Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Baklažán
Solanum melongena L.

Pôvod a význam vo výžive

Jeho domovinou je východná India, kde sa pestoval už pred tromi tisícročiami. Odtiaľ sa pestovanie baklažánu rozšírilo do celej Ázie, až do Japonska a na západ až do povodia Nílu. Do Európy sa dostal neskôr. Prvé správy o ňom nachádzame v 13. storočí, kedy sa už pestoval v Španielsku, Francúzsku. V 16. storočí ho už poznali v Taliansku a na Balkáne. V strednej Európe sa ako zelenina objavuje až v 18. storočí. V tom období sa začínal pestovať v Maďarsku, Na Slovensku a Morave Dnes je táto zelenina obľúbená takmer vo všetkých západoeurópskych a juhoeurópskych krajinách. U nás sa pestuje málo, najmä v záhradkách južného Slovenska.

Nutričná hodnota baklažánu je pomerne nízka. Ceníme si však nízku energetickú hodnotu, ktorá predstavuje iba 110 kJ na 100 gramov . Táto vlastnosť umožňuje jeho využitie pri diétach zdravých i chorých ľudí. Má príjemnú sladko-korenistú chuť. Výhodou je, že z cukrov obsahujú plody baklažánov prevažne glukózu. Ďalej obsahujú v priemere 1,25 % bielkovín, 0,2 % tukov , 13,75 mg vitamínu C na 100 g a sú prítomné aj vitamíny B1 a B2. Z minerálnych látok je významný obsah najmä vápnika, ale aj fosforu , horčíka a železa. Baklažán má priaznivé zdravotné účinky, pretože znižuje obsah cholesterolu v krvi, podporuje vylučovanie žlče a tým aj trávenie potravy.

Kulinársky sa plody najčastejšie upravujú na vyprážanie. Chutný je aj dusený baklažán na cibuľke, alebo plnený rozličnými hlavne mäsovými plnkami. Upečený a nasekaný na drobné kúsky, ochutený rôznymi koreninami a olejom môže slúžiť ako náhrada kaviáru, alebo ako pikantná pomazánka.


Botanická charakteristika

Názov baklažánu pochádza pravdepodobne z perzského pomenovania “ badližan” .Patrí do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) tak, ako rajčiak, paprika a zemiaky . Vo svojej domovine v tropických a subtropických podmienkach patrí k viacročným rastlinám. U nás je jednoročnou rozkonárujúcou rastlinou, ktorá môže narásť až do výšky až 1,5 m. Pri rýchlení a vyväzovaní rastlín niektoré odrody dosahujú výšku aj nad 2,5 m.

Morfologické vlastnosti sú závislé od odrôd. Farba stonky býva zelená , zelenofialová až fialová. Na jej intenzitu vplýva aj vonkajšia teplota. Listy sú tvrdé, jednoduché, vajcovité, srdcovité, väčšinou celookrajové, niekedy zúbkovité a zväčša na opačnej strane plstnaté. Kvety sú fialové, päťpočetné a sú usporiadané v bočných malých vrcholíkoch. Kvetný kalich má malé ostne. Baklažán je samoopelivou rastlinou. Plodom a súčasne konzumnou časťou je bobuľa. Jej veľkosť, tvar a farba závisí od kultivaru a klimatických podmienok, v ktorých ho pestujeme. Poznáme guľaté, podlhovasté, vajcovité plody so šírkou 50-100 mm a dĺžkou až do 500 mm. Vonkajšia farba bobule môže byť čierna, fialová, biela, zelená a žltá. Baklažán podobne ako rajčiak sa vyznačuje mohutnou koreňovou sústavou, ktorá dorastá do hĺbky 1 m. Rozmnožuje sa semenom.


