WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Pestovanie cibuľovej zeleniny

Väčšina cibuľovín patrí k prastarým kultúrnym druhom. Do tejto skupiny patria dvojročné a viacročné zeleniny z čeľade Liliaceae, pestované pre cibuľu, prípadne vňať s obsahom siličnatých látok. Možno povedať, že cibuľoviny nie sú na pôdu osobitne náročné. Darí sa im v ľahších, teplých, piesočnato-hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach. Vhodné sú pozemky na otvorených, slnečných polohách. Väčšina cibuľovín vyžaduje pôdu v starej sile. V opačnom prípade môže nastať prehnojenie dusíkom, napr. cibuľa zle dozrieva, býva zakrpatená a zle sa po zbere uchováva. Prehnojenie neškodí póru a pažítke. Vhodnými predplodinami sú najmä strukoviny, skoré a poloskoré zemiaky, jahody po likvidácii, na výživu menej náročné zeleniny, ale aj obilniny, najmä jariny. Priamo pod cibuľoviny môžeme hnojiť dobre vyzretým kompostom a priemyselnými hnojivami.

Cibuľoviny sú stepného a polostepného pôvodu. Vytvárajú cibule ako zásobné orgány, ich tvar je rôzny a odlišuje sa podľa druhov, ale aj odrôd. Pestujeme ich pre listové časti, ktoré sú však rôzne premenené (metamorfované). Listy môžu byť premenené na široko miskovité, značne zdužnatené útvary, zhluknuté na seba a môžu tvoriť cibule. Pri iných druhoch tvoria zhrubnuté listy vybielené krčky, ako pri póre. Existujú tiež druhy, ktoré tvoria len náznaky cibúľ, tie sa však nekonzumujú. Tieto druhy však tvoria trsy listov, ktoré sú bohaté na vitamín C.

Najrozšírenejšia cibuľová zelenina u nás je cibuľa kuchynská (Allium cepa L.). Má veľký význam vo výžive človeka. Obsahuje predovšetkým vitamín C, provitamín A, vitamín B₁a B₂. Charakteristickú vôňu spôsobujú éterické oleje s obsahom síry, ktoré majú v prevažnej miere antibiotické vlastnosti. Pestuje sa vo veľkovýrobe ako aj u drobných pestovateľov. V súčasnosti sa najviac žiadajú odrody guľovitého tvaru, s farbou vrchných listov bronzovo-žltou až hnedo-žltou. Existujú odrody sfarbené bielo, ružovo až fialovo. Hlbokou orbou alebo rýľovaním pripravíme pôdu na pestovanie cibule už na jeseň. Na jar pripravíme pôdu smykovaním a bránením. Cibuľu kuchynskú môžeme pestovať dvojakým spôsobom. Najčastejšie je pestovanie z priamej sejby na jar alebo na jeseň. Pri priamom výseve na jar je dátum výsevu rovnaký ako pri jarných obilninách a pri jesennom výseve vysievame v druhej polovici augusta do prvých dní septembra so zberom koncom mája ako cibuľa zelenačka, alebo v júli ako suchá cibuľa pre konzum, spracovanie alebo skladovanie. Pestovanie z priamej sejby sa robí vo veľkovýrobných technológiách, osivo sejeme sejačkou do radov vzdialených 30-35 cm, stačí však aj vzdialenosť 20-25 cm v závislosti od spôsobu obrábania pôdy počas vegetácie. Sejeme do hĺbky 2 cm. Na plochu 1 ha počítame s výsevkom 6 – 8 kg osiva. U nás je obvyklé aj pestovanie zo štuplovky (z drobných cibuliek), ide o dvojročný spôsob pestovania. V prvom roku vypestujeme štuplovku, ktorú cez zimu uchováme a v druhom roku vypestujeme konzumnú zeleninu. Štuplovku pestujeme z aprílovej sejby. Na plochu 1 ha vysejeme 90 – 100 kg osiva. Sejeme husto aby sa nemohli vyvinúť príliš veľké cibule. Ošetrenie porastu je podobné ako pri pestovaní z priamej sejby. Obyčajne zberáme v druhej polovici júla v čase, keď nadzemné časti začnú odumierať. Potrebné množstvo štuplovky vypestujeme asi na jednej desatine plochy, ktorú chceme vysádzať. V druhom roku cibuľky vysádzame koncom marca až polovici apríla v spone 20-30 x 7 cm .Na trhu je žiadaná hlavne v jarnom období cibuľa zelenačka, ktorú dopestujeme zo štuplovky a zberáme ju v čase, keď sú náznaky vytvárania cibúľ už koncom mája a v júni. Cibuľa dozrieva, keď rastliny zastavia vegetáciu, listové časti začnú žltnúť a klesnú k zemi. V tomto čase má byť suché počasie. Cibuľu pred uskladnením dosúšame.

Menej pestovanou cibuľou je cibuľa šalotka (Allium ascalonicum STRAND et MANSA, ktorá patrí k dvojročným až trvácim druhom zeleniny, perlovka (Allium sativum L. subsp. ophioscorodon Link.), cibuľa zimná (Allium fistulosum L.) – konzumnou časťou sú listy a cibuľa poschodová (Allium proliferum Shrod.)Z ostatných cubuľovín pažítka (Allium schoenoprasum L.).

