Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Čakanka šalátová - Cichorium intybus L. var. foliosum Hegi.

Pôvod a význam

V staroveku a stredoveku bola čakanka šalátová považovaná za liečivú rastlinu. Používali ju ako liek proti rôznym zápalom, hlavne proti zápalom pečene. Pravdepodobne pochádza z Egypta. V oblasti Stredozemného mora rastie aj teraz divo. V Taliansku a Grécku skoro na jar zbierajú mladé listy divo rastúcej čakanky a používajú ich ako zeleninu bohatú na vitamíny.

Čakanka šalátová sa vyskytuje v dvoch formách. Viac rozšírená a obľúbená predovšetkým v západnej Európe je forma na zimné rýchlenie pukov. Sú to vlastne zvinuté mladé listy, ktoré sa používajú v surovom stave podobne ako šalát hlávkový. Čakankové puky obsahujú 15,0 g.kg-1 bielkovín, 40,0 g.kg-1 sacharidov, 14,0 g.kg-1 vlákniny, 4000,0 mg.kg-1 draslíka, 800,0 mg.kg –1 vápnika, 710,0 mg.kg-1 chlóru, 400,0 mg.kg-1 fosforu, 320,0 mg.kg-1 síra, 130,0 mg.kg-1 horčíka, 100,0 mg.kg-1 sodíka a 20,0 mg.kg-1 železa. Puky obsahujú okolo 100,0 mg.kg-1 vitamínu C a stopy vitamínu A (ako karotén). Obsah energie je 920 kJ.kg-1, koeficient jedlého podielu 0,80. Jemné horkasté látky (glykozid intybín), pre ktoré je čakanka šalátová v zahraničí obľúbená, pôsobia veľmi priaznivo na tráviace a vylučovacie orgány a podporujú tak správnu premenu látok. Je zeleninou, ktorá prichádza na trh v zime, preto by si zaslúžila aj u nás väčšiu pozornosť.

Druhá forma je listová, ktorá vytvára ružice žltých, zelených, ružových až fialových listov, prípadne ľahko uzavretých do zaguľatených hlávok. Pestuje sa hlavne v južnej Európe. V súčasnosti pestovanie čakanky šalátovej je najviac rozšírené v Belgicku, Francúzku a Holandsku. U nás sa táto zelenina pestuje veľmi málo, hoci ideálna by bola konzumácia 2-3 kg na jedného obyvateľa ročne.

Čakanka je dvojročná rastlina. Patrí do čeľade čakankovitých (Cichoriaceae). Prvý rok tvorí kužeľovitý repovitý koreň a nadzemnú zelenú ružicu listov. V druhom roku vyrastá bohato rozkonárená asi 1 m vysoká stonka. Súkvetie je úbor s modrými kvetmi.

Nároky na pôdu a prostredie

Na poľné pestovanie čakanka vyžaduje humusové, úrodné hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy. Veľmi dobré predplodiny sú zemiaky, zanechávajúce pôdu v dobrom štruktúrnom stave, čo veľmi priaznivo vplýva na tvorbu čakankových koreňov. Čakanka nie je náročná na polohu, vyhovujú jej všetky polohy.

Pôdu pre čakanku šalátovú treba starostlivo pripraviť. Na jeseň pred príchodom mrazov sa vykoná hlboká orba a pozemok sa v priebehu zimného obdobia necháva tzv. hrubej brázde. Jarná príprava pôdy začína smykovaním a bránením, až do sejby treba pôdu udržiavať v nezaburinenom stave. Aspoň 14 dní pred výsevom zapracujeme dávku priemyselných hnojív . Pred sejbou pozemok urovnáme, ľahkými valcami utlačíme. Pôda pripravená na sejbu má byť kyprá nezaburinená.

Čakanka neznáša pôdy čerstvo pohnojené s nevyzretým maštaľným hnojom. Iba na chudobných pôdach treba na jeseň hnojiť kompostom alebo vyzretým maštaľným hnojom v malej dávke. Priemyselnými hnojivami pri jarnej príprave pôdy dodávame dusík, fosfor a draslík.

Pestovanie a ošetrovanie

Pestovanie čakanky šalátovej na puky môžeme rozdeliť na poľné pestovanie, ktorého cieľom je vypestovať zdravé a silné korene so zachovalým srdiečkom a rýchlenie, ktorého účelom je vypestovať konzumnú zeleninu–puky.

