|
Oblasť južného Slovenska je najvýraznejším producentom
potravinárskych surovín rastlinného pôvodu, najmä zeleninových produktov.
Preto je potrebné venovať pozornosť zdravotnej nezávadnosti dopestovanej
zeleniny, ktorá sa konzumuje aj v čerstvom stave.
Akosť rastlinných potravín úzko súvisí so znečistením
pôd. Z hľadiska percentuálneho zastúpenia jednotlivých skupín
cudzorodých látok najrizikovejšou skupinou sa javia ťažké kovy.
Z výsledkov predchádzajúceho výskumu vyplýva, že zo sledovaných
troch ťažkých kovov (kadmium - Cd, olovo - Pb, ortuť - Hg) v terénnych
podmienkach pestovania zeleniny na južnom Slovensku sa kadmium (Cd)
javil najmenej priaznivo. Kontaminácia potravového reťazca kadmiom
súvisí s kontamináciou všetkých zložiek prostredia a predovšetkým
pôdy. Je viazaný v sorpčnom komplexe, alebo ako voľný ión sa nachádza
v pôdnom roztoku. Pre ióny kadmia koreň nie je bariérou a sú
transportované do nadzemných častí v nefytotoxických aj vo
fytotoxických podmienkach. Fyziologický efekt nadmerného množstva
Cd súvisí s narušením procesu fotosyntézy, transpirácie, premien
zlúčenín dusíka a so zmenami priepustnosti blán a štruktúry
DNA. Príjem Cd koreňmi priamo závisí od jeho koncentrácei v pôdnom
roztoku. Prijateľnosť kadmia ovplyvňuje najmä hodnota pH pôdy, pôdna
sorpčná kapacita, hnojenie minerálnymi hnojivami, teplota a vlhkosť
pôdy. V dôsledku fytotoxickej koncentrácii Cd v rastlinách
sa objavujú škvrny chlorózy a sčervenanie listových žiliek.
Listy sa skrúcajú, hrubnú a skracujú sa.
Určenie miesta akumulácie Cd v zelenine má
prioritný význam z hľadiska kontaminácie potravového reťazca
človeka. V tejto súvislosti je opodstatnené rozdelenie jednotlivých
druhov zelenín podľa kumulačnej schopnosti ich jedlých častí. Najintenzívnejšou
kumuláciou Cd sa vyznačujú pletivá koreňov, nasledujú listy, stonky,
plody a zásobné orgány. Vysokým príjmom Cd sa vyznačuje listová
zelenina (hlávkový šalát, špenát), koreňová zelenina (mrkva, petržlen,
zeler, cvikla) a hľúboviny (kel, kapusta, reďkovka).
Hlavným zdrojom Cd je pre človeka potrava (aj rastlinného
pôvodu), depozícia z okolitého prostredia a fajčenie.
Až 25% obsahu prijatého Cd sa kumuluje v organizme, hlavne
v obličkách a pečeni. Detský organizmus kumuluje viac
kadmia ako dospelý a ženy sú citlivejšie na jeho obsah ako
muži. Vo vyšších koncentráciách má karcinogénny, mutagénny a teratogénny
účinok. Dôležitým poznaním je, že vplyvom rôznych pôdno-klimatických
faktorov len s malou pravdepodobnosťou sa vyskytuje lineárna
závislosť medzi obsahom ťažkých kovov v pôde a ich transportom
z pôdy do rastlín.
Modelové pokusy
V modelových podmienkach nádobových pokusov
pod fóliovým krytom sa sledovala miera transferu stupňovitých dávok
Cd, ako aj jeho čerpanie podzemnými a nadzemnými časťami mrkvy
a hlávkového šalátu.
Pokusy sa založili vo Výskumnom ústave zeleninárskom
v Nových Zámkoch pod fóliovým krytom vo forme modelových pokusov.
Semená mrkvy – Daucus carota sativus l. odrody ´Rubína´
a hlávkového šalátu – Lactuca sativa L. odrody
´Kráľ mája´ sa vysiali priamo do nádob z PVC s obsahom
10 kg hlinito-piesočnatej zeminy (pH=7,3) v štyroch variantoch
a desiatich opakovaniach. Do pôdneho substrátu sa aplikovali
živiny N, P, K vo forme roztokov solí NH4NO3,
K2SO4 a KH2PO4.
