožňuje konzum i deťom a ľuďom s poruchami tráviacich orgánov. Neoceniteľné však je, že rýchlená zelenina prichádza k spotrebiteľovi v čase, keď ju organizmus najviac potrebuje. Pravidelne konzumovaná zelenina je veľmi účinný preventívny činiteľ proti najrôznejším chorobám a najmä rýchlená zelenina chráni organizmus v kritickom období nedostatku vitamínov, koncom zimy a na jar.

Na pestovanie rastlín nezávisle od počasia sa už veľa rokov využívajú skleníky a fóliovníky. Náklady na vybudovanie fóliovníka nie sú pre jednotlivca príliš vysoké. Jednoduché fóliovníky sa dajú rýchlo postaviť a môžeme ich aj premiestňovať. Podľa klimatických podmienok sa využívajú na rýchlenie jednej alebo dvoch po sebe pestovaných zelenín. Ako predplodinu dávame šalát, kaleráb prípadne reďkovku. Ako hlavná plodina sa používa plodová zelenina – paprika, rajčiak, uhorky, baklažány, melóny cukrové a dyne červené. Ako vhodnú následnú plodinu môžeme zaradiť listovú zeleninu – šalát a koreňovú zeleninu – karotku a petržlen.

Ošetrovanie plodovej zeleniny:

Najčastejšie sa na rýchlenie používa plodová zelenina. Sú to najmä uhorky, rajčiaky, paprika , baklažán, melón cukrový a dyňa červená.

Uhorky

Z pestovateľského hľadiska možno uhorky sadiť v ktoromkoľvek ročnom období. Ale najvhodnejší čas na rýchlenie uhoriek je od skorej jari do leta. Ideálne teploty pre uhorky sú 25 – 30o C, v noci sa môžu znížiť na 20o C. Ošetrovanie po vysadení spočíva okrem pravidelných zálievok aj v prihnojovaní a vyväzovaní. Len čo sa na povrchu pôdy objavia biele hroty koreňov, musíme ich zasypávať pripravenou uhorkovou kompostovou zeminou. Súčasne s touto prácou aj prihnojujeme priemyselným hnojivom Superfosfát. Prihnojovanie skončíme po plnej rodivosti, čo je asi 8 týždňov po prvom zbere. Pri dobrom ošetrovaní počítame s prvým zberom asi o 5 týždňov po vysadení. Tu však má svoju úlohu aj spôsob rezu. Uhorky napadá veľmi široká škála chorôb a škodcov, preto je ochrana veľmi dôležitá.

Najčastejšie choroby a škodcovia:

Z fyziologických chorôb sú to neparazitické vädnutie uhoriek, ktorého ochrana spočíva v použití bezchybnej zeminy. Z vírusových chorôb je to mozaika uhoriek, ktorej ochrana spočíva v ničení vošiek a roztočcov insekticídnymi prípravkami a v úplnej hygiene prostredia.

Bakteriálne choroby – je to bakteriálna škvrnitosť uhoriek. Ochranu tvorí jednak morenie osiva a zdravotný stavu osiva. Baktériové vädnutie uhoriek , ktorého ochrana spočíva najmä v boji proti prenášačom a taktiež v dezinfekcii a odstraňovaní chorých rastlín. Hubové choroby – je to múčnatka uhorková. Ochrana spočíva v dodržiavaní teploty na optimálnej výške bez kolísania a opakovaným postrekovaním sírnymi prípravkami. Antraknóza uhoriek patrí medzi najnebezpečnejšie choroby. Proti tejto chorobe ochrana je v dodržiavaní zásad hygieny, v morení osiva a pravidelnom chemickom ošetrovaní.

Živočíšny škodcovia – najrozšírenejší je roztočec chmelový. Pri prvom výskyte postrekujeme hĺbkovými a systémovými prípravkami určenými na ničenie týchto škodcov. Skúsenosti ukazujú, že je vhodné prípravky striedať. Molica skleníková – ochrana spočíva v opakovanom použití dotykových prípravkov.

