Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Brokolica – zdravie ukryté v zelenom kvetenstve

Brokolica – Kapusta obyčajná špargľová (Brassica oleracea convar. Botrytis var. Italica) pochádza z oblasti Stredozemného mora.

Svojím vzhľadom a vzrastom pripomína prechodnú formu medzi karfiolom a ostatnými hlúbovinami. Ružice a stonky brokolice sú však bohaté na chlorofyl, preto majú svetlozelenú, tmavozelenú až modrofialovú farbu.

Brokolica sa stala významnou zeleninou až v 20. storočí. Má svojimi obsahovými látkami veľký význam pre zdravie človeka.

Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, ktorý si uchováva asi týždeň po uskladnení.

Betakarotén, ktorý obsahuje, pomáha znižovať množstvo voľných radikálov v organizme. Čím je brokolica tmavšia, tým obsahuje viac vitamínu C a betakaroténu.

100g brokolice nahradí 10% dennej dávky vitamínu E-tokoferolu, ktorý je antisterilným vitamínom.

Dôležitým vitamínom je tiež kyselina listová-folacín, špeciálny vitamín kostnej drene, nevyhnutný pre tvorbu krvi a celkový rast. Pri jeho nedostatku vzniká anémia. Odporúčaná denná dávka 0,1-0,2g sa nachádza v 100g brokolice.

Brokolica je tiež dôležitým zdrojom vápnika, v 100g sa ho nachádza asi 100mg. Obsahuje aj minerálne prvky ako horčík, draslík, železo, fosfor, zinok.

Dôležitými fytochemickými látkami, ktoré sa v brokolici nachádzajú, sú indoly, zlúčeniny dusíka, ktoré sú údajne účinné proti rakovine, pretože zabraňujú karcinogénom poškodiť DNA. Je zaujímavé, že tieto látky si svoje vlastnosti uchovávajú bez ohľadu na spôsob spracovania.

Nemenej dôležitým je aj vysoký obsah vlákniny, ktorý výrazne vplýva na črevnú peristaltiku.

Brokolica zlepšuje látkovú výmenu, prácu srdca, svalov a nervov.

Kvetné ružice sa nasadzujú postupne a tvoria hlavnú konzumnú časť brokolice.

Brokolicu môžeme pestovať z priesad alebo priamych výsevov pre letný alebo jesenný zber.

Výhodnejšie je pestovanie pre jesenný zber, pretože pri pestovaní jarnej kultúry môže dôjsť pri zvýšení teplôt nad 22°C k urýchleniu kvitnutia a tým k znehodnoteniu súkvetia brokolice. Najvhodnejšie na pestovanie brokolice sú stredne ťažké, prevzdušnené pôdy s vysokou pôdnou úrodnosťou, dobre zásobené živinami a humusom, pH 6,2-7,5.

Vhodný termín na výsadbu brokolice pre jesenný zber je kokoniec augusta až začiatok septembra. Pre tento termín sadenia treba vysievať už koncom mája, začiatkom júna. Seje sa na výsevné záhony, kde si za 4-5 týždňov vypestujeme priesady.

Vysádzame do sponu 0,6x0,6m až 0,7x0,7m, podľa vzrastnosti odrody. Veľmi dôležité je zavlažovanie počas vegetácie. Dobre sa jej darí aj vo vyšších polohách s vlhším ovzduším.

Brokolica patrí medzi chladuvzdorné hlúbové zeleniny, preto zber môžeme v priaznivých podmienkach posunúť až do polovice novembra.

Kvetné ružice zberáme postupne tak, že odrezávame konzumne vhodné ružice s pokiaľ možno najdlhším hlúbom. Kvalitnú ružicu možno skladovať 1-2 dni v chladničke alebo na mieste určenom na skladovanie zeleniny.

Z brokolice konzumujeme kvetenstvo-ružicu aj stonku, ktorú pripravujeme ako špargľu. Pred úpravou ju namočíme na 10 min. do osolenej vody, aby vyliezol zmyz.

Pri tepelnej úprave dbáme na to, aby sme neprišli o všetky cenné látky. Najšetrnejšou úpravou je varenie v pare, zostáva tak zachované veľké množstvo vitamínu C a minerály sa nevytratia ako pri varení. Neparíme ju celkom do mäkka, podávame ju čo najskôr. Môžeme ju konzumovať surovú, napríklad s jogurtami alebo v šalátoch.

Možnou kuchynskou úpravou je tiež príprava polievok, príloh k mäsovým jedlám a veľmi chutná je zapečená.

Pre RN 12.08.2005

Vystavené: 6.10. 2005

Autor textu: Ing. Ján Červenka