Nároky na pôdu a prostredie

Baklažán môžeme pestovať všade tam, kde sa darí pestovaniu rajčiaka a zeleninovej papriky. Pre normálny zdravý rast sa vonkajšie denné teploty majú pohybovať od 20-28 o C a nočné od 15-18 o C. Vzhľadom na jeho pôvod vyžaduje polohy s nízkou nadmorskou výškou a slnečné miesta chránené proti studeným vetrom. Optimálne klimatické podmienky na jeho pestovanie sú na južnom a východnom Slovensku. Veľmi dobré výsledky pri pestovaní tejto zeleniny sa dosahujú tam, kde je dostatok vodných zrážok. Vo vlhkých pôdach a pri vhodnej relatívnej vlhkosti vzduchu okolo 75 % rastliny vytvárajú mohutnú koreňovú sústavu, ktorá potom dokonale zásobuje vodou nadzemnú časť, čo priaznivo vplýva na kvalitu , množstvo a veľkosť plodov. Pri nedostatočnom prísune vody opadávajú kvety, kvetné púčiky alebo aj mladé plody. Na pôdne podmienky je baklažán pomerne náročný. Dobré úrody sa dosahujú na ľahkých, vzdušných a záhrevných hlinitých alebo hlinitopiesočnatých pôdach s vysokým obsahom humusu. Pôdna reakcia má byť neutrálna. Na piesočnatých pôdach, ktoré sa rýchlo vysúšajú sa mu nedarí. Nevyhovujú ani ťažké, zamokrené a studené pôdy.


Zaradenie v osevnom postupe

Úspech v pestovaní vo veľkej miere ovplyvňuje predplodina. Pri výbere predplodiny sa musíme riadiť zásadami:
- predplodina by mala mať krátke vegetačné obdobie, aby včas uvoľnila pozemok pre jesennú prípravu pôdy
- nemá zanechávať po sebe buriny a jednostranne odčerpávať živiny
- herbicídy na ničenie burín v predplodine nesmú nepriaznivo pôsobiť na baklažán
- zvolená predplodina nesmie trpieť rovnakými chorobami a škodcami ako baklažán
- predplodina by mala zanechať v pôde dostatok organických látok
- predplodina by nemala viesť k monokultúre, ani nemá byť príbuzná k baklažánu

Baklažán zaraďujeme na malých plochách ako následnú plodinu po skorých zeleninách, aby sa lepšie využila pôda. Vhodnými predplodinami sú šalát hlávkový, špenát, reďkovka a kaleráb. Môže sa však pestovať aj bez jarnej predplodiny. Platí však zásada, nedávať ho na také pozemky, kde sa v predchádzajúcich dvoch rokoch pestovali plodiny z čeľade Solanaceae, čiže rajčiaky, paprika a zemiaky. Samozrejme nesmie sa pestovať ani tam, kde bol baklažán. Takto predídeme únave pôdy a nadmernému výskytu chorôb a škodcov. Vo veľkovýrobe sa môže pestovať najmä po obilovinách, strukovinách a jednoročných krmovinách, ale aj po hlúbovinách a cibuľovinách.


Príprava pôdy a hnojenie

Úspešné pestovanie vyžaduje kvalitnú jesennú a jarnú prípravu pôdy. Jesennú prípravu pôdy začíname hneď po zbere predplodiny. Odstránime zvyšky rastlín a pozemok pohnojíme vyzretým maštaľným hnojom. Maštaľný hnoj .poskytuje potrebné živiny vo forme makroživín a stopových prvkov. Chráni mladé rastliny po vysadení pred poškodením nižšími teplotami. V neskoršom období pomáha udržiavať kyprý stav pôdy a hospodáriť vodou. Pri použití maštaľného hnoja sa lepšie využívajú jednotlivé živiny v pôde a lepšie udržiavajú fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy. Živiny v hnoji sú v organickej forme a uvoľňujú sa činnosťou mikroorganizmov. Rozklad trvá aj niekoľko rokov, preto treba aplikovať maštaľný hnoj na jeseň. Ak sa použije menej vyzretý hnoj, odporúča sa pridať dusíkaté hnojivo. Tým sa zabezpečí lepší rozklad bez toho, aby sa odčerpal z pôdy dusík určený pre rastliny. Optimálna dávka maštaľného hnoja je 300-500.kg na 100 metrov štvorcových. Príliš vysoké dávky hnoja, najmä pri nadbytku dusíka v pôde spôsobujú nadmerný bujný rast vegetatívnych orgánov. Tým sa oneskoruje kvitnutie, tvorba plodov a dozrievanie. Pri nedostatku maštaľného hnoja sú cenným doplnkom organickej hmoty a stopových prvkov komposty a iné hospodárske hnojivá...Maštaľný hnoj rovnomerne rozhodíme a zapracujeme do pôdy, najlepšie orbou alebo rýľovaním do hĺbky 200 mm. Na ľahkých pôdach hlbšie. Asi o mesiac treba vykonať hlbokú orbu, pričom zaorávame časť fosforečných a draselných hnojív.