Ďalšou dôležitou cibuľovou zeleninou je cesnak kuchynský (Allium sativum L.)Má vynikajúce nutričné a fytoncídne vlastnosti. Mimoriadny význam má obsah prchavých silíc. Účinnou látkou týchto silíc ja alicín, ktorý má antibiotické vlastnosti. Pri pestovaní cesnakov rozoznávame dva typy: paličiaky a nepaličiaky. Cesnaku vyhovujú ľahšie výhrevné pôdy a slnečné polohy. Zaraďujeme ho do 2.-3. trate. Pestujeme ho z cibuliek a ojedinele aj z pacibuliek. Vysádzame ho na jeseň, alebo na jar. Najvhodnejšie predplodiny sú dobre vyhnojené okopaniny, alebo zeleniny, ale tie väčšinou neskoro uvoľnia pôdu. Ozimný cesnak najčastejšie zaradíme po obilninách alebo strukovinách, jarný po okopaninách. V žiadnom prípade ho nezaraďujeme po iných cibuľovinách skôr ako po 4-5 rokoch. Vysádzame namorené strúčiky do sponu 30-40x8-15 cm do hĺbky 3cm.potreba sadiva sa pohybuje medzi 750-120 kg.ha^-1 záležiac od veľkosti strúčikov jednotlivých odrôd. V suchých rokoch je potrebné porast zavlažiť 2-3 závlahovými dávkami. V období dozrievania porast cesnaku už nezavlažujeme. Nepaličiaky zberáme v čase, keď listy žltnú a poliehajú. Paličiaky zberáme, keď sa kvetná stonka vystrie a začne žltnúť v mieste kde vystupuje z listov. Pri prezretí cesnaku dochádza k rozpadávaniu na strúčiky, ktoré ľahko podliehajú chorobám a práchnivejú.

Dôležitou a v posledných rokoch aj obľúbenou zeleninou je pór (Allium ampeloprasum L.). Spotrebúva sa podobne ako cibuľa, má diuretické účinky. Éterické oleje, ktoré spôsobujú typickú chuť a vôňu, podporujú chuť do jedla a podporujú činnosť tráviaceho systému. Pór nie je náročný na predplodinu, vyhovujú mu obilniny, koreňová zelenina. Na rozdiel od cibule vyžaduje humóznejšie pôdy, znáša aj priame hnojenie maštaľným hnojom. U nás sa používajú dva spôsoby pestovania, z priameho výsevu a predpestovaných priesad. Pestovanie póru z priamej sejby je jednoduchšie, ale dopestujeme zeleninu nižšej kvality, nevyrovnanú, s krátkymi nevybielenými krčkami. Skoré výsevy sa môžu robiť začiatkom marca v závislosti od počasia. Volíme spon 40x6-10 cm. Vysievame do hĺbky 2-2,5 cm. Porast je optimálny, keď je 416 600 jedincov na 1 ha priameho výsevu. Pracnejší spôsob pestovania póru je pestovanie z predpestovaných priesad. Priesadu si pripravíme vo fóliovníku alebo poľným priamym výsevom na nezaburinenom pozemku. Priesada sa vysádza od druhej polovici apríla až do polovice júla, ak má 2-4 pravé listy a je 3-5 mm hrubá. Priesadám skrátime listy asi o tretinu a korene na dĺžku asi 2 cm. Priesady vysádzame do brázdičiek a počas vegetácie prihŕňame, aby sme dosiahli dlhšie vybielené krčky. Letné odrody sú určené na letný zber. Zimné odrody zberáme neskoro na jeseň. Po prechode prvých mrázikov vybielené krčky získajú sladkastú chuť. Na jeseň pozberáme len časť úrody, zvyšok pozberáme skoro na jar, keď je nedostatok čerstvej zeleniny. Pór nemusíme pestovať len pre vybielené krčky. Jednoduchým zásahom ho donútime k tomu, aby na podcibulí vytváral dcérske cibuľky. V prvom roku vypestujeme silné rastliny póru, ktoré ponecháme cez zimu na stanovišti. Na jar začne vyrastať kvetný stvol, ktorý vylomíme alebo odrežeme. Takto donútime rastlinu rozmnožovať sa vegetatívne, vytváraním dcérskych cibúľ, ktoré zberáme v máji a v júni.

Najčastejší škodcovia cubuľovín sú: fúzavka cesnaková (Suillia univittata), háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci, kvetárka cibuľová (Delia antiqua), mínerka pórová (Napomyza gymnostoma. Z chorôb je nebezpečná pleseň cibuľová (Perenospora destructor).

Cesnak zimný – fúzavka cesnaková

Metodické pokyny: postrek so zmáčadlom sa robí ihneď po prvom oteplení nad 10^o C a o 14 dní sa zopakuje; zálievka sa robí len raz, 14 dní po prvom oteplení nad 10^o C; ošetrujú sa iba porasty zimného cesnaku v miestach pravidelného výskytu škodcu

AT = prípravok sa aplikuje v agrotechnickom termíne alebo vo vývojovom štádiu, ktoré treba pri ošetrovaní plodiny dodržať

Cibuľa – kvetárka cibuľová

Metodické pokyny: zálievku, alebo postrek treba urobiť 14 dní po výsadbe, alebo po vzídení rastlín; pri zálievke sa aplikuje 0,5 litra roztoku na bežný meter riadku

Cibuľa, pór – mínerka pórová

Metodické pokyny: prípravky sa aplikujú vo forme postrekov so zmáčadlom podľa signalizácie; prvé ošetrenie proti jarnej generácii býva aktuálne dekáde apríla alebo začiatkom mája

Cibuľa – pleseň cibuľová

Metodické pokyny: prvý postrek sa vykonáva v poslednej dekáde mája, ďalšie podľa potreby v 7 – 14-dňových intervaloch; do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo ( napr. Citowett 0,01%)

Prípravky proti burinám

Vystavené: 17.3. 2005