Kadmium, ako sledovaný kontaminant sa aplikoval vo forme Cd(NO3)2.4H2O
v troch dávkach.
Varianty pokusu:
- K : NPK bez prídavku Cd
- I : NPK + 0,25 mg Cd na 1 kg pôdy
- II : NPK + 1,00 mg Cd na 1 kg pôdy
- III : NPK + 2,00 mg Cd na 1 kg pôdy
V každom variante po vzídení sa šalát pretrhal na
tri rastliny a mrkva na desať rastlín. Počas vegetácie sa rastliny
zalievali na 75% maximálnu vodnú kapacitu substrátu. Ďalšie ošetrovanie
rastlín sa vykonávalo v súlade s bežnými pestovateľskými
metódami. Celkový obsah Cd v koreňoch a listoch šalátu
a mrkvy sa určil po mineralizácii rastlinného materiálu suchou
cestou metódou AAS na prístroji SpectrAAS-200 elektrotermickou atomizáciou
pár v grafitových kyvetách. Hygienická nezávadnosť konzumnej
časti sa hodnotila podľa najvyššieho prístupného množstva – NPM
(Vestník MZ SR č. 981/1996), ktorého hodnota pre mrkvu je 0,1 mg
Cd/ kg a pre hlávkový šalát 0,2 mg Cd/kg čerstvej hmoty.
Výsledky
Z výsledkov vyplýva, že po pestovaní mrkvy
a hlávkového šalátu na pôde s obsahom kadmia na hladine
jej referenčnej hodnoty (A1=0,3 mg Cd/kg podľa Rozhodnutia
Ministerstva pôdohospodárstva SR o najvyšších prístupných hodnotách
rizikových látok v pôde č. 531/1994 – 540, ako súčasť zákona
SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho
fondu) konzumná časť mrkvy ako aj hlávkového šalátu bola zdravotne
nezávadná. Vyššie aplikované dávky Cd (1 mg a 2 mg.kg-1
pôdy) spôsobili 4, resp. 7-násobné zaťaženie pôdy kadmiom, čím
jeho najvyššie prípustné množstvo bolo prekročené aj v koreňoch
mrkvy a bola preukázaná zdravotná závadnosť. Záväzný limit kadmia
(vyššia povolená hodnota ako u mrkvy) v konzumnej časti
hlávkového šalátu nebol prekročený (obr. 1,2).
Bilancovaním mikrogramových množstiev Cd odčerpaných
úrodou z pôdneho substrátu vyplýva, že korene mrkvy odčerpávajú
67% a listy 33% z celkového množstva, kým listy hlávkového
šalátu 85% a jeho korene 15% (obr. 3,4). Korene mrkvy odčerpávali
dvakrát viac Cd ako ich listy, a listy hlávkového šalátu približne
päťnásobok jeho obsahu v koreňoch. Špecifita rastlinného druhu
je významná z hľadiska celkového čerpania daného ťažkého kovu
z pôdy a jeho distribúcia do jednotlivých orgánov.
Záver
Prínos práce pre ďalší rozvoj spočíva v prvom
rade v ujasňovaní posudzovania stavu pôdnej hygieny a tým
aj rizík ťažkých kovov v dopestovaných rastlinných produktoch
pri relatívne nízkych obsahoch ťažkých kovov v pôdach, ktorých
je v SR podstatná prevaha. Legislatívne limity s ohľadom
na obsahy ťažkých kovov v rastlinách vyhovujú pre pôdy s vysokou
sorpčnou schopnosťou pre ióny ťažkých kovov a ich aktuálnou
imobilizáciou zvlášť pri alkalickej pôdnej reakcii.
Obr. 1 Obsah Cd v čerstvých koreňoch mrkvy
Obr. 2 Obsah Cd v čerstvých listoch hlávkového šalátu
Obr. 3 Čerpanie Cd v nádobovom pokuse
s mrkvou
Obr. 4 Čerpanie Cd v nádobovom pokuse s hlávkovým
šalátom
Vystavené: 15.7. 2004
|