Skoro na jar, len čo sa pozemok stane prístupným, začneme s prípravou pôdy. Na väčších plochách sa pôda posmykuje a pobráni. V záhradkách sa pôda urovnáva hrabľami. Najmenej 14 dní pred vysádzaním rozhodíme na pôdu zvyšok stanovenej dávky fosforečných, draselných a polovičnú dávku dusíkatých hnojív. Na jarné hnojenie je vhodný superfosfát a síran draselný, alebo Cererit. Ak nepoznáme obsah živín v pôde, zapravíme pri jarnej príprave pôdy asi 0,90 kg čistého dusíka, 0,35 kg fosforu a 1,51 kg draslíka na plochu 100 m štvorcových vo forme priemyselných hnojív. Hnojivá zapracujeme bránami alebo hrabľami. Celý čas až do výsadby treba udržať pôdu v stave bez burín.

Dnešná moderná pestovateľská technológia predpokladá racionálne hospodárenie s hnojivami. Sleduje sa tým nielen dosiahnutie vysokých úrod, ale aj želateľnej kvality a celkovej efektívnosti pestovania. Z toho dôvodu na správne stanovenie potreby hnojenia treba poznať nielen obsah prijateľných živín v pôde, ale aj obsah živín v používaných hnojivách. Rozbory pôdy na zistenie zásoby prijateľných živín vykonáva Výskumný ústav zeleninársky v Nových Zámkoch. Základnými analýzami sa zistí pôdna reakcia (pH), potreba vápnenia, zásoba prijateľného fosforu, draslíka, prípadne dusíka a iných prvkov v pôde. Na požiadanie sa navrhne spôsob hnojenia (formy a dávky hnojív). Rozbory pôdy treba vykonať na jar pred jarnou prípravou pôdy.


Osivo a sadivo

Semená baklažánu sú 2 až 4 mm veľké a 0,5-1 mm hrubé, plochého a obličkovitého tvaru s hrubou kožovitou šupkou. Farba semena býva žltá, krémová alebo hnedastá. V jednom grame je 150 – 3000 semien a klíčivosť si udržiavajú 5-6 rokov.

Ak chceme pestovať vo veľkom, malo by byť osivo morené vhodným moridlom. Za účelom dopestovania zdravej sadby treba dbať aj o to, aby sme používali vydezinfikované debničky, zdravú nenainfikovanú pôdu, substráty a čisté náradie.

U nás sa baklažán pestuje zo sadby, preto si ju treba predpestovať v zakrytých priestoroch. Vhodné sú skleníky, pareniská a fóliové kryty. Pri sejbe do debničiek postupujeme tak, že na dno debničiek dáme hrubšiu vrstvu a na ňu asi 30-50 mm preosiatej zeminy, ktorú urovnáme a pritlačíme. Odvážime asi 2 g osiva, ktoré sejeme naširoko alebo do riadkov. Po zasiatí opatrne polejeme najlepšie hmlovkou. Potom zasypeme jemnou zeminou asi 10 mm vrstvou a pritlačíme. Debničky uložíme do vykurovaného priestoru skleníka alebo fóliovníka. Podobne upravujeme pôdu v pareniskách a vo fóliovníkoch ak sejeme na hriadky v nich. Semená baklažánu začínajú klíčiť už pri teplote 13 o C, ale optimálna teplota je 20-25 o C. Aj napriek nízkej klíčivosti, ktorá sa pohybuje od 50-80 %, semená vzchádzajú o 8-14 dní po sejbe.