Čakanku pestujeme z priamej sejby. Sejeme v máji až v júni priamo na hriadky do riadkov vzdialených 0,30-0,40 m, do hĺbky 20-30 mm. Za 10-12 dní, keď rastliny začínajú vzchádzať, pôdu kypríme a keď je potrebné jednotíme na vzdialenosť 0,15-0,20 m v riadku. Počas vegetácie porast udržujeme bez burín. Zavlažovať je potrebné len za veľkého sucha. Čakanka zvyčajne netrpí chorobami, ale môžu ju napadnúť živočíšni škodcovia. Proti cicavému a žravému hmyzu používame povolené zoocídy.

V októbri až začiatkom novembra rastliny vyberáme zo zeme. Podľa možnosti zberáme ich za suchého počasia, keď sa ľahko vyberajú, sú bez zeminy a dajú sa dobre uchovávať. Zo zeme opatrne vyberáme celé rastliny s koreňmi. Listy odrezávame asi 20-30 mm nad srdiečkom. Na uskladnenie resp. rýchlenie vyberáme len vhodné korene s nepoškodeným vegetačným vrcholom. Na rýchlenie sú najvhodnejšie korene s hmotnosťou 0,2-0,3 kg, hrúbka má byť 50 mm a dĺžka 180-200 mm. Úroda z 1 ha je 20-30 t koreňov vhodných na rýchlenie.

Korene môžeme rýchliť hneď po zbere alebo ich uskladníme a v zime alebo začiatkom jari rýchliť podľa potreby. Korene na uskladnenie poukladáme vo vrstvách do debničky s vlhkým pieskom. Debničky uložíme do pivnice alebo do tmavých miestností chránených pred mrazom.

Rýchlenie v pivnici

Čakanka sa rýchli v chránených priestoroch, kde je možnosť regulácie teploty od 10 do 18 oC. V našich podmienkach najčastejšie využívame na rýchlenie pivnice, skleníky, pareniská popr. fóliové kryty. Čakanku rýchlime v každom prípade bez prístupu svetla. V miestnostiach kde je prístup svetla musíme výrastky zakryť tmavou hmotou.

Jeden zo spôsobov rýchlenia je keď korene zasadíme do veľkých zakoreňovačov, debničiek alebo iných nádob naplnených kompostom, prípadne záhradníckou zeminou. Keď do miestnosti kde rýchlime je prístup svetla, prikryjeme ich preklopenou nádobou rovnakej veľkosti na ktorej upcháme všetky otvory. Zeminu udržujeme vlhkú a na začiatku zabezpečíme teplotu 10 oC a neskoršie 18 oC. Korene sa môžu sadiť aj do skleníkov, pod parapety alebo do parenísk. Priestor zatemníme natiahnutím čiernej fólie na drôtené oblúky alebo jej pripevnením o drevenú konštrukciu. Ďalší zo spôsobov rýchlenia je keď v tmavej pivnici pri teplote 10-14 o C založíme vybrané korene do piesku alebo zeminy a prikryjeme ich zeminou. Korene ukladáme vedľa seba. Na 1 m2 uložíme 300-400 koreňov. Zeminu udržujeme vo vlhkom stave.

Pri rýchlení v chránenom priestore za 20-28 dní vyrastú kužeľovité, tvrdé vybielené puky vhodné na konzumovanie. Po zbere prvej úrody korene môžu vytvoriť nové výhonky a poskytnúť druhú úrodu menších pukov.

V západnej Európe je rozšírené priemyselné rýchlenie čakankových pukov bez substrátu v hydropónickom roztoku, v tmavej miestnosti v kontajneroch v niekoľkých poschodiach nad sebou.

Zber a kvalita

Puky čakanky sú vybielené kompaktné listové výhonky. Pri rýchlených pukoch čakanky šalátovej sa senzoricky hodnotí ich pevnosť, pravidelný tvar, dobrá zavinutosť a pevne uzatvorená špička puku. Pri výbere nesmie byť náznak vybiehania do kvetu. Požaduje sa biela až žltkastá farba bez zeleného alebo iného odtieňa. Dĺžka pukov výberovej akosti je 90 až 170 mm, priečny priemer 30 až 60 mm. Puky vyrovnanej veľkosti v jednom obale musia byť chránené pred svetlom nepriesvitným materiálom.

Záhradkár

 

Vystavené: 3.4. 2006

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.