Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Cibuľa kuchynská – Allium cepa L.

Cibuľa patrí k základným druhom zeleniny potrebnej a konzumovanej v priebehu celého roka. Patrí medzi najstaršie pestované druhy zeleniny, pričom do nášho regiónu sa dostala zo starovekého Grécka a Ríma. Produkuje sa prakticky od polárneho kruhu až po tropické zemepisné šírky, ale najvhodnejšie pestovateľské podmienky vysokej intenzity produkcie poskytuje v miernom pásme.

Zo zberom začneme v období, keď je cibuľa riadne zatiahnutá, t.j. vyzretá. Bezpečnou známkou dozrievania cibule je zaschýnanie vňate v kŕčiku, postupné žltnutie a klesanie listov k zemi a zaťahovanie krčka cibule. Cibuľa je takmer suchá. V praxi sa obyčajne začína so zberom v čase, keď je poľahnutá jedna tretina až jedna polovica vňate porastu. Cibuli zberanej v správnej fyziologickej zrelosti vňať rýchlo žltne a zasychá, je zdravšia a lepšie sa skladuje. Predčasne zberané cibule dávajú nižšiu úrodu, zle sa dosúšajú a zhorší sa skladovateľnosť. Keď sa zber oneskorí, úroda sa síce zvýši, no zvýšia sa aj straty, najmä v priebehu uskladňovania dôsledkom väčšieho výskytu chorôb. Pri zvlášť oneskorenom zbere cibuľa po krátkej dobe kľudu začína znovu vegetovať, čo nepoznať ihneď, ale až v procese skladovania tým, že najmladšie listy začnú asimilovať. Sťažuje to nielen vlastný zber, ale má aj veľmi nepriaznivý vplyv na zdravotný stav cibule. Takto neskoro zberaná cibuľa podlieha ľahšie hnilobe a predčasne pučí. Skôr ako začneme so zberom cibule treba sa orientačne presvedčiť vytiahnutím niekoľkých cibúľ, či majú správne zatiahnutý kŕčik a či sú šupinky pevné. Jedným z ďalších zdrojov zhoršenia zdravotného stavu cibule je pri oneskorenom zbere odumretá vňať, ktorá je veľmi dobrou živnou pôdou pre rozličné hubové choroby. Choroby ľahko prerastajú kŕčikom cibule a takto spôsobené škody sa prejavujú najmä v priebehu uskladnenia. Cibuľu väčšinou zberáme v druhej polovici júla. Zberá sa ručne alebo pomocou mechanizačných prostriedkov. Pri priamom zbere sa cibuľa vyoráva a priamo sa nakladá na odvoz do sušiarne. Pri dvojfázovom zbere sa cibuľa vyorie a nechá sa niekoľko dní (7 -10) ležať v radoch, aby sa presušila čo však veľmi záleží od počasia. Pri nepriaznivom počasí je potrebné obrátiť ju a ponadvihovať, počas slnečných dní cibuľu necháme dobre preschnúť, aby sa blanité šupiny dobre vyfarbili a vňať uschla a až po uplynutí niekoľkých dní sa zberá zberačom a odváža do sušiarne, skladu alebo kôlne. Pri daždivom počasí sa musí včas zberaná cibuľa dosušovať, kde sledujeme teplotu, vlhkosť a starostlivo vetráme. Podmienkou je aby sme cibuľu uložili na rošty. Rošty umožňujú vháňanie vzduchu, ktorý potom prúdi celým uloženým materiálom, pričom vzduch nesmie unikať mimo cibule. Vrstva uloženej cibule musí byť rovnomerná. Režim dosúšania záleží na niekoľkých okolnostiach ako je stav zoschnutej cibule, hustota roštov na ktorých je cibuľa uložená do vrstvy 2 – 4 m, priebehu počasia v dobe presúšania, kvalite cibule v procese pretriedenia už v etape po zbere atď. Dosúša sa studeným vonkajším alebo vhodnejší je predhriaty vzduch teplý 30o C. Maximálna teplota vzduchu má môže dosiahnuť 45 – 47o C. Vlhkosť vzduchu nesmie byť však vyššia ako 65%. Dosúšaním pri vyššej teplote a vlhkosti môžu vznikať na šupinách škvrny a cibuľa sa horšie vyfarbuje. Uložená cibuľa sa obyčajne dosúša vháňaním vzduch ventilátormi. Dosušovanie vyššími teplotami síce značne obmedzuje výskyt chorôb pri uskladnení, avšak uvoľňujú sa vrchné šupky cibule. Obyčajne sa postupuje tak, že v priebehu jedného až dvoch týždňov sa cibuľa prevzdušňuje nepretržite 20o C teplým vzduchom. Potom sa v priebehu 20 hodín pozvoľne ochladzuje vonkajším vzduchom. Keď je dostatočne suchá, očistenú ju vytriedime podľa veľkosti.

Najvhodnejšia teplota v skladoch je 2 – 0o C. Uskladniteľnosť cibúľ závisí od spôsobu uskladňovania a vlastnosti odrôd. V chladenom sklade stráca cibuľa po vyschnutí ešte 3 – 4% hmotnosti (za 6 mesiacov), v nechladenom 10 – 15 %. Medzi správne uschnuté, voľne uložené cibule možno bez väčšieho odporu vsunúť ruku. Cibuľa charakteristicky šuští, nemá sa uskladňovať spoločne s inými plodinami preto že má špecifické požiadavky a ovplyvňuje svoje okolie pachom. Uskladnenie cibule so zaschnutou vňaťou je úspešnejšie ako bez vňate. V skladoch kde sa nízke teploty udržiavajú až do jarných mesiacov sa musí pred vyskladnením zvýšiť teplota. Na uskladnenie cibule sa používajú kontajnery, klietky, liesky a iné. Využívajú sa rozličné budovy napr. stodoly, sklady s dobrou tepelnou izoláciou, preto že cibuľa mrzne pri – 1o C. Ak uskladnená cibuľa namrzne, musíme ju nechať rozmraziť bez prekladania. Pri akejkoľvek manipulácii by sa začala kaziť. Ani po zmrznutí nestráca kvalitu. Cibuľa dopestovaná zo sadzačky sa skladuje horšie, s jej konzumom počítame do konca decembra až januára. Na dlhšie uskladnenie nechávame cibuľu dopestovanú z priamej sejby, ktorá je o niečo menšia, ale trvanlivejšia a nepodlieha hnilobe.

 


Vystavené: 25.8. 2006

Autor textu: Ing. Ivan Belko