V priestoroch, kde pestujeme priesady, udržiavame požadované denné a nočné teploty. Nočné teploty by mali byť 15-18 o C. Pri nesplnení teplotných podmienok a pri nízkej intenzite osvetlenia sa mladé rastliny vyťahujú a slabnú. Výsledkom sú nekvalitné a neživotaschopné priesady. potrebnú vlhkosť zeminy i vzduchu udržiavame pravidelným zavlažovaním a vetraním. Po vzídení mladé rastliny rozsádzame ak majú dva pravé listy. Rozsádzame ich do teplých parenísk, vykurovaných fóliovníkov na vzdialenosť 80x80 mm, alebo do iných debničiek na vzdialenosť 50x50 mm. Neskôr, asi tri týždne sa rastliny môžu začať vysádzať na pozemok. Ak sme siali do fóliovníkov alebo pareniska do riadkov 100x 50-80 mm nemusíme rastliny presádzať a dopestujeme priesady na hriadkach, kde sme siali. V obdodí pestovania priesad sa staráme o to, aby sa nerozšírili buriny, choroby a škodcovia.

Pri novších technológiách sa namiesto výsevných debničiek používa sejba alebo presadzovanie do špeciálnych zakoreňovačov vyrobených z plastickej hmoty.


Pestovanie a ošetrovanie

V prípade, že baklažán budeme pestovať ako druhú plodinu napríklad po reďkovke či kalerábe, pôdu skultivátorujeme alebo prekopeme a urovnáme. V našich podmienkach sa priesady baklažánu vysádzajú na vzdialenosť 0,60-0,70 m a v riadku 0,25-0,35 m, alebo do sponu 0,50x0,50 m a odrody slabšieho vzrastu do sponu 0,40x0,40 m.

Deň pred sadením pôdu zavlažíme a markerom vyznačíme miesta, v ktorých priesady vysadíme. Na záhony vysádzame v druhej polovici mája, až po výskyte jarných mrazíkov. Nesmieme teda sadiť príliš skoro, ale ani neskoro, lebo baklažán má dlhé vegetačné obdobie. Mohlo by sa stať, že by sa znížila úroda a plody by nedozreli. Asi 10 dní pred vysádzaním je dôležité priesady otužovať častým vetraním. Deň pred vysádzaním priesady výdatne polejeme vodou.

Technika vysádzania priesad baklažánu je podobná ako pri sadení priesad rajčiaka a papriky. Na väčších plochách použijeme mechanizáciu a sadíme sadzačom. Pri pestovaní v malom sadíme ručne. Obyčajne malou motykou šikmo zakopeme do miesta označeného markerom, kde chceme vysadiť priesadu a urobíme jamku. Do nej vložíme priesadu a motyčkou k nej prihrnieme pôdu. Správne zasadená rastlina sa má pri vyťahovaní z pôdy pretrhnúť. Nesprávne zasadená priesada sa ľahko z pôdy vytiahne, nemá dobré spojenie s pôdou a zle rastie. Ak sme priesady predpestovali bežným spôsobom na pôde a nie v zakoreňovačoch, je výhodné ich sadiť do “blata”. Vtedy do vykopanej jamky sa naleje také množstvo vody, aby sa vytvorila riedka zmes. Priesady dopestované v zakoreňovačoch a črepníkoch vyberáme spolu s pôdnym obalom tesne pred výsadbou. Na stanovište sadíme tak, aby korene zostali obalené s pôvodnou pôdou zo zakoreňovača alebo črepníka.

Ošetrovanie porastu baklažánu volíme vždy podľa stavu pôdy a počasia. Ošetrovanie spočíva v kyprení pôdy, ničení burín až pokiaľ nadzemná časť rastliny nepokryje pôdu. Veľmi dôležité je zavlažovanie, lebo baklažán je veľmi náročný na vlahu, najmä v čase tvorby plodov, ale aj v období dozrievania od druhej polovice júla do konca augusta.

V prvej polovici vegetačného obdobia je výhodné prihnojovať liadkom, najlepšie vo forme hnojivej zálievky. Na meter štvorcový použijeme asi 10 – 20 g liadku v druhej polovici júna. Po nasadení prvých plodov môžeme regulovať počet plodov tak, že necháme na rastline 6-8 plodov, ostatné kvety a plody odstránime. Tým dosiahneme skoršie dozrievanie prvých plodov, ktoré budú aj väčšie. Na väčších plochách reguláciu neodporúčame a necháme plody postupne dozrievať.