Rajčiak

Rajčiaky sa dajú pestovať takmer celý rok. Len čo sa rastliny po vysadí príjmú, začnú sa predlžovať, musia sa vyväzovať. Za optimálne pre rast a vývoj možno považovať teploty okolo 26 – 30o C. Teploty vyššie než 32o C pôsobia negatívne na vyfarbovanie plodov a pri teplotách nad 35o C sa zhoršuje opeľovanie kvetov. Na celkovej úrode plodov sa významne podieľa zálievka, pamätajme však, že so zvyšujúcou dávkou vody sa zvyšuje priemerná váha plodu a súčasne aj úroda. Rastliny nevyžadujú počas celej vegetácie pravidelné a rovnako vysoké zálievky. Podľa potreby polievame 1 – 2 krát týždenne. Pred koncom vegetácie dávky vody prevažne znížime. Úplne nevhodné sú zálievky na list od času, keď začínajú rozkvitať kvety. Rastliny sa vedú len na jeden výhonok, všetky bočné výhonky sa odstraňujú. Hlavný výhonok sa pri skorom jarnom pestovaní skracuje.

Najdôležitejšie choroby a škodcovia:

Zvinovanie listov je predovšetkým odrodová vlastnosť. Zvinovanie vyvoláme aj radikálnym rezom. Z bakteriálnych ochorení rajčiakov je najznámejšia baktériová škvrnitosť rajčiakov. Ochrana proti tejto chorobe spočíva vo výdatnom morení osiva, počas vegetácie postrekovať organickými fungicídmi. Najzávažnejšie ochorenie je fytoftóra zemiaková ochrana spočíva v používaní mednatých a organických prípravkov. Rajčiaky napadá pásavka zemiaková, boj proti nim je zároveň bojom proti prenášaniu vírusových chorôb rajčiakov.

Paprika:

Ošetrovanie porastov vysadenej papriky sa začína hneď po vysadení. Ošetrovanie pozostáva opäť z udržovania primeranej teploty 20 – 25 o C. Kyprením pôdy upravuje pomer vzduchu a vody v pôde a zabraňujeme nadmernému výparu. Paprika počas vegetácie potrebuje veľa vody hlavne v čase plnej rodivosti. Vetráme podľa potreby a udržiavame porast v kyprom a nezaburinenom stave. Dôležité je sledovať zdravotný stav a preventívne alebo ochranné opatrenia. Podobne ako papriku môžeme rýchliť aj baklažán.

Najdôležitejšie choroby a škodcovia:

Z hubových chorôb sa vyskytuje fuzáriové vädnutie rastlín. Prevencia spočíva v dezinfikovaní zeminy i objektu do ktorého vysádzame. Často sa používa aj preventívne postrekovanie mednatým prípravkom. Zo škodcov sa na paprike vyskytuje voška skleníková a broskyňová. Proti voškám treba často a veľmi dôsledne bojovať. Účinné je postrekovanie v hodnými insekticídnymi prípravkami.

Melón cukrový a dyňa červená

V podstate sa rýchlenie melónov veľmi podobá rýchleniu uhoriek bez vyväzovania. Z hubových ochorení sa na melónoch môže vyskytnúť pleseň uhorková, múčnatka, baktériová škvrnitosť a fytoftóra. Zo živočíšnych škodcov sa najviac vyskytujú vošky a roztočce. Dôležitou zásadou je, že musíme použiť dostatočné množstvo postrekovej tekutiny.

Pestujeme ich z priamej sejby, alebo z predpestovaných priesad. Výsev robíme už koncom marca až do konca apríla. Predpestovanie priesad je podobné ako pri uhorkách. Aby sme podporili rýchlejšiu násadu plodov, rastliny zaštipujeme, na každej rastline ponechávame len 3 – 4 plody, ktoré potom dobre rastú. Na začiatku vegetácie kypríme plytko okolo rastlín pôdu a často zavlažujeme. Melóny zakoreňujú podstatne hlbšie než uhorky a ľahšie odoberajú vlahu z hlbších vrstiev pôdy. Pred dozrievaním nezavlažujeme, čím získame sladšie plody.

Vystavené: 10.5. 2004

Autori textu: Juliana Králová