Ak hrozí nadmerné zaburinenie, alebo je pôda príliš vysýchavá, odporúča sa nastielanie pôdy čiernou fóliou. Tým odpadne okopávanie, ničenie burín, v pôde sa zvyšuje teplota okolo koreňovej sústavy, čo pozitívne vplýva na urýchlenie dozrievania a zvýšenie úrody.

Baklažán je potenciálne ohrozený chorobami a škodcami podobne ako papriky a rajčiaky. V skutočnosti je však výskyt chorôb baklažánov zriedkavý. Zo živočíšnych škodcov je baklažán najviac ohrozený Pásavkou zemiakovou (Leptinotarsa decemlineata). Ide o chrobáky a ich larvy, ktoré ožierajú rastlinky, najmä ich listy a môžu spôsobiť holožery. Dospelé chrobáky prezimujú od jesene zalezené v pôde a na jar vyliezajú. Na malých plochách sa odporúča mechanická likvidácia chrobákov a lariev. Na chemické ošetrenie proti pásavke zemiakovej môžeme použiť prípravky a postupy určené pre rajčiaky. Pritom sa snažíme vyberať prípravky, ktoré neškodia včelám a nie sú toxické pre človeka. Takými sú napríklad AgroEvo koncentrát, Consult 100 EC, Karate 2,5 EC, Karate 2,5 WG, Novodor FC a iné. Pri použití všetkých prípravkov treba dodržiavať metodiku aplikácie a čakaciu lehotu.


Zber a kvalita trhového tovaru

Na konzumovanie sú najvhodnejšie plody asi 30 dní po odkvitnutí, kedy je dužina jemná, s mäkkými jemnými a nevyzretými semenami. Plody však už musia mať svoje typické vyfarbenie a veľkosť, charakteristickú pre danú pestovanú odrodu. Väčšinou je to obdobie od polovice augusta a postupné dozrievanie pokračuje až do príchodu jesenných mrazíkov. Pri zbere plody odtrhávame alebo režeme nožom so stopkou 20 mm dlhou tak, aby sa nepoškodila šupka a dužina. Podľa doteraz platnej STN v 1. akostnej triede majú mať plody dĺžku najmenej 80 mm. Menšie dávame do 2. triedy. Dnes sa však dovážajú už aj také odrody, ktorých rozmery sú podstatne väčšie.

Pred príchodom mrazov zberáme všetky plody. Môžeme ich uchovať 2-3 týždne v chladných komorách pri teplote 8-12 o C pri relatívnej vlhkosti vzduchu 90 %, rozložené na policiach. Z jednej rastliny sa v poľných podmienkach pozbiera 4 až 10 kg plodov.


Odrody baklažánu

V listine registrovaných odrôd z roku 1998 sú zapísané dve odrody. V poslednom období však narastá dopyt po rozšírení sortimentu o ďalšie typy zo zahraničia.

Český raný

Je pravdepodobne českého pôvodu. U nás bol povolený v roku 1952. Rastlina dosahuje výšku 70 cm, ktorá dobre rozkonáruje a vytvára vajcovité až hruškovité plody tmavofialovej farby s lesklým povrchom. Dĺžka plodov je 15- 20 cm, šírka 10 cm. Uplatňuje sa pri pestovaní na voľnej ploche v záhradkách v spone 50x60 cm.

Krasan

Odroda bola vyšľachtená na Šľachtiteľskej stanici Kráľová pri Senci v roku 1992. Vytvára mohutné rastliny s veľkými vajcovitými sivozelenými listami a pichľavými ostňami na stonke i byliach. Plody sú veľké, lesklé, tmavofialovej farby, vajcovitého až oválneho tvaru s kvalitnou smotanovo-bielou dužinou bez horkej chuti. Je skorá, veľmi úrodná odroda s nízkym podielom odpadu, odolná proti deformácii plodov. Má vysokú výťažnosť, dužina má nižší podiel semien a je vhodná na kuchynské i priemyselné spracovanie. Odroda má dobrý zdravotný stav. Vyžaduje ochranu proti pásavke zemiakovej a zajacom. Je vhodná na pestovanie v najteplejších oblastiach, a to z priesad s postupným ručným zberom. Potrebuje teplé, hlboké pôdy s vysokou vodnou kapacitou. Výroba osiva je istejšia vo fóliovníkoch.

Vystavené: 21.4. 2004

Autor textu: Doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.